Ďalšie vlastnosti fotoaparátov

Fotoaparáty sa nerozlišujú len kvalitou.

Jednotlivé modely sa okrem veľkosti snímača a svetelnosťou objektívu odlišujú možnosťami ovládania, rozsahom zoomu, možnosťami pripojenia, kvalitou displeja, veľkosťou hľadáčika, výdržou batérie, rýchlosťou, atď…

V tomto článku sa budem snažiť trošku lepšie opísať:

História článku:

28. 12. 2013: zverejnená stránka na Gancovkách
2.1.2014: publikovaný samostatný článok Parametre fotoaparátov: Zoom (už sa tu nevošiel)
Pridal som tu teda kapitolu “Zoom”, v ktorej je výcuc a obsah (s linkami) na tento článok.

oranzova-ciara.png

Najlepšie parametre

Najlepšie parametre aktuálnych foťákov ktoré sa bežne dajú kúpiť sú asi tieto:

  • veľkosť snímača (väčší je lepší): stredoformát (Pentax 645D)
  • počet megapixelov: 40 (tiež Pentax 645D)
  • maximálne nastaviteľná citlivosť (viac je lepšie): ISO 204 500 (Nikon D4, Canon 1DX)
  • rozsah zoom-u (väčší je lepší): 41.7x (Nikon P520)
  • svetelnosť objektívu (menšia je lepšia): 1.4 – 2.5 (Panasonic LX7)
  • najrýchlejšia reakcia na spúšť (menšia je lepšia): 0.02s (Sony NEX 5n)
  • najrýchlejšie sériové snímanie: 60 fps (Nikon 1)

Ako by asi vyzeral foťák s týmito parametrami? Pravdepodobne by sa ani nedal vyrobiť. A ak áno, bol by veľký asi ako vagón (teda by sa nedal ani používať).

A určite by nespĺňal všetky parametre, lebo sa navzájom vylučujú:

  • buď megapixely alebo vysoké ISO a rýchle sériové snímanie
  • buď zoom, alebo svetelnosť, či veľký snímač

Je teda snáď jasné, že:

jednotlivé foťáky sú kompromisom medzi kvalitou a univerzálnosťou

Ak požadujeme kvalitu, nemôžme chcieť všetko: buď si musíme vybrať malý (alebo žiaden) zoom, alebo možnosť meniť objektívy,

Výmenné objektívy

Medzi jedinečnú výhodu zrkadloviek (DSLR) dlho patrila možnosť výmeny objektívov. Túto výhodu dnes prevzali aj bezzrkadlovky, ktoré z nich vlastne vznikli evolúciou (odstránením zrkadla).

Oba tieto segmenty sú dnes už porovnateľné, podľa analytikov prezentujú spoločný trh a priradili im skratku DILC (už som spomínal v minulom článku).

V čom sú ale tieto výhody?

  • niektoré typy objektívov sa vyrábajú len pre tieto systémy
    (neexistujú kompakty špecifické len na makro, extrémnu svetelnosť alebo dosah)
  • objektívy môžu byť používané aj v budúcnosti, po vymenení foťáku za nový
  • môžu sa vyrobiť/kúpiť objektívy podľa podľa našich požiadaviek
  • samostatné objektívy môžu byť kvalitnejšie a lacnejšie ako jeden dokonalý objektív

Objektív ktorý by mal veľký zoom, vysokú svetelnosť a dokonalú kresbu sa buď nedá vyrobiť, alebo by bol extrémne veľký a drahý. Vlastne pre zrkadlovky ani neexistuje komerčný zoomový objektív so svetelnosťou pod F2 (ak nerátam Sigmu 18-35 mm F1.8, ktorá má len 2x zoom). No pevné sklá s väčšou svetelnosťou má každý systém (dokonca existujú aj objektívy s F0.95).
Je teda výhodnejšie mať niekoľko objektívov, ktoré je možné používať v rôznych situáciách.

