Blogové články

High-res shot (2): odstránenie artefaktov

Dodatok 5.2.2019: napísaný postup opravy v Paint.NET

Ako už vieme z minulých článkov, high-res shot dokáže výrazne zvýšiť ostrosť výsledných záberov. Pri nevhodnom použití – kvôli pohybu – ale môžu vzniknúť artefakty
(ak sa pohne/roztrasie foťák, alebo sa na scéne pohybujú nejaké objekty)

Našťastie, ak je väčšina scény neroztrasená, dajú sa pomerne jednoducho nahradiť/vylepšiť.

Treba na to (aspoň u Olympusu):

  • vygenerovať JPG zábery aj z ORI (single záber) aj z ORF (high-res) RAW-ov
  • pomocou layerov ich prekryť (napríklad vo freewarovom paint.NET)
  • premazať artefakty high-res shotu zväčšeným jednoduchým záberom

Detailnejší postup ako na to (plus ešte zopár ďalších tipov), je popísaný ďalej:

Pokračovať v čítaní

High-res shot pomôže aj seťáku (mZuiko 12-50/F3.5-6.3)

Napriek tomu, že “setový” mZuiko 12-50 nepatrí medzi tie najkvalitnejšie objektívy (poľa meraní je to jeden z najmenej ostrých skiel systému mFT), vyskúšal som si s ním spraviť niekoľko testov high-res shotu. No a zostal som príjemne prekvapený:

Očividne high-res shot dokáže pomôcť aj tým najlacnejším (to moje stálo 149 eur) sklám.
(a to som bol do teraz presvedčený, že na high-res sú potrebné tie najkvalitnejšie)

Ale pekne po poriadku. Najprv teória:

Pokračovať v čítaní

Vyrovná sa ostrejšie sklo svetelnejšiemu?
Low/light porovnanie 17/1.8 a 12-40/2.8

Ako vidno na ilustračnom obrázku, aj objektívy s rôznou svetelnosťou môžu dosahovať rovnaké DxO mark skóre. Čo to vlastne znamená?

Podľa DxOMark lens testing protocol and scores: skóre objektívu vyjadruje množstvo informácií, ktoré dané sklo dokáže zachytiť na určitom foťáku, pri špecifickom low-light osvetlení (150 lux) a pri expozícii 1/60 sekundy.

Keďže mZuiko 17mm/1.8 a mZuiko 12-40mm/2.8 majú podobné skóre, tak by pri nastavenom čase 1/60 sekundy (a určitom osvetlení) mal byť aj výsledok podobný.
(samozrejme nie z hľadiska HO, ale z hľadiska výsledných detailov)
Ak ale na foťáku so svetelným sklom nastavíme čas 1/60 sekundy (a foťák nastaví clonu F/1.8), so sklom s clonou F/2.8 musí foťák nastaviť približne 2.4x vyššie ISO.
To by ale znamenalo, že na jednom foťáku môže byť (napríklad) ISO 4000 na kvalitnejšom skle podobné ako ISO 1600 na menej kvalitnom skle!

Moje testy poukázali na to, že to tak naozaj je.
Teda .. môže byť. Za určitých podmienok.
Môže .. ale samozrejme: nemusí to tak byť vždy.

Pokračovať v čítaní

Bezzrkadlovky môžu šumieť menej ako zrkadlovky

Ako som sľúbil v minulom článku o nových foto-možnostiach, fotenie s pomocou elektronickej uzávierky môže mať aj jednu podstatnú výhodu, o ktorej bude tento článok. Ako je už z nadpisu jasné, tou výhodou je “nižší šum”. K takémuto poznaniu som dospel po prečítaní článku: First GH5s vs Sony A7sII comparison by IR: “GH5S looks slightly better than the A7S II”

V ňom – už podľa nadpisu – dosahoval Panasonic GH5s v priamom porovnaní lepšie výsledky, dokonca aj ako Sony A7sII. A to aj napriek tomu, že má skoro 4x menší snímač (čo by teoreticky malo znamenať, že by mal skoro 2 EV zaostávať).

Ja vôbec možné aby menší snímač prekonal iný – výrazne väčší – aj v miere šumu?
Podaril sa vari Panasonicu nejaký zázrak?
Spravili recenzenti z imaging-resources pri teste nejakú chybu?
Alebo bol ten článok klamlivý?

