Rozdelenie fotoaparátov podľa kvality a veľkosti

Po rozhovore s kamošom som dospel k záveru že nefotografi posudzujú kvalitu len podľa veľkosti fotoaparátu. Je to skutočne také jednoduché?

Obsah:

História článku

31. dec. 2012: bol publikovaný pôvodný článok Zrkadlovky: v čom sú iné? (ešte na dudis-photography)
Článok vyvolal búrlivú diskusiu, no kámoš sa mi aj sťažoval, že je príliš dlhý.
24. dec. 2013: pôvodný článok som rozdelil na dve časti (s novými názvami/obsahom) a publikoval na Gancovkách
Z jeho úvodu vznikol tento článok, záver je v článku Zrkadlovkami treba fotiť inak. Kvôli zmene názvu ho bolo treba prepísať a doplniť niektoré pasáže (aj príklad z článku Zrkadlovky: v čom sú lepšie).
17. jan. 2014: dopísaná táto história, preformulovaný koniec záveru, zrušené súvisiace články
28. jan. 2014: rozpísané príklady využitia multiexpozície (pri náhrade väčšieho senzoru)
10. feb. 2014: pridané porovnávacie obrázky z camerasize.com
11. feb. 2014: pridaná kapitola “Zhrnutie”

oranzova-ciara.png

Keď vojdete do predajne fotoaparátov, tak sú tam rôzne druhy foťákov.
Kto fotí už dlhšie tak ich delí napríklad na:

  • kompakty
  • vreckové ultrazoomy
  • väčšie ultrazoomy
  • profikompakty
  • zrkadlovky
  • bezzrkadlovky

No fotograficky nepoučený zákazníci vidia:

  1. obdĺžnikové vreckové foťáky (základné kompakty: majú zoom menej ako 10)
  2. obdĺžnikové foťáky čo sa do vrecka tak ľahko nevojdu (ultrazoomy: majú zoom väčší ako 10)
  3. veľké foťáky
  4. ostatné (obdĺžnikové foťáky s vyčuhujúcimi objektívmi)

Veľké foťáky sú považované za zrkadlovky: sú čierne, majú výrazný grip a vyčuhujúci objektív. Sú “hrubšie” ako širšie. Stoja niekoľko sto  až tisíc euro.

No nie všetky “veľké foťáky” sú zrkadlovky: niektoré “z nich” sú ultrazoomy, ktorých kvalita je niekde úplne inde (dajú sa jednoducho rozoznať: majú v špecifikáciách viac ako 20x zoom. Predavači v minulosti túto podobu zneužívali a ultrazoomy nazývali “nepravými zrkadlovkami”.

Závisí kvalita od veľkosti?

Ako ste si možno všimli z predchádzajúceho porovnania, mnohí (z nedostatku vedomostí) posudzujú kvalitu foťáku len podľa veľkosti foťáku. Alebo väčšieho čísla v špecifikáciách.

No a keďže väčšina zákazníkov sú práve títo neznalí, dnes máme:

  • ultrazoomy ktoré majú až 40x zoom, no nefotia citeľne lepšie ako tie pred pár rokmi
  • kompakty ktoré majú 20 megapixelov, ale detaily od čias 6M senzorov nestúpli
  • lacné zrkadlovky s okresanými funkciami, dokonca bez stabilizácie

Tí čo sa už trochu vo foťákoch vyznajú ich posudzujú najmä podľa veľkosti snímača, lebo od snímača je odvodená kvalita. No existujú veľké foťáky s malým snímačom a malé foťáky s väčším snímačom.

Kvalita teda nezávisí len od veľkosti obalu.

V skutočnosti závisí od viacerých parametrov. Ten najpodstatnejší je snímač.