Mimochodom: Ricoh spravil systém foťákov GRX kde sa dajú vymieňať moduly obsahujúce senzor aj objektív.

Nevýhody výmeny objektívov

Spätná kompatibilita objektívov je ale aj ich prekliatie:

  • keď už za ťažké prachy nakúpite objektívy jedného systému, je potom veľmi ťažké zmeniť systém (ak by nám náhodou iná značka/systém vyhovovala viac)
  • v dnešnej dobe (keď sa foťáky využívajú aj na video) na toto nie sú staré objektívy pripravené (napríklad Canon zatiaľ vydal len 4 STM objektívy, ktoré sú na to vhodné)
  • technológia sa zlepšuje natoľko že staré objektívy nemusia byť v dnešnej dobe dostatočne kvalitné (prípadne prestanú byť novým modelom podporované)

Každý systém objektívov je iný a teda nedajú sa používať objektívy z jedného systému na foťák iného systému. U Sigmy síce existuje možnosť zmeny bajonetu, ale jedná sa to len nových objektívov, dajú sa meniť len bajonety za tie ktoré sa bežne predávajú, treba zaslať objektív do servisu Sigmy a nie je to zadarmo.

Iná možnosť je nasadiť objektív iného bajonetu cez redukciu, ale musia mať väčšiu vzdialenosť od senzora (aby sa dala nasadiť redukcia): takže objektívy zrkadloviek sa dajú nasadiť na bezzrkadlovky, naopak sa to ale nedá.
A ani po ich nasadení nemusí objektív úplne fungovať: väčšina redukcií je len manuálna a teda po nasadení nefunguje zaostrovanie a ovládanie clony.

Typy objektívov

Keďže sa nedá spraviť univerzálny objektív, objektívy sú zamerané na určité vlastnosti. Existujú objektívy:

  • setové – minimálny vhodný objektív pre začiatok
  • teleobjektívy – vhodné na fotenie vzdialených vecí
  • makro – na fotenie detailov alebo malých vecí; sú optimalizované na vyššie clony
  • ultrazoomové – tým čo ich nechcú meniť, alebo sa hodia na výlety
  • svetelné – vhodné do horších svetelných podmienok, alebo na experimenty s HO
  • pevné sklá – sú lacnejšie a môžu byť svetelnejšie ako zoomy
  • “portrétové” – svetelné sklá s dlhším dosahom
    (dajú sa s nimi v miestnostiach fotiť len portréty, iné sa do záberu nevojde 🙂 )

Existujú aj špeciálne objektívy (napríklad Nanoha 5x makro objektív: aj s osvetlením):

nanoha

Kto to myslí s fotením vážne, s najväčšou pravdepodobnosťou skončí pri systéme s výmennými objektívami.

Nahrávanie videa

Prakticky dnes už všetky foťáky umožňujú aj video (až na výnimky: Nikon Df, Sigma SD1).

Podľa rozlíšenia existuje:

  • HD video s rozlíšením 1280*720: staré DILC (Nikon D90, E-P1) a kompakty s CCD snímačom
  • Full HD s rozlíšením 1920×1024: aktuálne foťáky s CMOS snímačom
  • 4K: zatiaľ bežné foťáky nepodporujú

Dnes už prakticky všetky lepšie foťáky majú FullHD video, no nie všetky sú na video aj optimalizované, dokonca staršie zrkadlovky neumožňovali ani preostrovanie počas natáčania.