Menší snímač skutočne môže v šume dorovnať svoju veľkostnú nevýhodu. V tomto prípade do ISO 25600 dokonca ten väčší prekonával. Ovšem nebolo to spôsobené ani kvalitnejším odšumovaním (predsa len: vylepšenia algoritmov nebývajú také výrazné), ani zázračným novým snímačom (hoci snímač v GH5s bol skutočne nový).
Porovnávané zábery z GH5s ale neboli spravené v štandardnom móde.

Natískajú sa teda otázky:
Q: môžu tento neštandardný mód využiť aj iné foťáky?
A: Áno, bezzrkadlovky ho využiť môžu, hlavne tie novšie
Q: Ako to GH5s vlastne dokázal?
A: jeho zábery boli lepšie (ako by mali byť), lebo sa na porovnávanie použili zábery z videa
Q: Môžu mať vylepšené zábery pomocou videa aj zrkadlovky?
A: Nie, lebo video sa cez hľadáčik DSLR nahrávať nedá (v OVF by vtedy nič nebolo vidno)
Q: prečo majú zábery z videa menej šumu?

Na to už treba viac ako jednu vetu. Tak poďme na to:

Pokračovať v čítaní

Predaje bezzrkadloviek prvý krát prekonali DSLR .. v Yenoch

Organizácia CIPA každý mesiac vydáva štatistiky predajov foťákov (kompakty, DSLR a MILC).
Z týchto dát sa dá veľa zistiť (o aktuálnom stave a priebehu predajov, teda aj o budúcnosti).

Ja sám som vďaka nim napísal už článok Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky a jeho voľné pokračovanie (časť 2): vplyv bezzrkadloviek.

Na základe nich píšu samozrejme aj iný. Ale na fotoweboch čo sledujem, vďaka septembrovým štatistikám tentokrát vznikol len jediný článok. Hodnotil ich tam negatívne:
New CIPA September shipment report: Things are still going bad for the camera business

things still look very bad. There is a new record low of camera shipments for the month of September. The only glimpse of hope we have is that October sales will recover due the availability of the new Nikon and Canon mirrorless cameras

Podľa neho to s foťákmi vyzerá veľmi zle, lebo “tohtoročný september” sa predalo najmenej ILC.
Ja som si ale všimol úplne iné (zaujímavejšie)
 “prvenstvo”, ktoré ostatným uniklo. Pozrel som sa detailnejšie aj na ten “business”, ktorý na tom tiež nie je až tak zle, ako z toho tvrdenia vyznieva.

Treba sa ale na tie štatistické výsledky pozrieť inak.
Pokračovať v čítaní

Výmena/upgrade foťáku za nový: dôvody pre a proti

Nedávno Nikon oznámil novú bezzrkadlovku Z7. Je parametrami podobná ako DSLR D850.
Len je (samozrejme) menšia, má nové funkcie, sú k nej kvalitnejšie sklá a .. je to bezzrkadlovka.
V podstate je teda vo všetkom podobná alebo lepšia ako jej predchodca (samozrejme až na drobnosti ako výdrž batérie). Dokonalá náhrada. Napriek tomu v diskusii zaznelo:

Z7 nevidím jako náhradu za D850

Hmm… Prečo nie? Veď ako náhrada sa hodí perfektne:

  • v dostatočnej miere dokáže všetko to čo D850
  • poskytuje minimálne tú istú kvalitu + prináša nové možnosti = je teda lepšia
    => teda tým ktorí pokukovali po D850 už teraz pokukujú po Z7
    (čím papierovo tú D850 už teraz dokonale nahradila)

No v praxi musí byť splnené viac podmienok ako len to, že nový foťák je lepší.
Pre nahradenie už existujúceho fotáku existuje až 6 možných dôvodov a musí byť splnených čo najviac z nich (alebo aspoň tie najpodstatnejšie). Sú to dôvody:

