Priemerná cena foťáku (2012 - 2016)

Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky

Už v minulom článku som sa venoval cene foťákov, kedže som si všimol, že priemerná cena za bezzrkadlovky za február bola vyššia, ako za zrkadlovku. Tento fakt je zaujímavý tým, že tie najdrahšie foťáky sú profesionálne zrkadlovky a naopak tie najlacnejšie sú najnižšie modely bezzrkadloviek. Do porovnania ma napadlo pridať aj kompakty, z čoho vznikol ilustračný obrázok.

V tomto článku sa budem venovať ešte najlacnejším a najpredávanejším modelom, detailnejšiemu prehľadu vývoja cien foťákov a mierne zaktualizujem minulé grafy. Pokračovať v čítaní

cipa: MILC/ILC 2012-2016 podiel MILC

Bleskovky (apríl 2016): Sigma interview, paródia na recenzie, porovnanie predajov a cien DSLR/MILC

  • Sigma interview: výrobca objektívov Sigma pred 2 mesiacmi prekvapil vydaním svetelného 50-100 F1.8 telezoomu a bezzrkadloviek s APS-C a APS-H (väčším) snímačom. Prečo bezzrkadlovky, hoci predtým vyrábali zrkadlovky?
    Dôvody vysvetlili v interview na imaging-resources.
  • paródia na recenzie: v diskusiách, alebo v používateľských recenziách sa recenzenti občas sťažujú na .. veci, ktoré skutočných majiteľov bezzrkadloviek vôbec netrápia.
    Najčastejšie “pripomienky” 😉 zhrnul Erik Stenbakken v prvoaprílovom videu
    (doplnok článku
  • citácia z diskusie: dôvod prechodu z Nikon na FujiFilm a zamyslenie sa nad fotkami
  • (16.4) do článku o “dôvodoch si priplatiť” som doplnil kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma) a súvisiace články
  • (16.4) do článku o korekciách som pripísal kapitolu kritika sony 16-50
  • porovnanie predajov a DSLR/MILC cien: z CIPA štatistík sa okrem počtov predaných kusov (“shipments”) dajú vyčítať aj tržby. Z nich sa dajú vypočítať aj iné zaujímavosti.
    Čo myslíte, o koľko sú zrkadlovky drahšie? Koľko percent z ILC tvoria predané MILC?

Pokračovať v čítaní

Ostrosť na clone F/1.8: mZuiko 75 mm vs Canon 85 mm USM

Dôvody, prečo sa oplatí priplatiť si za foťák/objektív

Dodatok 16.4.2016: kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, pridané súvisiace články, doplnený príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma)

Ceny niektorých foťákov spadli na hranicu, že sa snáď už ani neoplatí výrobcom ich vyrábať.
Býva to čiastočne aj preto, lebo sa ich už neoplatí kúpiť, keďže existujú iné modely, ktoré riešia ich zásadné problémy.

Vyššie ceny nie sú náhodné: existujú dôvody si priplatiť. Napríklad kvôli:

Nevýhody starších modelov

Staršie modely majú:

Pomalšie reakcie a objektívy

Snímače prvých bezzrkadloviek ešte neboli optimalizované na rýchlosť. Až neskôr vznikli modely, ktoré dokázali 120x za sekundu skontrolovať presnosť zaostrenia (tie najrýchlejšie až 240x za sekundu). Pokračovať v čítaní

Billboard SAS: Slovensko potrebuje odborníkov, nie jánošíkov (22.3.2009)

Offtopic: agenda pravicových strán

O politiku som sa dlho nezaujímal. Tak som si povedal, že sa na ňu dôkladnejšie pozriem.
Podľa prieskumov z roku 2015 by SMER samotný získal 41% hlasov. Prečo je to tak? Znamená to, že Slovenská pravica nemá čo ponúknuť? Čo vlastne ponúkajú a čím sa zaoberajú?