Video s veľkým snímačom

prečo áno:
  • väčšia citlivosť snímača umožňuje natáčať aj v horších podmienkach
  • väčší snímač umožňuje “hrátky s HO
prečo nie:
  • snímače zrkadloviek nevyužívajú všetky pixely (napr. len každý 9-ty)
    • vďaka tomu majú väčšiu tendenciu k vadám (moiré)
    • v podstate je ich kvalita zrovanteľná s 2M kamerami
  • kvôli veľkému snímaču je zlé zaostrenie (alebo preostrovanie) moc rušivé
  • zoomovanie u ich objektívov nie je plynulé (*)
  • objektívy zrkadloviek nie sú zvyčajne optimalizované na video
  • bez optickej stabilizácie u nich vzniká citeľný jello efekt
  • u zrkadloviek pri videu nič nevidno v optickom hľadáčiku (zrkadlo je sklopené)
  • foťáky s veľkým snímačom nemajú až tak optimalizované držanie ako kamery

Objektívy optimalizované na video

Väčšina objektívov zrkadloviek vznikla predtým ako bolo u nich zavedené video. Nie sú teda na video optimalizované: nemajú AF motorček ktorý by bol tichý a dokázal plynulo preostrovať (iba 4 objektívy Canonu ktoré majú v názve STM).

Objektívy bezzrkadloviek sú priamo navrhnuté aby boli kompatibilné aj s videom.

(*) No poslednú dobu vznikli ešte optimalizovanejšie objektívy: tie, u ktorých sa aj zoom ovláda elektronicky (takzvané powerzoomy). Značia sa skratkou PZ a na objektíve majú zvyčajne posuvník na ovládanie zoomu.

Zaujímavým objektívom na video je napríklad mZuiko (Olympus) 12-50:

  • má možnosť aj manuálneho aj elektronického zoomu
  • nemá dobrú svetelnosť na konci, čo je (paradoxne) na video výhodou

Jeho nevýhodou je že nemá stabilizáciu a teda u videa je opticky stabilizovaný až s najvyššími modelmi Olympusu.

Dotykové ovládanie

Už som písal že zrkadlovky zaostrujú inak: zvyčajne je u nich používaný stredový bod. No u bezzrkadloviek je výhodnejšie používať plošné zaostrovanie a detetekciu tvárí. No občas sa stane že nezaostrí na správne miesto. Práve vtedy sa veľmi hodí dotyková obrazovka, lebo s jej pomocou sa dá veľmi rýchlo zvoliť zaostrovacie miesto.

Je to rýchlejšie ako:

  • prepnúť zaostrovanie na bodové a následné nastavenie zaostrovacej plochy
  • fotenie stredovým bodom s prekomponovávaním
  • prenastavovanie zaostrovacej oblasti pred každým záberom

Suma sumárum: takéto ovládanie dokáže úplne zmeniť systém fotenia.

Samozrejme že sa dá využiť aj na iné veci: na nastavovanie parametrov, prehliadanie záberov, dokonca u videa panasonicov sa dá využiť aj na selektívne preostrovanie.

No možnosť zmeny zaostrovacieho bodu je pre mňa natoľko zásadná vec, že odvtedy ma už fotenie zrkadloviek nebaví, dokonca až otravuje.

Podľa recenzií je aj dotykové ovládanie zrkadloviek veľkým prínosom (keď som si to skúšal, trošku mi vadilo že bez pustenia gripu som palcom dosiahol len do polovice displeja; a že toto ovládanie sa vypína pri fotení s hľadáčikom).

 

Konektivita

Najnovšie modely majú rôzne vylepšenia, ktoré sa vyskytovali v mobiloch: GPS, WiFi, …

Možno sa WiFi zdá ako zbytočnosť, dá sa využiť napríklad pri fotení zo statívu, namiesto diaľkovej spúšte (ktorá inak nie je zadarmo).

Smartfón-pozitívny si isto nájdu aj iné použitie…

 

Skladnosť

Pre mňa je skladnosť veľmi podstatná vlastnosť: o neskladný foťák nemám záujem.

A zrejme nie som jediný: na dpreview si ich recenzenti mali vybrať foťák ktorý ich najviac zaujal (DPReview Gear of the Year). Dva foťáky boli bezzrkadlovky (Panasonic Lumix DMC-GM1Olympus E-M1), jeden bol kompakt s veľkým snímačom bez zoomu (Fuji X100s)  a jediná vybratá zrkadlovka bola práve tá najmenšia (Canon 100D) s jediným pancake objektívom ktorý sa na ňu vyrába (jeho nevýhodou však bol príliš dlhý dosah, ktorý sa až tak moc na bežné používanie nehodí).

Existujú aj foťáky s lepším snímačom, no tie si nevybrali. Hlavným dôvodom prečo si vybrali práve tieto modely bola práve skladnosť.

Zjavne je skladnosť omnoho dôležitejšia “vlastnosť” foťákov ako napríklad kvalita (recenzenti mali prístup aj ku kvalitnejším foťákom). Zrejme preto že keďže dnešné DILC sú už v podstate všetky dostatočne kvalitné.

Neskladnosť

Všimli ste si že zrkadlovky sú takmer vždy zobrazované z profilu, nikdy nie z boku?

Možno je to preto lebo inak by hneď bolo zrejmé že sú neskladné:

Zrkadlovka z boku

 

Hľadáčik versus displej

Toto je večná dilema, o ktorej sa diskutujúci dokážu hádať dlhú dobu.

V skratke sa dá povedať že hľadáčik sa hodí pri fotení na diaľku (dodatočne stabilizuje obraz), displej na fotenie nablízko (poskytuje voľnosť). Staršie (lacné/nekvalitné) displeje mali problémy za slnečného počasia (tie dnešné už s týmto taký problém nemajú).

Displej má dnes každý foťák, no modely s optickým hľadáčikom nie sú na fotenie displejom vhodné:

  • ich veľký grip je prispôsobený na pridŕžanie foťáku na tvári
  • veľká váha spôsobuje že takéto fotenie je nepohodlné
  • zaostrovanie s nimi (hlavne so staršími) je pomalšie (neostrí sa AF modulom)
  • viac zaťažuje batériu

Typy hľadáčikov

Hľadáčiky sa delia na optické (OVF: zobrazujú pôvodnú fotenú scénu) a elektronické (zobrazujú LiveView: náhľad výsledného záberu, podobne ako displej).

Existujú teda:

  • priehľadové
    – dnes sa už používajú len výnimočne (kým boli displeje veľmi malé tak boli bežné)
    – nezobrazujú to isté čo objektív a teda obraz v nich je posunutý
  • optické hľadáčiky zrkadloviek
    – spôsobujú že je foťák neskladný
  • zabudované elektronické
    – robia foťák drahší; keď je hľadáčik nad objektívom tak aj neskladný
  • externé elektronické
    – dajú sa použiť aj na novšom modeli; sú však drahé

Špecifiká OVF

+ zobrazuje záber bez oneskorenia
+ nemíňa elektrickú energiu
– no nie vždy zobrazuje 100% scénu (hlavne u lacnejších modelov)
– nevidno v nich video (už som spomínal)

Výhody LiveView (a EVF)

+ umožňuje “postprocessing” ešte pred odfotením
(správne nastavenie expozície a white ballance)
+ poskytuje informácie navyše: histogram, indikácia prepalov, …
+ vďaka zväčšeniu umožňuje presnejšie manuálne zaostrenie
+ automatika funguje lepšie (možno využiť detekciu tvárí, scény, …)
+ môže zobraziť aj svetlejšiu scénu ako vidí ľudské oko
+ dnešné EVF sú rozmerovo väčšie ako OVF lacných zrkadloviek

Výhody samotného displeja

Okrem výhod LiveView má displej ďalšie výhody:

+ dá sa už pri fotení porovnať výsledok s realitou
+ keďže vidno aj okolie fotenej scény, do záberu nám tak ľahko niečo nevbehne
+ možno fotiť aj mimo úrovne hlavy (napríklad v dave stačí zodvihnúť ruku)
+ ľahšie sa “zoomuje” s  kratším pevným sklom
+ dá sa fotiť aj dotykom

 

Stabilizácia

Je dnes už v podstate štandardom. Jej funkciou je zabezpečiť aby záber nebol rozhýbaný pohybom fotoaparátu. Uplatňuje sa hlavne v kritických situáciách (teda tam kde sa lepší foťák hodí, nie vtedy keď dobre fotí aj mobil). U teleobjektívov je prakticky nepostrádateľná.