  1. citeľne lepší snímač – podľa mňa väčšina ľudí upgraduje (alebo si kupuje svoj prvý foťák) práve kvôli tomuto dôvodu a na inom im až tak nezáleží
  2. väčší výkon – niektorí sú za výkon (rýchlosť/AF) ochotní si priplatiť
  3. výhodná cena – niektorých prinúti k nákupu až dobrý “pomer cena/výkon”
  4. odstránenie problémov – preferujú tí, čo majú nejaké problémy (napríklad s ostrením); tento dôvod sa stáva najpodstatnejším ak sa foťák pokazí (alebo ho ukradnú)
  5. nové funkcie – predpokladám že kvôli tomuto upgraduje najmenšia skupina ľudí,
    keďže funkcie zvyčajne nezlepšujú kvalitu fotiek (skôr pohodlie a možnosti)
  6. osobné dôvody – všetky ostatné špecifické dôvody

Osobné dôvody môžu byť rôzne:

  • tí čo chcú niečo menšie/skladnejšie/jednoduchšie najčastejšie prechádzajú na MILC
  • ak sa niekto obáva o budúcnosť systému ktorý má, tiež prechádza
  • ak niekto nevie čo s peniazmi (alebo chce si spraviť radosť)
  • ak niekto chce byť “in”, tiež môže pokukovať po aktuálnom/štýlovom foťáku
  • ak niekto zažíva vyhorenie (má pocit že nenapreduje, alebo sa trápi)
  • ak niekto po niečom dlhodobo túži, potrebuje, alebo chce si to vyskúšať
  • .. a množstvo iných…

Sú tu ale aj dôvody proti zmene: Pokračovať v čítaní

Dodatok článku: Fotenie cez dotykový displej

Vo videu z dpreview (ešte v roku 2015) som si všimol nezvyčajné fotenie cez dotykový displej.

Spočiatku mi tento “krkolomný úchop” pripadal divne (hlavne s teleobjektívom),
no v čase 5:45 bol používaný aj na fotenie protipohybu. A úspešne.

Dnes som sa zase v diskusii dočítal, že takto (cez vyklopené dotykové LCD) sa dajú úspešne fotiť nielen obyčajné “single-shot” zábery (ako fotili v tom videu), ale aj sekvencie. Citujem:

Ostření – u GX80 je podle mě rychlé a na malé dítě jsem použil i focení úplně přes display. To bude asi označeno jako rouhání, ale funguje to tak, že foťák dáš do výšky očí dítěte s vyklopeným displayem a aktivuješ focení dotykem. Když vidíš, že je čas fotit, ťukneš na displayi na místo, kde chceš zaostřit (typicky obličej prcka) a prakticky okamžitě máš ostrou fotku. Reakční doba foťáku byla velmi krátká. Totéž jde použít i pro sekvenci a AFC.
No, ale to je možná až příliš revoluční 🙂

Aj nezvyčajne vyzerajúce fotenie môže byť použiteľné.

Celý článok: Nové možnosti fotenia: zameriavač EE-1, elektronická uzávierka, 4K/6K photo, ..

Nové možnosti fotenia: zameriavač EE-1, elektronická uzávierka, 4K/6K photo, ..

Dodatky: 12.6.2018: pridaná ukážka 4K photo, haluziny presunuté na koniec,
dňa 10.7.2018: citácia z diskusie o fotení obomi očami naraz; 18.7.2018: kapitola o fotení dotykom
12.10.2018: ku 4K ukážke dodané aj zdrojové video

S foťákmi sa dá fotiť rôznymi spôsobmi:

  1. napríklad “na zrkadlovkára” – s okom na hľadáčiku
  2. “na kompakťáka” – s predpaženými rukami a displejom pred tvárou
  3. “na zrkadlovkára v dave” – na náhodu, s foťákom v jednej ruke nad hlavou
  4.  alebo “na mobilára” – jednou rukou cez dotykový displej

S pokrokom technológií sa rožširujú aj ďalšie možnosti fotenia:

  • výklopný displej rieši “problém zrkadlovkára v dave”, ktorý dovtedy v hľadáčiku nevidel čo fotí
    • umožňuje vidieť na displeji aj záber mimo osi objektívu
      (teda z podhľadu, nadhľadu, alebo z boku)
  • externý EVF nasadený do sánok na blesk zase dopĺňa možnosti bezzrkadloviek bez vlastného hľadáčika
    • o možnosť fotenia cez hľadáčik, na ktorý sú zrkadlovkári zvyknutý
    • mohol by doplniť by aj možnosti DSLR o natáčanie videa cez hľadáčik
      (ale toto výrobcov DSLR asi ešte nenapadlo, alebo to ako možnosť zamietli)
  • dotykový displej zintuitívnil výber ostriaceho bodu
    • meniť AF bod sa dokonca dá už aj pri fotení cez hľadáčik
      (kedy sa tento bod len presúva a nenastavuje ťuknuťím)