Okrem odpovedí na tieto (a podobné) otázky, v článku sa zaoberám:

  • históriou pravicových strán – čím prešli a prečo sa dostali do súčastného stavu
    • billboardovými kampaňami, sľubmi, manipuláciou, ale aj ohováraním
  • fotkami billboardov – z ktorých vás isto niektoré pobavia
  • pohľadom na aktivity pravice dnes
    • analýzou ich sľubov a dôvodom, prečo “nemajú radi štát”

Celý článok je tu: Agenda pravicových strán

330px-Sensor_sizes_overlaid_inside_-_updated.svg

m4/3 snímač nie je malý; naopak: má ideálne rozmery

Veľkosť mFT snímača asi tá najideálnejšia, aká môže byť.
Hodí sa na všetko a najmenej sa u neho prejavujú nevýhody (vymenované aj s 1. technického aj s 2. používateľského hľadiska) všetkých ostatných veľkostí:

  • u menších snímačov:
    1. sa prejavuje diffrakcia už s ich setovými objektívami
    2. nie sú až tak bežné objektívy s požadovaným rozmazaním pozadia
  • väčšie snímače zase:
    1. potrebujú citeľne väčšie objektívy/telá a spotrebúvajú viac energie
    2. znepríjemňujú fotenie nutnosťou častejšie cloniť a presnejšie ostriť
      (pričom aj preostrenie rozsahu objektívu im v priemere trvá dlhšie)

Výhody, ktoré poskytujú iné veľkosti snímača dnes už veľa neznamenajú:

  • menší snímač umožňuje menšie telo/objektívy
    • no ďalšie zmenšovanie už nie je potrebné, keďže už mFT je dosrtatočne skladný
    • navyše foťák treba držať v rukách a ovládať, teda určitá veľkosť je stále nutná
  • väčší snímač lepšie zvládne šum
    • no toto vylepšenie nie je až také markantné (ako rozdiel “kompakt => m4/3”)
    • dnes už “šum” nie je takým problémom (dostatočne fotia už aj staršie modely)
  • menšia HO väčších snímačov spôsobuje viac problémov ako úžitku
    • už pri f/1.8 s mFT (ktoré používam často) je problém mať viacej osôb naraz ostrých
      (navyše dodatočné rozmazanie sa dá dorobiť aj v postprocessingu, no ostrosť už nie)

O výhodách veľkosti mFT snímača som už písal v kapitole 7 článku Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (tento text je len jej najnovší dodatok).

Ja: Dnes to zvládnem!
Internet: Nie!

Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Tiež sa vám po príchode z práce už nič nechce robiť? Napriek tomu, že v práci je všetko v pohode (samozrejme ak vás nesabotuje šéf či kolegovia), tak doma je to inak?

Mne sa také niečo stalo. Nakopili sa mi fotky na spracovanie. Nie kvôli tomu, že by som si na ne nevedel nájsť čas, ale kvôli tomu, že sa mi nechcelo (do toho vôbec púšťať).
Aj som si kvôli tomu zobral dovolenku, no moc som ich vtedy nespracoval. Ako je to možné?
Veď v práci mi všetko ide ako po masle, baví ma to, jedinú chvíľkovú únavu cítim len po obede, no kávička to zvláda. Čo je doma iné?

Prečo je také zložité namotivovať sa doma? Prišiel som na to. Je v tom zásadný rozdiel.
Všetky princípy v tomto článku ešte ale nenapíšem. Len tipy, čo sa s tým dá robiť:

  • jednak preto, lebo ešte potrebujem skompletizovať všetky nadobudnuté vedomosti
  • zadruhé: už len samotné uvedomenie si – že k “domácej” motivácii treba pristupovať inak– je zásadné zistenie a v mnohých prípadoch aj dostatočné (na prekonanie “lenivosti”)
  • zatretie: v tomto článku sa chcem zamerať vyslovene na spracovanie fotiek – čo všetko sa s tým dá robiť – hoci sa hodí aj nefotografom

Najprv je ale nutné opísať, v čom je “spracovávanie fotiek” iné, prečo je nutné to nevzdať a ako som sa “dostal do problémov”. Až potom napíšem, čo všetko som dosiahol aj bez pochopenia princípov (a toho zásadného zistenia). Zacitujem aj tipy iných a zopár postrehov z kníh.

Väčšine fotografom už budú stačiť informácie v tomto článku.
Vlastne to podstatné tu už je, len nie názorne vysvetlené.
Dá sa aplikovať nielen na fotografovanie (spracovávanie fotiek), ale aj na iné činnosti.