No keďže väčšina foto-firiem si zvolila stabilizáciu objektívov a každé pridanie stabilizácie zvyšuje cenu/zložitosť objektívu (čím zhoršuje konkurencieschopnosť), ešte aj dnes existujú modely bez stabilizácie.

druhy stabilizácie:

  • stabilizácia tela
    + stabilizované sú všetky objektívy
    + u každého nového tela sa zlepšuje (najnovšia 5-osá stabilizácia je účinnejšia, dokáže detekovať statív a panning, funguje aj na makro, u videa je tichá, …)
    – na extrémne teleobjektívy už nie je až taká účinná
  • stabilizácia objektívov
    + funguje aj v optickom hľadáčiku
    – vyžaduje stabilizáciu objektívov (čím ich zväčšuje)
    – zrejme má vplyv aj na kvalitu (Tamron 17-50 bez stabilizácie je vraj kvalitnejší)
    – nie všetky objektívy sú stabilizované (hlavne svetelné)
    – kvalitné teleobjektívy sú rádovo drahšie ako nestabilizované
    (napr. Canon 70-200mm f/4,0 L: nestabilizovaný 17 990 Kč, ale stabilizovaný 32 990 Kč)

výhody stabilizácie:

  • jednoduchšie fotenie: je možné spoľahnúť sa aj na automatiku
    (zvyčajne volí expozičné časy ktoré sú na hranici udržateľnosti)
  • vyššia kvalita: na nepohyblivé scény je možné použiť nižšiu citlivosť
  • istota: dá sa na foťák spoľahnúť, že záber bude OK (samozrejme v rámci možností)
  • zvyčajne netreba kontrolovať či je záber rozmazaný (to by bolo vidno už v náhľade)

alternatívy

Účinok stabilizácie sa síce dá nahradiť iným postupom, no každý má aj svoje nevýhody:

  • zvýšením citivosti – čo ale zhoršuje kvalitu (zvyšuje šum)
  • viacerými zábermi – niektoré z nich určite nebudú rozmazané, ale ničí sa tým uzávierka, zaberá miesto na karte a zábery treba premazávať
  • statívom – no komu sa to dnes chce; navyše nedá sa vždy použiť

V každom prípade: ak je cenový rozdiel znesiteľný, je vždy lepšie si za stabilizáciu priplatiť.

 

Megapixely

Sú tým najjednoduchšie rozlíšiteľným parametrom v očiach laikov, no dnes už nie sú také potrebné ako v minulosti. Najčastejšie sa totižto zobrazujú na displeji (ktorý má dnes maximálne 2 megapixely) a len málokto si robí veľké výtlačky, kde je viac megapixelov prínosných.

Ba práve naopak, príliš veľa megapixelov len:

  • zaberá miesto na karte/disku
  • predlžuje sa čas konverzie z RAW
  • zmenšuje buffer a rýchlosť sériového snímania
  • zhoršuje teoretickú citlivosť snímača

Netvrdím že megapixely sú úplne zbytočné, ale dnes už určite nie sú hlavným parametrom podľa ktorého sa vyberajú fotoaparáty.

 

Profi ovládanie

Tie najvyššie modely sa líšia napríklad tým .. že majú 2 rollery.

Vďaka ním sa zlepšuje ovládateľnosť prístroja: parametre sa nastavujú rýchlejšie a pohodlnejšia ako samotnými tlačidlami.

Začiatočníci toto vylepšenie zvyčajne nedokážu oceniť, keďže až tak moc nemenia nastavené parametre. No čím viac chceme záber ovplyvniť (napríklad ak má foťák horšiu automatiku), alebo v prípade nastaveného manuálneho módu (veľmi populárneho u majiteľov zrkadloviek) sú tieto ovládacie prvky veľmi vítané.

Jednotlivé foťáky sa líšia aj samotnými nastaveniami: napríklad Nikony nemajú na krížovom ovládači priradené funkcie a tak zmena najčastejšie menených parametrov je horšia ako u iných foťákov. Hlavne najlacnejšie modely sú na tom zle. Pekné porovnanie zložitosti nastavovania parametrov D5200 s inými je v diskusii na digimanii: táto low-endová zrkadlovka dopadla suverénne najhoršie (horšie ako kompakty aj bezzrkadlovky).

Skúsil som si naposledy ovládanie D3100 (chcel som vypnúť vyskakovací blesk) a je to ešte horšie: pre zmenu parametrov nielenže treba stlačiť viac tlačidiel, treba dokonca stlačiť tlačidlá na úplne druhej strane foťáku, teda treba prestať fotiť, prechytiť si foťák, až potom je možné stláčať tlačidlá.

U E-P3 mi na väčšinu nastavení foťáku pri fotení stačil mód “P”, v ktorom som (ak bolo treba) jedným rollerom mohol korigovať expozíciu, druhým posúvať clonu/čas; a dotykový displej (na určenie zaostrovacieho miesta). Všetko som ovládal jedným palcom.

 

Rýchlosť

Pod rýchlosť spadá niekoľko parametrov:

  • rýchlosť nabiehania fotoaparátu: čas od zapnutia po pripravenosť na fotenie
  • rýchlosť zaostrenia: čas od namáčknutia po potvrdenie zaostrenia
  • oneskorenie spúšte (shutter lag): čas od dotlačenia spúšte po spravenie záberu (keď je už zaostrené)
  • full shutter lag: je kombináciou potvrdenia zaostrenie a oneskorenia spúšte
    (stlačenie spúšte bez namáčknutia keď mal objektív už správne zaostrené)
  • rýchlosť maximálneho preostrenia: je záležitosť objektívu preostriť z minima na maximum alebo naopak (tu majú výhodu menšie objektívy)
  • rýchlosť spravenia záberu: čas po ktorom sa objaví náhľad záberu na displeji
  • rýchlosť sériového snímania: počet záberov za sekundu (kým nie je zaplnený buffer)
  • rýchlosť zápisu na kartu: táto je závislá od rýchlosti samotnej karty, podpory štandardov (staršie foťáky nepodporujú UHS-I) a rýchlosti samotného foťáku
  • oneskorenie LiveView: čas od načítania záberu zo senzoru po zobrazenie na displeji (je síce nepoznateľný, ale aj tak sa neustále zlepšuje)

Niektoré z týchto rýchlostí sa dajú zistiť zo špecifikácií, niektoré sú merané v recenziách: mnohé z nich sú napríklad v recenziách na imaging-resource.com, no niektoré sa dajú posúdiť len subjektívne (napríklad podľa M. Šurkalu ktorý testuje objektívy a fotoaparáty na digimánii patrí medzi najpomalšie objektívy práve najviac doporučovaný Nikor 18-105: je dokonca pomalší ako väčšina dnešných kompaktov).

Porovnanie rýchlosti Canon EOS 650D a Panasonic DMC-G5:

Na tomto videu pekne vidno rozdiel viacerých parametrov rýchlosti: keďže sa tu preostruje na rôzne vzdialené objekty, uplatňuje sa tu aj zaostrovanie, aj shutter lag, vidno aj oneskorenie zobrazenia výsledného záberu.

Niektoré z týchto oneskorení dokážu znechutiť celé fotenie. V diskusných fórach za toto boli kritizované prvé modely Nikon 1 (V1 a J1), ktoré sa dnes predávajú za veľmi nízku cenu (teraz už vieme prečo). Novšie modely sú na tom lepšie.
(čosi podobné som zažil aj ja, keď som po dlhej dobe fotenia s E-P3 skúsil fotiť z E-P1)

Už dlhšiu dobu sledujem namerané rýchlosti na imaging-resource a trend je jasný: novšie foťáky sú vždy rýchlejšie ako tie predchádzajúce. Aj to je jeden z dôvodov prečo preferujem nové modely pred starými.

 

Zoom

V skratke sa dá napísať že väčší zoom:

  • zvyšuje univerzálnosť (preto som písal že väčší je lepší)
  • no zároveň so sebou prináša ostatné negatíva
    (vyššia cena, nižšia kvalita, väčšia veľkosť a zhoršená svetelnosť)
  • na niektoré príležitosti je najlepší práve objektív bez zoomu

No je nutné o ňom napísať omnoho viac (čím by sa stal tento článok neprehľadný), preto o ňom píšem v osobitnom článku Parametre fotoaparátov: Zoom.

Obsahuje:

 

Vylepšenia

Výrobcovia skrátka postupne vylepšujú bottleneck-y (v preklade “hrdlo fľaše”: úzke miesta), alebo pridávajú nové funkcie v závislosti od preferencií zákazníkov (alebo vlastného úsudku).

Nie vždy je to len kvalita:

  • kvalita senzoru zrkadloviek Canon sa už roky nezlepšuje (od 2008 je stále ten istý, až v 70D je iný), len sa pridávajú nové funkcie (výklopný displej), a vylepšujú sa tie nedokonalé (video)
  • nevýhoda E-P1 bola hlavne pomalosť, ktorá bola u E-P3 vyriešená
  • Samsung má napríklad ovládanie parametrov foťáku objektívom
  • dokonca jeho najvyšší model nemá žiadne tlačidlá (len dotykový displej)

No vylepšením jedného parametra sa môžu začať prejavovať iné parametre, ktoré boli dovtedy ignorované. Model, ktorý pred pár rokmi vyhovoval, môže už dnes byť nedostatočný (keď ho napríklad iné modely citeľne prekonávajú). Takisto objektív, ktorý bol na 12 megapixelovom tele dostatočný, nemusí na novom 24-megapixelovom foťáku zaostrovať presne.

Podobne je to aj s inými vlastnosťami:

  • to čo sa niekomu zdá dostatočné, nemusí byť dostatočné aj iným
  • to čo niekto považuje za dokonalé, môže byť u iného modelu ešte lepšie

Odporúčania druhých (napríklad v diskusii) teda treba brať s rezervou.

 

Záver

Pri výbere fotoaparátu sa mnohí snažia kúpiť čo najväčšiu kvalitu za čo najnižšiu cenu. Nemyslím si že tento prístup je správny:

  • rozdiel v kvalite po prechode na DILC bude vždy výrazný
  • od určitej úrovne sú rozdiely v kvalite nepodstatné (málo výrazné)
  • omnoho dôležitejšie sú vtedy ďalšie parametre foťákov

Najlepší foťák je ten ktorý nezdržuje, dá sa na neho spoľahnúť a robí to čo má, aby sme sa mohli naplno sústrediť na samotné fotenie.

Aj samotné fotenie môže byť pre niekoho nepríjemné, alebo zdržujúce. Typickým príkladom sú zrkadlovky, píšem o tom v článku Zrkadlovkami treba fotiť inak.

2 názory na “Ďalšie vlastnosti fotoaparátov

  1. Dudis

    “rozsah zoom-u (väčší je lepší): 41.7x (Nikon P520)”
    väčší zoom nesie so sebou nedostatky, takže väčší = lepší nemusí byť pravda..
    osobne teraz najradšej fotím pevným svetelným sklom..
    zoom je o kompromise univerzálnosti / svetelnosti / optických vadách / veľkosti / cene ..

    1. Ganec Autor

      Tak je: väčší zoom je vždy kompromizom .. a častokrát si to najviac odnesie práve kvalita.
      No zoom sám o sebe je dobrá vec.
      (a pre niekoho ma väčšiu pridanú hodnotu ako kvalita)

      Inak chcel som ešte pridať kapitolu o zoome, ale to by som ten článok tohto roku možno asi nedokončil…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.