Rozdelenie podľa veľkosti snímača

Podľa najpoužívanejších veľkostí snímačov sa dajú foťáky rozdeliť na 5 typov:330px-Sensor_data-lazy-sizes_overlaid_inside_-_updated.svg

  • takzvané FullFrejmy – majú snímač rovnako veľký ako v minulosti používaný kinofilm – no býva používaný len v tých najdrahších modeloch (od 2000 euro vyššie)
  • APS-C a FourThirds (m43) – majú snímač 2.34 až 3.84x menší – používa sa v zrkadlovkách a bezzrkadlovkách
  • s veľkosťou uhlopriečky 1/2.3′ – je asi 10x menší ako APS-C – používa sa v kompaktoch a ultrazoomoch (UZ)
  • s veľkosťou uhlopriečky 1/1.7′ – trošku väčší ako snímač v kompaktoch – používa sa v profikompaktoch
  • s veľkosťou uhlopriečky 1′ – kompromis medzi veľkosťou snímačov kompaktov a zrkadloviek – použitý v bezzrkadlovkách Nikon 1 a kompakte Sony RX100

Podľa veľkosti foťáku (ani počtu megapixlov) sa nedá ľahko rozoznať použitý snímač:

  • veľké foťáky môžu mať aj ten najmenší, aj APS-C snímač
  • ostatné foťáky tiež môžu mať APS-C/m43 snímač (v prípade bezzrkadloviek), alebo len druhý najmenší (v prípade profikompaktov)

Prečo sú zrkadlovky kvalitnejšie

Aj ten najmenej skúsený fotoamatér už niečo o zrkadlovkách počul: “že robia lepšie fotky”. Túto dobrú povesť si získali hlavne tým, že v minulosti si ich mohli dovoliť len tí ktorí sa fotografovaním živili a teda vedeli dobre fotiť. A tí ich používali preto, lebo ak chceli kvalitu tak pred pár rokmi nemali inú možnosť.
Aj v súčastnosti “fotia lepšie” ako bežné kompakty, no dnes už nie sú jediné.

Je to ale spôsobené omnoho väčším snímačom, nie len tým že sú veľké, ani tým že majú zrkadlo. Skôr naopak: zrkadlo v skutočnosti kvalitu zhoršuje.

Väčší snímač je zvyčajne použitý vo foťákoch s výmennými objektívami (skratka DILC: digital interchangable lens camera). Okrem zrkadloviek do tejto kategórie dnes už patria aj bezzrkadlovky (skratka CSC, EVIL, …).

Pre budúcnosť teda takéto foťáky budem volať DILC.

(sú kvalitatívne rovnaké, hoci funkčne sú medzi nimi rozdiely)

 

Veľký snímač

V čom je teda výhoda väčšieho snímača?

Zjednodušene povedané: čím má foťák väčší snímač, tým má lepšie predpoklady na to aby produkoval lepšie zábery.

Od veľkosti snímača sa odvíja veľkosť jednotlivého pixelu (chip je vždy rovnako veľký, mení sa len počet megapixelov) a od veľkosti pixelu sa odvíjajú ostatné parametre.

Každý pixel totižto:

  • zbiera zachytené svetlo a premieňa ho na elektrický signál
  • čím je pixel menší, tým menej svetla môže zachytiť
  • tým viac musí byť zosilnený aby sme dosiahli požadovaný záber
  • a čím viac signál zosilňujeme, tým viac sa prejavuje šum

Nevýhoda dnešných kompaktov je v tom, že už majú toľko megapixelov, že:

  • šum sa prejavuje (ničí záber) už na najnižšej možnej citlivosti
    (zhoršuje detaily, farby aj dynamický rozsah: rozdiel medzi najsvetlejším a najtmavším miestom)
  • z fyzikálneho hľadiska sa už nedá spraviť objektív tak aby bol dokonale ostrý – kresbu ničí difrakcia (viac o ostrosti v článku Senzor fotoaparátu: princípy a vplyv na ostrosť)

Dnešné kompakty/ultrazoomy teda už z princípu produkujú horšie zábery ako DILC.

Výhodou väčšieho snímača je aj ľahšie fotenie záberov s  rozmazaným pozadím.

 

Má veľký snímač aj nevýhody?

Jeho najväčšou nevýhodou je, že kvôli nemu musia byť  aj objektívy väčšie/drahšie.

No nie je to jediná nevýhoda:

  • väčší snímač má väčšiu spotrebu (toto nás ale trápi najmenej)
  • zložitejšie sa vyrába a je drahší – preto sú DILC drahšie
  • vyžaduje presnejšie zaostrenie – čo je niekedy dosť veľký problém
  • u veľkých snímačov sa zvyčajne používa mechanická uzávierka – ktorá môže byť dosť hlasná a rušivá

Musia byť objektívy veľké aby boli kvalitné?