Ale ide to (už) aj inak: Pokračovať v čítaní

Rýchle porovnanie A7R II, D850 a PEN-F (v high-res móde)

Dodatok 22.3.2017: dopísaná kapitola čo som tým vlastne chcel vyjadriť

Keď sa kamoš rozhodoval medzi D850 a A7R mark III, navrhol som mu, nech si z nich v predajni nafotí zopár záberov a doma ich v kľude porovná.
Keďže ma zavolal, aby som tam šiel s ním, tak som toho využil aj na pre porovnanie s high-res shotom z môjho PEN-F.

Nafotili sme pár záberov:

  • najprv som ja: spravil pár cvakov s A7RII + Sigma redukcia + jeho pevná 50mm/1.8
  • predavač: spravil cvak na A7RII + Zeiss 55mm/1.8
  • kamoš: spravil pár cvakov na A7RII + 24-240mm
  • predavač: pár cvakov na D850 + Nikkor 50mm/1.4
  • tesne pred odchodom som ja: spravil jeden cvak na PEN-F + Sigma 30mm/1.4

Čo myslíte, ako to dopadlo?

Pokračovať v čítaní

Transmission: skutočná svetelnosť objektívov;
porovnanie mZuiko 9-18/f4-5.6 a Nikkor 10-24/f3.5-4.5

Čo si myslíte, o koľko svetelnejšie je sklo so svetelnosťou f3.5-4.5 voči sklu s f4-5.6?
(teda: o koľko viac svetla sa dostane na jednotku plochy snímača?)

  • Nikkor má podľa špecifikácií v priemere F4
    • toľko mávajú profesionálne zoomy (ktoré sa robievajú buď na F2.8 alebo na F4)
  • mZuiko má parametre svetelnosti horšie ako seťák (ktoré mávajú f3.5-5.6)
    • no a také bývajú hodnotená hanlivými slovami: “blato”, “tma-tma”, ..

Podľa špecifikácií by ten rozdiel mal byť 0.5 EV na minimálnom a 1.1 EV na maximálnom zoome.
Koľko je to naozaj?

Aký je teda ten skutočný rozdiel (medzi “profi sklom” a “seťákom typu tma-tma”)?
Mňa to celkom prekvapilo…

Pokračovať v čítaní

Zmazávanie foťákom + triedenie fotiek (cez Olympus viewer)

Pri používaní foťáku, ktorý zvláda vyfotiť rýchlu sekvenciu záberov, môže vzniknúť nový problém, ktorý dovtedy nebolo treba riešiť:
Vzniká veľké množstvo záberov a takisto množstvo odpadu a duplicít.
Tieto treba čo najefektívnejšie premazať, čo je pre mňa – čo som sa doteraz snažil fotiť systémom “čo záber, to hotová fotka” – nečakane zložitý problém.

Ako čo najoptimálnejšie vybrať najlepšie zábery z tých nafotených?
Je na premazávanie vhodnejší foťák samotný, alebo je to lepšie doma pri PC?
Aký program je na to najvhodnejší, čo je možné využiť pri triedení?

Pokúsim sa zhrnúť, čo som ohľadom tohto problému zistil: Pokračovať v čítaní

Problematické expozičné časy u DSLR
(kvôli roztraseniu zrkadlom a uzávierkou)

V článku o zvýšených nárokoch na ostrosť som vysvetlil, ako vzniká roztrasenie spôsobené uzávierkou. Zrkadlovky majú ale aj zrkadlo, ktoré pridáva ďalšie roztrasenie, ktoré prejavujúce sa zníženou ostrosťou. Na ktorých časoch sa teda znížená ostrosť zrkadloviek prejavuje v praxi?

Odkedy Nikon D810 implementoval EFSC, je u neho možné otestovať vplyv zrkadla a uzávierky. No a v recenzii na dpreview to aj spravili.

Aké boli ich zistenia ohľadom kritických časov?

Pokračovať v čítaní

Autofocus bezzrkadloviek dokáže využiť svetelné sklá
(vysvetlenie fungovania AF modulu zrkadloviek)

Zamýšľali ste sa niekedy nad špecifikáciami autofocusu?

U bezzrkadloviek býva uvádzaná len citlivosť (low-light AF sensitivity), napríklad -4EV u A7S.
U zrkadloviek je okrem citlivosti (ktorá bola asi prvý krát vychvaľovaná u Canonu 6D, lebo so svojimi -3EV u stredového bodu, to bola vtedy najcitlivejšia zrkadlovka v predaji) ešte uvádzaná aj clona a prípadné krížové body.

Je nejaký rozdiel medzi citlivosťami zrkadloviek a bezzrkadloviek?
Áno, je.

Podľa praktických skúseností, bezrkadlovky dokážu využiť aj svetelnosť svetelných skiel, vďaka čomu môžu lepšie zaostrovať v zlých svetelných podmienkach, aj keď podľa deklarovanej špecifikácie ich zaostrovací modul môže byť menej citlivý.

Pokračovať v čítaní

Dotykové ovládanie olympusu - posúvanie obrazu po displeji

Záhadné dotykové ovládanie Olympusov

Dotykové ovládanie Olympusov je iné ako u mobilov:

  • pri prehliadaní sa používa hlavne na presúvanie obrazu po displeji
    • na zoomovanie je u neho možné použiť lištu v pravej časti LCD
  • vyslovene sa hodí v kombinácii s AF bodom:
    • nastavovanie AF oblasti, tauch AF, zväčšovanie/zmenšovanie oblasti, ..
  • nedajú sa ním nastavovať parametre cez menu
    • len v SCP: aj to len na označenie nastavenia, ktoré chceme zmeniť
      (nie na zmenu hodnoty)
  • no a potom je využívané už len na drobnosti (zapnutie WiFi, uzamykanie snímkov, ..)

Kvôli tomu {že sa ním nedá ovládať úplne všetko} bolo niektorými diskutérmi/recenzentami odsudzované: kvôli “chýbajúcej” funkcionalite, ktorú poznajú z mobilov a ktoré iní výrobcovia majú naimplementované.

  • prečo sa u neho nedá zoomovať dvoma prstami ako u mobilov?
  • prečo sa s ním nedá listovať v menu a nenastavujú sa ním parametre?
  • ak to (vraj) majú iní, tak prečo Olympus nie?

Prečo vlastne nemá naimplementovanú funkcionalitu, ktorú určite nie je ťažké naimplementovať (ak by sa naozaj hodila)?

Po rokoch používania E-P3 a E-P5 už asi viem odpovede.
V skratke: lebo to netreba a narobilo by to viac škody ako úžitku 😉

Pokračovať v čítaní

Priemerná cena foťáku (časť 2): vplyv bezzrkadloviek

Dodatok 11.2.2017: kapitola “Vplyv MILC na DSLR”, obrázok s vývojom tržieb a ceny od roku 2003 + jeho analýza

V predchádzajúcom článku Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky som sa pozrel aj na aktuálne najpredávanejšie modely, v grafoch analyzoval údaje za posledné 4 roky a na základe štvrťročných výsledkov som predpovedal koncoročné výsledky. Tieto grafy sú už kompletné (z koncoročných dát), tak som ich do toho článku pridal, slovne som zhodnotil rok 2016 a napísal, čo nás asi bude čakať v roku 2017.

Za 4 roky sa toho dosť zmenilo. Najzaujímavejšie je asi porovnanie tržieb:

  • sales DSLR: 627,943,316 (2012) => 370,126,941 (2016) => tržby DSLR: klesli o 41%
  • sales MILC: 99,692,327 (2012) => 149,432,809 (2016) => tržby MILC: stúpli o 50%
  • pomer tržieb MILC/ILC stúpol zo 16,63% na 28,76% (hoci počty len z 19,63% na 27,21%)
  • priemerná cena MILC stúpla z 31,65 tisíc jenov na 47,31 (u DSLR z 38,76 na 43,81)

Takto sa postupne (po mesiacoch) menili priemerné ceny za foťák: Pokračovať v čítaní