Celý článok tu: Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

canon 5DS: porovnanie ostrosti optického hľadáčika a LiveView

Problémy DSLR – dodatok 7 a 8 – porovnanie 70D a 5Ds

Od publikovania článku Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek) som do neho už 6-krát dopísal nové informácie. No tento mesiac pribudli ďalšie 2:

Úmyselné spomalenie?

recenzii novej 50-megapixelovej zrkadlovky bola medzi zápormi aj “prodleva od zmáčknutí spouště”. Je naozaj najnovší foťák pomalší ako staršie? Prečo?
Môžu za to zvýšené nároky na kvalitu?

Oneskorenie spúšte (Shutter Response) je merané napríklad na imaging-resources:

  • nameraná hodnota pre “Full Autofocus Single-point” (čas pri správnom zaostrení objektívu) u 5DS (0.268 sekundy) je naozaj rádovo väčšia ako u 70D (0.075 sekundy)
  • je zaujímavé, že spomalenie nastalo aj u 7D mark II (0.249 sekundy) v porovnaní s 5 rokov staršou 7D (0.131 sekundy)

Z nameraných hodnôt pre 70D je zjavné, že pre Canon nie je problém spraviť foťák s bleskovými reakciami. Napriek tomu majú najnovšie zrkadlovky asi štvrť-sekundové oneskorenie spúšte.
U 70D boli zároveň reportované aj výrazné problémy s ostrosťou, keď sa používa ako zrkadlovka (kedy z princípu môže nastať roztrasenie mechanickými súčiastkami).
Pri použití ako bezzrkadlovka (cez LiveView) tieto problémy nenastávajú.

Vyzerá to tak, že zrkadlovky sú dnes zámerne spomaľované.
Aj najnovšia/najmodernejšia 7D mark II je citeľne pomalšia ako pôvodná 7D. Pravdepodobne kvôli zvýšeným nárokom na ostrosť (na ktoré má zrkadlovkový princíp fotenia negatívny vplyv).

Poučenie z reklamácie 70D

Pokračovať v čítaní

Nutné úpravy u 5DS - používanie RAW, korekcia expozície, orezanie

DSLR vs MILC – výhody bezzrkadloviek (20) – sú efektívnejšie

Čo je to vlastne efektívnosť?
Je to pomer výstupu a vstupu (alebo “miera dosiahnutého úspechu”).

Pri fotení a po ňom

Už som spomínal, že MILC vo všeobecnosti:

  1. spoľahlivejšie ostria (detekcia scény/tváre/očí pravdepodobnejšie určí správne miesto pre AF +
    kontrastné/hybridné ostrenie je presnejšie + osobitne umiestnený AF modul DSLR spôsobuje FF/BF)
  2. menej záberov zbytočne roztrasú (zrkadlom, či uzávierkou)
  3. môžu voliť optimálnejšiu expozíciu (vďaka detekcii scény, alebo “face priority AE”) a
  4. vďaka LiveView u nich nastáva menej expozičných chýb (na LCD ich vidno a hneď sa dajú opraviť)

Čo to ale v praxi znamená?
Ich percento technicky správnych záberov je vyššie.
– jedným slovom povedané – efektívnejšie.

S efektívnejším fotením je aj lepšia efektivita postprocessingu (keďže treba opravovať menej chýb).
(a keďže stačí fotiť menej, efektívnejšie je aj využitie miesta na karte/harddisku, ale to ma už netrápi: fotievam zvyčajne do JPG a vždy si môžem kúpiť väčšiu kartu)
Efektívnejšia je aj kontrola snímkov priamo po odfotení (netreba chimpovať: pozerať na LCD po OVF).

Dôsledky lepšej efektivity

To ale stále nie je všetko. Že sú efektívnejšie aj v inom, som si uvedomil napríklad pri čítaní prvých dojmov z 5Ds, pri pohľade na nápis u priloženého záberu:

lightroom – cropped, lighten

(do diskusie som vtedy napísal, že tá nesprávna expozícia a kompozícia je buď chybou fotografa alebo zrkadlovky, proti čomu nikto ani len náznakom neprotestoval, len obhajovali fotografa)

Až potom som si uvedomil, že JPG nepoužívam len z rozmaru. Ale že, vďaka lepšej efektivite fotenia, nemusím používať RAW prevodník na doladenie správnej expozície (vidím ju už pri fotení => prípadné korekcie robím už vtedy). A nielen to: ja v poslednej dobe už výsledné zábery ani neorezávam (čo tiež skracuje čas spracovávania => efektívnejšie trávim svoj voľný čas).
Naposledy som ich len hromadne zmenšil, zRARoval a sharoval.

Pochopil som ďalšiu dôležitú vec: vďaka MILC efektívnejšie využívam plochu snímača! 

Pokračovať v čítaní

Timea - správne exponovaný záber

Bezzrkadlovky sú najvhodnejšie na fotenie ľudí, prírody, makra a video

Na gancovkách nemám veľa fotiek. Zopár sa ich nachádza v článkoch o fotení športu bezzrkadlovkami (stolný tenis, beh), ale na takéto situácie ich asi využíva len málokto.
Aj ja ich používam hlavne na fotenie úplne iných motívov.

MILC sú najvyhovujúcejšie (aj vďaka nedokonalostiam DSLR) hlavne na:

  • prírodu: keďže sú skladnejšie a bývajú aj ľahšie
  • ľudí: kvôli jednoduchšiemu foteniu, vďaka lepšej inteligencii foťáku a nenápadnosti
  • makro: vďaka použiteľnému LiveView, optimalizovanej stabilizácii a novej Oly funkcionalite
  • video: ich sklá sú optimalizované, môžu zobraziť obraz aj v hľadáčiku a vydržia dlhšie

Pokračovať v čítaní

Porovnanie High-res módu na dpreview

E-M5 mark II: prvý dojem a preskúšanie “High res” módu

Po vydaní E-M5 Mark II vzniklo niekoľko recenzií z ukážkami “High resolution” módu. Používali sa kvalitné objektívy, teda výsledok bol buď perfektný, alebo roztrasený (obsahoval artefakty).

Ako by asi vyzeral výsledok so seťákom? Za akých podmienok nastáva roztrasenie?
Nastalo zlepšenie s novým firmwarom? Dajú sa vylepšiť už raz spravené, no roztrasené zábery?

Z recenzií na internete som sa nedozvedel (To fakt zaujíma iba mňa? Neviem googliť?)
Tak som si povedal, že skočím do predajne a vyskúšam si to sám.

Pokračovať v čítaní

Canon vs nikon: porovnanie na 200 mm f/2.8

Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

Dodatok 24.9.2015: kapitoly Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení Dôsledky
Dodatok 26.9.2015: nová kapitola Keď porovnával porovnateľné
Dodatok 27.9.2015: obrázok vplyvu clony f/8 a gancovinu; v závere odstavec  Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Dodatok 14.10.2015: nová kapitola Tendenčný výber záberu pre porovnanie

Ako dopadne recenzia foťáku so 40 megappixelovým módom, ak ho zrecenzuje Nikonista?
(pre nezainteresovaných: Nikon prišiel ako jeden z prvých s 36 megapixelovou FF zrkadlovkou a dnes už všetky jeho APS-C majú 24 megapixelov => zjavne vsádza na kvalitu)
Ako dopadne recenzia ostrenia Sony, keď ho bude recenzovať majiteľ Canonov? Ako bude hodnotiť vysoké ISO modelu A7S, ktoré v tomto prevyšuje najlepší model jeho značky?
Prečo “recenzie cudzích značiek” vyznievajú tak, ako vyznievajú?

Možno ste si všimli, ale po uvedení Olympusu E-M5 a jeho 40-megapixelového módu (zo 16M snímača) vznikli 2 druhy “recenzií”:

  • v niektorých tento mód prekonával dokonca 36 megapixelový Nikon
    (ktorý mal u zrkadloviek dovtedy najviac)
  • v ďalších zase prevládali len roztrasené zábery

Pokračovať v čítaní

Cadet open 2013, Bratislava

Keď je bezzrkadlovka lepšia na šport, ako zrkadlovky

Začnem trošku akoby mimo témy. V jednej diskusii zaznela veta:

přes tu kritiku mám X-E1 rád, rád s ním fotím a prodávat ho neplánuju, protože za tu cenu nic lepšího jen tak neseženu. Reálné fungování s ním není ani zdaleka tak dramatické, jak to vypadá

Čosi podobné som vlastne prežíval s mojou prvou bezzrkadlovkou E-P1: všetky recenzie kritizovali pomalosť ostrenia, tak som si to bol v predajni preveriť, či by mi to na moje účely stačilo (chcel som foťák len na fotenie kamošov pri akcoškách). Keďže to ostrenie nebolo horšie ako u Fujiny F50fd, ktorú som na to dovtedy používal (hlavne v zlom svetle predajne), tak som ju tam hneď aj objednal (chcel som DZ kit, no mali len s pancakom).

Požadovanú funkciu spĺňal dokonale.

Vo všetkých diskusiách sa prepieralo, že bezzrkadlovky sú pomalé a že nie sú vhodné na šport. Nebol dôvod neveriť. Ale keďže som “pingpongista”, napriek tomu som skúsil fotiť aj v hale.
No potom sa stalo niečo zvláštne:

Pokračovať v čítaní

E-P5 SCP

Optimálne nastavenie MILC Olympusov

Dodatok 1.9.2015: doplnená kapitola “AF-S + MF”, premenovaná kapitola “Oneskorenie displeja” na “Frame rate”
Dodatok 7.9.2015: doplnená kapitola “Optimálna clona”

Výrobné nastavenia Olympusov nemusia vyhovovať každému.

  • niektorí sa sťažujú na šum (teda na jeho prílišné odšumovanie)
  • niekto nie je zvyknutý na jeho ovládanie
  • zrkadlovkárom nemusí stačiť výkon AF-C
  • zazneli aj výčitky na chýbajúce ISO 100

Kvôli týmto drobnostiam nemusí byť ich dojem na prvý pohľad práve ten najlepší.

Odšumovanie sa ale dá znížiť (napriek tomu je v recenziách snáď takmer vždy zapnuté) a ovládanie je po zapnutí SCP (ktorý štandardne zapnutý nie je) najlepšie aké poznám.
Ostrenie v AF-S je rádovo rýchlejšie a oplatí sa ho používať aj tam, kde sú iný navyknutý používať AF-C. Rozšírené ISO 100 mnohé modely majú, ale treba si ho manuálne nastaviť (hodnota LOW).

Existuje ešte niekoľko nastavení, ktoré je vhodné poznať a môžu pomôcť pri dosahovaní lepších výsledkov, alebo zlepšiť pohodlie pri fotení.

Pokračovať v čítaní

Doplnenie chýbajúcich informácií

Naposledy doplnené články

Keďže občas dopíšem nejakú kapitolu do starších článkov, rozhodol som sa, že jej text zobrazím zároveň aj v tomto osobitnom článku (pre doplnené kapitoly klikni “Pokračovať v čítaní”).
Na hlavnej stránke zobrazím len odkazy (pre zobrazenie celých článkov klikni na ich odkaz).

(Správne) držanie bezzrkadlovky (porovnanie s DSLR)
21.9.2015: pridané 3 obrázky OK/NOOK držania, PS 2 a kapitola neskúsení amatéri

Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (článok v hlavnom menu)
21.6.2015: doplnených ďalších (asi) 13 drobností do kapitoly 20

Je mFT systém (Olympusy/Panasonicy) drahý? Ani moc nie… (z 3. 2. 2015)
16. 5. 2015:
 nová kapitola Softwarové korekcie

Závisí rozmazanie pozadia objektu od veľkosti snímača? (z 3. 5. 2015)
14. 5. 2015: doplnená kapitola
“Rovnaký objekt, clona a ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, rôzne snímače”

Preostrovanie bezzrkadloviek: tracking vs AF-C (z 8. 6. 2014)
10. 5. 2015: doplnená kapitola “Je zložité fotiť pohyb?”

Pokračovať v čítaní

Bookeh simulator: Nikon CX

Závisí rozmazanie pozadia objektu od veľkosti snímača?

Dodatok 8.5.2015: výstup zo svetelného skla a odkaz na článok z photographylife 14.5.2015: pridané porovnanie seťáku a kompaktu

Isto vás napadne, že čo sa to pýtam za otázku, veď je to úplne jasné:

každý predsa vie, že väčší snímač rozmaže pozadie viac

To je samozrejme pravda, ale len za určitých podmienok:

  • v prípade svetelnejšieho skla môže byť aj z menšieho snímača pozadie viac rozmazané
  • v prípade odfotenia menšieho detailu sa nám pozadie tiež javí rozmazanejšie

Dobre teda, zanedbajme všetky ostatné vplyvy a považujme ich za rovnaké (svetelnosť objektívu, veľkosť foteného záberu, ohnisková vzdialenosť), teda keď odfotíme ten istý objekt tým istým objektívom, o koľko viac bude rozmazané pri použití väčšieho snímača?

Tu to už začína byť zaujímavé:

Pokračovať v čítaní