V mnohých prípadoch to tak je, ale nie je to pravidlo:

  • pevné sklá (teda objektívy bez zoomu) sú kvalitnejšie ako zoomové, hoci sú menšie
  • objektívy bezzrkadloviek môžu byť aj pri rovnakých parametroch menšie ako zrkadlovkové (pozri článok Výhody bezzrkadloviek a mFT formátu)
  • objektívy s veľkým zoomom sú zvyčajne menej kvalitné ako (menšie) objektívy s menším zoomom

Alternatívy veľkého snímača

Dá sa teda väčší snímač niečím nahradiť?

Áno, niektoré jeho “účinky” sa dajú celkom pekne (aspoň čiastočne) nahradiť:

  • lepšou technológiou senzora
  • väčšou svetelnosťou objektívu (dokáže zachytiť viac svetla)
  • multiexpozíciou
    • zníženie šumu: u WX1 je to cez “Handheld Twilight & Anti Motion Blur” módy
    • zníženie HO: za pomoci Brenizerovej metódy
    • zvýšenie DR: využitím HDR (buď priamo vo foťáku alebo z viacerých záberov v PC)
  • fotením na dlhšie ohnisko a kompozíciou (ak chceme záber s rozmazaným pozadím)
  • stabilizáciou/statívom (len na menej pohyblivé zábery) alebo bleskom
  • keď to fotograf vie 🙂

Ale všetky tieto uvedené možnosti je možné použiť aj u väčšieho snímača 🙂

Profikompakt

Ak by sme ale brali do úvahy len zrkadlovku so základným objektívom, táto sa dá kvalitatívne nahradiť profikompaktom:

  • stojí približne rovnako (no väčšinou menej) ako tie najlacnejšie zrkadlovky
  • lepšou svetelnosťou objektívu kompenzuje nevýhody menšieho snímača
    (ktorý nie je úplne ten najmenší a máva trošku menej megapixelov)
  • kresba jeho objektívu ešte nie je zničená difrakciou

Navyše majú zvyčajne kvalitný objektív, netrpia problémami zrkadloviek a sú skladnejšie.
(pekné porovnanie je v článku: Profi kompakt nebo low-end zrcadlovka? )

No niektoré foto-disciplíny (najmä fotenie športu) sa ničím iným ako veľkým snímačom dosiahnuť nedajú.

Menšie fotoaparáty s veľkým snímačom (ktoré nie sú DILC)

Prvé kompakty s APS-C snímačom (a pevným sklom)

DILC nie sú jediné ktoré majú veľký snímač. Po minulé roky vzniklo aj niekoľko kompaktov s APS-C snímačom, ktoré boli u profesionálov veľmi obľúbené:

  • Sigma DPx – rada kompaktov s foveon snímačom a pevným sklom (od 1000 euro)
  • Leica X2 – kompakt s APS-C snímačom a pevným sklo (asi 2000 euro)
  • Fuji X100 – kopmpakt s pevným F2.0 sklom a optimalizovaným APS-C snímačom (1500 euro)

Ďalšie kompakty s veľkým snímačom

No v roku 2012 vznikli aj niektoré nové typy foťákov, aké tu dovtedy neboli:

  • Sony RX100 – 4x zoom-ový vreckový (!) svetelný (!) kompakt s 1′ snímačom (800 euro)
  • Canon G1X – 4x zoom kompakt s FourThirds snímačom (800 euro)
    » kompakt čo fotí lepšie ako všetky doterajšie APS-C zrkadlovky Canon.
    Porvnanie v článku: Sú novšie foťáky lepšie? Časť 6: Digic V (G1X vs 7D)
  • Sony RX1 –  FullFrame (!) kompakt s Carl Zeiss F2.0 (!) pevným sklom (za 2800 euro)

Mimochodom, v hlasovaní o najlepší foťák roku 2012 vymenované Sony kompakty získali 12.7% hlasov (čo je 2x viac ako APS-C zrkadlovky).

Navyše tí najbohatší najradšej nefotia zrkadlovkami ale Leicou.
(vypadá ako bezzrkadlovka, ale stojí 10x viac a je to rangefinder)

Alebo na stredoformátové (majú ešte väčší snímač ako FullFrame) digitálne steny, ktoré sú ešte drahšie.

Kvalita v závislosti od snímača a objektívu

Dúfam že už je vám jasné že samotná veľkosť nie je podstatná:

To najpodstatnejšie pre kvalitu je kombinácia snímača a objektívu.

Ako som už spomínal, DILC majú asi 9x väčší senzor ako vreckové kompakty (a FullFrame modely ešte 3x väčší). Svetelnosť kompaktov býva aj trošku lepšia ako svetelnosť setového objektívu, ale len minimálne (ak nerátame pofikompakty).
V praxi to znamená že dokážu spraviť záber, ktorý má 8x tmavšiu expozíciu (to je rozdiel 3EV) => expozičný čas môže byť 8x menší. Možno sa vám to zdá málo (fakt je výhoda väčšieho senzoru práve v tomto), ale pre lepšie pochopenie sa to dá vysvetliť aj takto:

  • ak by sme kompaktom mali spraviť 1/2 sekundový záber, bude určite rozmazaný
  • zrkadlovka so seťákom by ten istý záber mohla odfotiť s časom 1/16 sekundy, teda ak sa fotený objekt nebude hýbať, môže už byť ostrý
  • so svetelným objektívom sa môže tento čas ešte 4x skrátiť, a časom 1/64 sekundy už stačí na väčšinu záberov (aj fotenie ľudí)
  • s FullFrejmom ktorý má citeľne vyššie použiteľnú citlivosť by sa vtedy už dal fotiť aj šport

Ako vidíte, síce samotný senzor nedokáže zázraky (napríklad profikompakt vďaka lepšej svetelnosti môže poskytnúť podobnú kvalitu), v spolupráci s odpovedajúcim objektívom sa už výkonnostne veľmi vzďaľuje kompaktu.

Kedy kvalita nesúvisí s veľkosťou

Rovnaká veľkosť – iná kvalita

Porovnanie: utrazoom vs DILC

Porovnanie: 50x zoomový utrazoom FujiFilm versus DILC (digitál s výmennými objektívami)

Setový objektív zrkadloviek versus objektív ultrazoomov

DILC sa bez objektívu nezaobíde. Pristavím sa teda ešte pri setovom objektíve zrkadloviek, keďže väčšina začiatočníkov začína so seťákom. Hoci sú objektívy zrkadloviek na prvý pohľad podobne veľké ako objektívy ultrazoomov, v skutočnosti majú horšie parametre.

Setový objektív má v porovnaní s ultrazoomami:

  • svetelnosť F3.5 až F5.6 (oproti počiatočnej svetelnosti F2.8 veľkých UZ)
  • zoom rozsah len 3x (vs ~ 30x zoom u UZ)
  • rozsah udávaný v reálnych milimetroch (treba ho ešte vynásobiť crop faktorom), kdežto UZ majú rozsah prepočítaný na kinofilm

No obidve alternatívy sa oplatia, treba si len vybrať čo požadujeme:

  • ultrazoom má viacej možností (vďaka zoomu)
  • zrkadlovka so seťákom má väčšiu kvalitu (vďaka snímaču)
Svetelný profikompakt versus ultrazoom

Už ste si všimli že foťáky ktoré majú 15x až 20x zoom sú rovnako veľké ako foťáky ktoré majú 4x až 7x zoom? A tie 4x zoomové sú dokonca drahšie? Nie je na nich zobrazovaný zoom, ale F číslo?

Porovnanie veľkosti: vreckový UZ vs profikompakt

Porovnanie veľkosti: vreckový 20x ultrazoom versus profikompakt so svetelnosťou F 1.8

Je to preto lebo drahšie foťáky s menším zoomom majú svetelnejší objektív. Svetelnosť sa značí písmenom “F” a čím je jeho hodnota menšia, tým viac svetla fotoaparát dokáže zachytiť a tým sú výsledné zábery lepšie. Tieto hodnoty sú dve: jedna na minimálnom a jedna na maximálnom zoome. Bežné hodnoty sú tieto:

  • F1.4 – F2.5: majú tie najprofesionálnejšie kompakty
  • F1.8 – F4.9: majú skladné profikompakty (majú objektív zasunutý do tela aparátu)
  • F3.6 – F6.7: svetelnosť vreckových ultrazoomov

Kto chce kvalitu, pozerá sa viac po svetelnosti ako po zoome.

Pevné sklo versus zoom

Ako som už spomenul: u kompaktov s pevným sklom je použitý veľký snímač a predsa sú tieto fotoaparáty malé a skladné.

Je to preto lebo objektív bez zoomu môže byť jednoduchší. Čím má objektív väčší zoom, tým zložitejšie je dosiahnuť ostatné podstatné parametre (skladnosť, kvalitu a svetelnosť). Môj teleobjektív 150-600 mm EQ má svetelnosť až F4.8 – F6.7 (čo sú veľmi zlé parametre).

Pokiaľ viem, tak existuje jediný zoom so svetelnosťou pod F2 (Sigma 18-35 F1.8), ale aj ten je neporovnateľne väčší ako odpovedajúce pevné sklo a to má zoom iba dvojnásobný.

Naopak: pevné sklo so svetelnosťou F2 sa dá dokonca implementovať aj do mobilu.

Rovnako veľké pevné sklo býva teda omnoho kvalitnejšie ako zoomové.

Rovnaká kvalita – iná veľkosť

DILC so seťákom versus profikompakt

Hoci sa to nezdá, tieto 2 kategórie foťákov sú vo väčšine prípadov porovnateľné (dokonca aj v rozmazaní pozadia), hoci rozmerovo sú rozdielne.

Málokto ich ale porovnáva (zrejme len málokoho napadlo že sa to  oplatí).
Pekné porovnanie (už som spomínal) je v článku: Profi kompakt nebo low-end zrcadlovka?

Objektívy (a telá) zrkadloviek versus bezzrkadloviek

Objektívy v skutočnosti nemusia byť až také veľké. Setové objektívy na nezzrkadlovky sú vždy menšie ako setové objektívy zrkadloviek. Hoci majú rovnaké parametre. Panasonic a Sony dokážu spraviť setové objektívy len 2 cm hrubé, takzvané “palacinky” (anglicky “pancake”).

Zrkadlovkové objektívy sa ale nedajú spraviť menšie: je to preto, lebo zrkadlovka má pred senzorom zrkadlo. Kvôli tomu musí byť konštrukcia objektívov s kratšou ohniskovou vzdialenosťou zložitejšia a tým pádom sú väčšie.

Ďalšou nevýhodou setového DSLR objektívu je, že nedosahuje kvalít ostatných objektívov, častokrát býva aj bez stabilizáce. Je to preto lebo sa najčastejšie dodáva k telám “zadarmo” (rozdiel medzi samotným telom a telom s objektívom je minimálny) a preto je snaha aby bol čo najlacnejší. Nemá ani dôvod byť príliš kvalitný, aby nekazil predaje iných objektívov.
Osobitne predávané objektívy sú zvyčajne omnoho drahšie, kvalitnejšie ale hlavne rýchlejšie (alebo aj svetelnejšie). Až s nimi dosahuje zrkadlovka svoj pravý potenciál.
(samozrejme, sú aj lacné a menej nekvalitné objektívy, ktoré ale majú iné prednosti: napríklad zoom)

U bezzrkadloviek sú už v podstate aj setové objektívy rovnako kvalitné a rýchle.
Je to preto lebo je to stále pomerne mladý systém a svetelné zoomy sa ešte vyskytujú len zriedkavo (nie je teda dôvod aby seťáky neboli kvalitné).

Mobil versus základný kompakt

Mobily majú neporovnateľne menšie objektívy ako kompakty. To vidí každý.

Lenže fakt, že niektoré dnes už používajú snímače s porovnateľnou veľkosťou ako základné kompakty už nie je taký zrejmý. Prvá Nokia Pureview mala snímač dokonca väčší.

A nielen to: mobily nemajú zoom, preto ich objektívy môžu mať lepšiu svetelnosť. V konečnom dôsledku môžu fotiť aj lepšie.

Samozrejme na kvalitu vplýva viacero faktorov: objektívy kompaktov si zvyčajne lepšie poradia s protisvetlom, lepšie prenášajú kontrast .. skrátka ich zábery nevyzerajú akoby boli fotené cez záclonu.

Mobily teda môžu fotiť lepšie v horších podmienkach, kompakty sa aj tak oplatia:

  • majú zoom, ktorým sa podstatne rozširujú ich možnosti
  • sú optimalizované na fotenie, preto sa s nimi fotí lepšie

Zhrnutie

Ak je na tele foťáku napísaný zoom, nejedná sa o kvalitný foťák, ale o ultrazoom: kompakt s širokým rozsahom zoomu. Nie je citeľne kvalitnejší ako menšie kompakty, ale má viac možností fotenia. Kvalitné foťáky nemajú veľký zoom a stoja nad 300 euro (ak nie sú vo výpredaji).

Podľa veľkosti sa (od najväčšieho) dajú rozlíšiť foťáky na:

  • zrkadlovky: ich telo je aspoň 7 cm hrubé (lebo pred snímačom majú zrkadlo), objektív má ďalších 7 cm (alebo viac)
  • bezzrkadlovky s hľadáčikom nad objektívom: vyzerajú takmer ako zrkadlovky, no majú užšie telo (asi 4 cm) a sú celkovo menšie (aj ich objektívy)
  • ultrazoomy: vyzerajú ako zrkadlovky (sú trošku menšie/kratšie), ale majú min. 30x zoom
  • bezzrkadlovky tvaru PEN: majú hranaté telo, no majú aj objektív (aspoň 2.5 cm dlhý)
  • profikompakty: tiež majú hranaté telo na ktorom je napísaná svetelnosť (F2 alebo menej); ich objektívy vyčnievajú len trošku (sú zabudované)
  • vreckové ultrazoomy: nevytŕčajú im objektívy; zoom majú napísaný na tele
  • kompakty: stoja menej ako 100 euro
  • odolné kompakty: malý štvorcový objektív sa im nevysúva; je umiestnený zvyčajne v rohu

Výnimky potvrdzujúce pravidlo: Olympus Stylus 1, Sony RX10, Sigma DP, …

 

Záver

Pokúsil som sa objasniť súvislosť medzi kvalitou a veľkosťou u rôznych foťákov, ktoré sa dnes dajú kúpiť. Aby sa už nestávalo že si niekto napr. pomýli zrkadlovku s ultrazoomom, alebo si z nevedomosti vyberie niečo čo sa mu nehodí. Preto som tu naznačil aj odpovedajúce kvalitatívne alternatívy (ktoré môžu byť aj drahšie, hoci sú menšie).

V tomto článku som sa sústredil hlavne na kvalitu. Hoci to nie je jediný parameter pri výbere nového foťáku, býva pre mnohých veľmi podstatný.
No v niektorých prípadoch je bezdôvodne preceňovaný, keďže rozdiel v kvalite je častokrát omnoho menší ako rozdiel vo funkcionalite alebo možnostiach (ktorý opisujem v článku Ďalšie vlastnosti fotoaparátov).

Ostatné súvislosti píšem v ďalších článkoch ktoré sú v menu .

2 názory na “Rozdelenie fotoaparátov podľa kvality a veľkosti

    1. Ganec Autor

      Kvalita objektívu od jeho priemeru nezávisí. Teda presnejšie povedané: neexistuje žiadne pravidlo, že by objektív s väčším priemerom mal byť automaticky kvalitnejší.
      (pekným príkladom je 100 gramový Panasonic 20/1.7, ktorý je kvalitnejší ako mnoho iných/väčších objektívov)

      Presne o tom je ten článok: neexistuje žiaden jednoducho vyčísliteľný parameter, od ktorého je závislá výsledná kvalita (napriek tomu, že sa to tak môže zdať).
      Kvalita totižto nezávisí len od veľkosti, svetelnosti a hmotnosti, ale aj od použitých materiálov, technológie, roku výroby/návrhu, presnosti vyhotovenia, softwarových korekcií, .. atď.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *