Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

Dodatok 24.9.2015: kapitoly Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení Dôsledky
Dodatok 26.9.2015: nová kapitola Keď porovnával porovnateľné
Dodatok 27.9.2015: obrázok vplyvu clony f/8 a gancovinu; v závere odstavec  Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Dodatok 14.10.2015: nová kapitola Tendenčný výber záberu pre porovnanie
Dodatok 28.4.2017: nová kapitola Doslov

Ako dopadne recenzia foťáku so 40 megappixelovým módom, ak ho zrecenzuje Nikonista?
(pre nezainteresovaných: Nikon prišiel ako jeden z prvých s 36 megapixelovou FF zrkadlovkou a dnes už všetky jeho APS-C majú 24 megapixelov => zjavne vsádza na kvalitu)
Ako dopadne recenzia ostrenia Sony, keď ho bude recenzovať majiteľ Canonov? Ako bude hodnotiť vysoké ISO modelu A7S, ktoré v tomto prevyšuje najlepší model jeho značky?
Prečo “recenzie cudzích značiek” vyznievajú tak, ako vyznievajú?

Možno ste si všimli, ale po uvedení Olympusu E-M5 a jeho 40-megapixelového módu (zo 16M snímača) vznikli 2 druhy “recenzií”:

  • v niektorých tento mód prekonával dokonca 36 megapixelový Nikon
    (ktorý mal u zrkadloviek dovtedy najviac)
  • v ďalších zase prevládali len roztrasené zábery

Thom Hogan

Pri čítaní “recenzií” od Thoma Hogana na jeho stránkach bythom.com (a jeho podstránok, alebo jeho komentárov v rumors diskusiách) som sa síce dozvedel aj zaujímavé vecí, ale zároveň som nadobudol zvláštny dojem:

  • keď niečo kritizoval u Nikonu, tak “do 2 mesiacov” vznikol model, ktorý to už mal – akoby to ako zamestnanec Nikonu vedel, čo bude nasledovať a snažil sa budiť dojem, že práve toto vylepšenie je na foťáku to najpodstatnejšie
  • novinky v bezzrkadlovkách oznamoval “vlažne”
    • občas to prirovnal k niečomu, čo “Nikon podľa neho zvláda lepšie”
  • v recenzii ostrenia bezzrkadloviek sa silou mocou snažil dokázať, že “jeho Nikon je lepší”
  • vo svojich “recenziách” MILC iných značiek sa nesústreďoval na vylepšenia
    • ale vyslovene hľadal chyby

Skrátka mal som z neho pocit, že založením stránky sansmirror.com – ktorá sa tvári ako stránka venovaná všetkým bezzrkadlovkám – im v skutočnosti chcel len uškodiť.
Samozrejme s jedinou výnimkou: Nikon 1, u ktorého nespomenul žiaden problém, ktorý nebol každému vopred jasný a všeobecne známy (čosi ako Tony Nordhup, ktorý uznal, že Canony majú menší DR).

Svoju “hejterskú teóriu” som sa rozhodol preveriť pozretím si jeho prvých článkov. Na svoje prekvapenie som zistil, že:

  • stránku si založil približne v čase vydania Nikon 1 systému
  • v prvých článkoch nemal žiadne obrázky, prvým bol až (prvý) článok o Nikon 1
  • v článku o Panasonicu G3 klamlivo informoval, že v jeho snímači nenastalo zlepšenie kvality (približnými slovami “síce má nový snímač, ale neočakávam, že bude lepší”)

Hoganova recenzia E-M5 II

Ako klasický hejter, najviac sa nevenoval tomu, čo je na novom modeli lepšie, ale hľadal na ňom hlavne chyby. V jeho recenzii sa nachádza asi toto:

  • hneď na začiatku napísal, že podľa neho sú všetky OM-D “na jedno kopyto”
  • v porovnaní s predchodcom vymenoval zmeny v 13 kratučkých odstavcoch:
    • pôsobili len ako nepodstatné navýšenia (viac bodov na displeji/hľadáčiku a podobné)
    • samozrejme nevynechal zvýšenie hmotnosti o 39 gramov a zhoršenie výdrže batérie
      • no už nenapísal, že v novom “šetriacom” móde vydrží 2x viac ako predchodca
    • nespomenul elektronickú prvú lamelu, ktorá rieši problémy s roztrasením
      (ktoré u zrkadloviek z princípu nastávajú a v Nikone ju môže využiť len D810)

      • ani jedinečnosť, že to už funguje aj v sériovom snímaní (prvý krát u Oly)
    • vôbec nehodnotil vylepšenia nového procesora (odstránenie aberácie, HDR do RAW, multi-režimy, color creator, kompenzácia difrakcie, …)
    • pre porovnanie:
      57 differences between the Olympus OM-D E-M5 Mark II and the OM-D E-M5
  • potom si neodpustil poznámku, že snímač zostal ten istý, ale nemá PDAF ako E-M1
    • akoby chcel odplašiť prípadného záujemcu nudnými faktami, ktoré určite pozná
  • v porovnaní s E-M10 sa snažil budiť dojem, že sa neoplatí priplatiť si
  • len tak medzi neštrukturalizovaným textom popísal najväčšiu jedinečnosť: 40-mpix. mód
    • ale tak, aby si to nikto nevšimol, keďže tomu nedal nadpis
  • nadpis “How is it handle” ale dal dlhej kritike ovládania (zaberala asi tretinu recenzie)
    • v úvode napísal, že netestoval s gripom, lebo jednou z jeho predností je veľkosť
    • spočiatku nič pozitívne o ovládaní nepovedal, dokonca aj zdvojovač funkcií skritizoval
      (pre porovnanie: aj ja som písal o ovládaní v článku o nastaveniach)
    • ani len nespomenul dotykové ovládanie
      • hoci v recenzii Nikonu D5500 ospevoval dotykový displej akoby na ovládanie foťáku dovtedy neexistovalo nič lepšieho
    • snažil sa dokonca budiť dojem, že Olympusy sa nepredávajú práve kvôli ovládaniu
    • na konci uznal, že ovládanie je vlastne bezproblémové, len sa to musel najprv naučiť
      • doslovne napísal: “Overall, for a very small camera, the E-M5II’s control handling is pretty darned good” 
      • to predpokladám už takmer nikto nečítal, ale rovno prešiel na ďalšiu kapitolu
      • mimochodom: z toho mám len dojem, že už je “starý” sa učiť nové veci
  • v kapitole “How is it perform” sa samozrejme najprv sťažoval na batériu, neutrálne zhodnotil buffer; písal že video má GH4 lepšie a že snímač je výkonovo “len” ako u E-M1
  • potom nasledovala ukážka “hi-res” módu
    • v 4 riadkoch vyjadril, že s dobrým statívom (ak to, ak ono, ..) sú výsledky perfektné
      • no aj tu zapochyboval o podpore RAW prevodníkov
    • 7 riadkov venoval zaujímavosti, že tento mód prirodzene rozmaže vodu
      • pridal väčší obrázok rozmazanej vody a menší so zlepšenými detailami
    • negatíva rozpísal na 16 riadkov (aj roztrasená ukážka je x krát väčšia ako dobrá)
  • V závere porovnal E-M5 a E-M1
    • najprv si posťažoval, že existuje viac typov foťákov a nie jeden čo zvláda všetko
      • odporučil E-M1 na wildlife a E-M5 na landscape
    • potom sa sťažoval na to, že chce fotiť oboje
      • akoby u E-M5II neexistoval AF-C mód a akoby ani nebol zlepšený oproti E-M5
        (na dpreview v diskusii k článku bol dokonca E-M5II označený ako lepší)

Tentokrát som sa z tej recenzie dozvedel viac o ňom ako o Olympuse:

  • že Nikonisti preferujú “ovládanie Fuji” pred Olympusmi viem už dávno
    (tiež nemajú namapované funkcie na krížovom ovládači)
  • že “Hi-res” mód nefunguje z ruky som tiež vedel
    (všade, dokonca aj v press releasi sa o tom písalo)

Celá recenzia na mňa pôsobí dojmom, že ju proste musel napísať (lebo to bola najzaujímavejšia MILC začiatku roku 2015), tak ju aspoň naplno skritizoval (akoby si na nej vybíjal zlosť).
V závere ešte provokatívne napísal:

“Support this site by purchasing from this advertiser”

No na základe takej recenzie .. kúpili by ste si foťák, ktorý celý čas len kritizoval?

Poznámka: hoci sa akoby celú recenziu sťažoval, v skutočnosti na tom foťáku nenašiel žiaden zásadný problém. Spomína aj svetlé stránky a v podstate vyjadruje, že je to vlastne super foťák. Ale treba to tam hľadať. Pri prvom preletení článku som si toho vôbec nevšimol; až teraz, pri “recenzovaní recenzie”.

Oznámenie o E-M10 II

Podobne negatívne nepozitívne vyznelo jeho oznámenie o E-M10 II, ktoré paradoxne nevydal vtedy, keď bol oznámený foťák, ale až keď boli objavené drobné mechanické problémy s niektorými kusmi (ktoré sa síce zanedlho už aj vyriešilo, ale to tam už nepíše). Vylepšenia zhodnotil slovami:

“Overall, a modest update to a nice, small camera”

(v preklade: “Celkovo možno povedať, skromná aktualizácia tohto pekného foťáčiku”)
No vôbec nespomenul vlastnosti, ktoré doteraz žiaden Olympus nemal:

  • fungovanie dotykového LCD aj pri fotení cez hľadáčik (čo hľadáčkisti určite ocenia)
  • komplet Electronickú uzávierku (má ju už aj E-M5II, no ani v jej recenzii to nespomína)
  • 4K time lapse video
  • simuláciu optického hľadáčika (pomocou HDR)
  • a 120fps hi-speed VGA video

Že nespomenul zrýchlenie sekvencie z 8 na 8.5 fps sa mu ešte dá prepáčiť. No v skutočnosti nastalo zrýchlenie aj v AF-C (z 3.5 fps na 5 fps), ktoré už za zniemnku stojí.
Ale o tomto už vie len málokto (lebo sa to v špecifikáciách bežne nespomína).

Tony Northrup

Tento “trupík” (chlapík ktorý rozpráva na youtube videách, zvyčajne ho tam vidno do pol pása) sa stal poslednú dobu pomerne známy. A má celkom sympošku manželku (ktorá mu slúži ako modelka). V jeho videách sa venuje “populárnym” veciam. Aspoň ja som videl jeho:

V DSLR komunite je dosť populárny .. a možno aj kvôli spochybňovaniu bezzrkadloviek: nepovie priamo, “že bezzrkadlovky sú shit”, ale marginalizuje každé ich vylepšenie. V jeho “pokusoch” zvyčajne dokazuje, že nefungujú (hoci jeho metódy sú viditeľne tendenčné). A to sa im páči.
Je to proste nenápadný “hejter bezzrkadloviek” (čo sú vlastne všetci, ktorí sa obávajú, že sa DSLR kvôli nim prestanú vyrábať).

Sony hejter?

Canonisti hejtujú hlavne Sony: produkujú lepšie snímače (aj pre Nikon).
A prichádzajú s novinkami, ktoré ich telá nemajú.
(Nikonisti sa zase boja Olympusu: zvyčajne sú zameraní na turistické fotenie – preto megapixely – a tam je ich menšia hmotnosť výhodnejšia)

D5500 review, v ktorej ju porovnáva s ostatnými

U Tonyho, ako Canonistu som si napríklad všimol, že v recenzii D5500 (ktorú porovnával s Nikon D3300, Sony A6000 a svojím Canon 70D) sa namiesto recenzie Nikonu (asi nudný foťák) urputne snažil dokázať, že Sony nemá dokonalé ostrenie. Keďže video bolo o Nikone, tiež si užili kritiky:

  • len tak námatkovo poznamenal, že Canon má lepšie ovládanie
    (lebo u Nikonu treba jedným prstom stlačiť tlačidlo a druhým zároveň rolovať rollerom)
  • pri fotení s D3300 natočil ppri fotení aj zlé ostrenie .. žeby náhoda?
  • keďže všetky foťáky čo testoval boli menšie, tak sa snažil dať nenápadne dôraz na to, že (jeho) väčší foťák sa lepšie drží
  • keďže jeho foťák má dotykový displej, tak u D3300 a A6000 kládol veľký dôraz na pozeranie záberov a kritizoval absenciu dotykáča
  • pri fotení v prírode si nevynechal príležitosť oznámiť, že D3300 nemá bracketing
Gancovina: Stačí povedať jednu zlú vlastnosť svojho foťáku (Ukáž / Skry)

U Sony A6000 mal nasadenú clonu (predpokladám, že kvôli tomu, aby čo najviac vyznel rozdiel medzi telom a objektívom, aby vyzeral nevyvážený). V testoch bolo vidno, ako vďaka veľkému objektívu nemôže potom prisvetľovacie AF svetlo fungovať.

Neskôr porovnával preostrovanie: v chodbe proti nemu išla (asi) dcéra. Najprv v tieni (to mal problém každý foťák) a potom vyšla na svetlo. Samozrejme, že Sony dopadlo najhoršie.
U každého použil maximálny framerate (predpokladám že u nižšieho framerate by AF fungoval lepšie, keďže by mal viac svetla a času; že vtedy funguje lepšie tvrdili aj diskutéri pod videom).
Z videa som vydedukoval, aké objektívy používal (hoci o nich nič nepovedal):

  • on sám má v popise videa L-kovú 70-200/2.8 (v megapixel.cz stojí 56 990 Kč)
  • na Nikone bolo (podľa tvaru objektívu) tiež f/2.8 sklo: 70-200 VR II (59 990 Kč)
  • na Sony sa použil len 70-200/4 (38 990 Kč), keďže ešte neexistuje E-mount f/2.8
    • no pri porovnaní cien vo videu sa snaží budiť dojem, že je Sony najdrahšia,
      hoci dnes stojí o 100 dolárov menej ako vtedy a presne toľko teraz stojí aj Nikon

Je jasné, že v kritických situáciách bude mať svetelnejší objektív výhodu (a naopak: čím horšia svetelnosť, tým väčšie problémy: ostriť u f/8 dokážu len profi modely DSLR). V tomto teste nefotil v reálnych podmienkach. Trošku “tú tmu” prepískol – v takom prostredí sa ten objektív určite na šport nebude používať.
Aj to spomína (o 12.50), že zvolil horšie podmienky ako v reáli, aby zistil ktorý foťák je najlepší:

it’s because I’ve design the test, that pushes them past their lines, because that’s the only way to really know, which is the best

Či už našiel prahové hodnoty, kedy už začína mať Sony problémy, alebo nastavil zle parametre AF (čo mu v diskusii tiež voľakto napísal že si treba dať na to pozor), alebo to zmanipuloval len kvôli tomu aby dokázal že “na DSLR to nemá” (viď svetlosť záberov), to sa už nedozvieme.

Testovanie AF-C: záber z A6000

Testovanie AF-C: záber z A6000 – mal nastavený režim M: ISO 12800, f/4 a 1/200s

Testovanie AF-C: záber z D5500

Testovanie AF-C: záber z D5500 – je citeľne svetlejší a menej zašumený ako zo Sony, čo poukazuje na lepšie svetlo

Zrkadlovkári ale toto jeho video s obľubou prikladajú ako dôkaz, že bezzrkadlovky nezvládajú fotiť pohyb. Že aj “lacná” D5500 prekonáva “najlepšiu” bezzrkadlovku (hoci v zlom svetle najlepšie zaostruje Panasonic). Proste chceli niečo, čoho by sa mohli chytiť, Tony im to poskytol.

Nemám problém uznať, že D5500 stredovým bodom v zlom svetle preostruje lepšie ako A6000.
No bolo vari treba kvôli tomu takto manipulovať s testami?

Ako hejteri raz a “navždy” odpálkovávajú konkurenciu?

OK, rýchlosť AF je vyriešená: “Sony” je už mimo hru.
Ale ako obhájiť menej kvalitný snímač, ktoré Canony majú?
Tony to vyriešil raz a “navždy”: spravil video “prečo som neprestúpil na Nikon” (ktorý používa Sony snímače) a spomenul, že hoci majú Nikony lepší DR, nemajú použiteľnú 70-200/2.8:

  • stará 70-200/2.8 VR je na zoome nekvalitná (ilustračný obrázok)
  • nová 70-200/2.8 VRII je zase kratšia (!) a tak nedokáže toľko rozmazať pozadie

Tak toto stačí na odpálkovanie celej značky!
(samozrejme len pokiaľ Nikon nevyrobí VRIII, ale keďže nemá dôvod, tak rýchlo to nebude)

Určite ste si všimli, že podobne sa odpálkováva Olympus a Panasonic: stačí napísať len “malý snímač viacej šumí” (lebo väčší nebude; hoci v GH2 trošku väčší bol), hoci šumieť viac nemusí.

Kvalita snímača vraj závisí len od plochy

No toto asi nestačilo, bolo treba ešte spochybniť aj ten snímač. Možno preto Tony spravil video, kde porovnáva skóde DxO marku a na základe nich sa snažil dokázať, že kvalita je závislá len na veľkosti snímača. Takto je mu potom jedno, či má Canon alebo Nikon, hlavne keď má FullFrejm. Potom už sú dôležité len objektívy (a tie máva Canon lacnejšie, hlavne “šmejdy”).

V tom videu okrem iného bol aj graf závislosti DxO mark skóre od veľkosti snímača. Je vidno, že je tam závislosť a pri troche fantázie sa tam dalo povedať, že aj lineárna. No v poslednej dobe vznikli (paradoxne) dva modely, ktoré sa “do štatistiky nehodia” a mali výrazne iný počet megapixelov ako ostatné: 50-megapixelový Canon 5DS a 12-mpix Sony A7S, ktoré ukazovali, že až také lineárne to nie je (a že výkon na veľmi vysoké ISO závisí viac na veľkosti pixela).
Na príklade aj ukázal, že A7S je naozaj u vysokých citlivostí rádovo lepšia (aj podľa špecifikácií: možno u nej nastaviť ISO 409600 a u 5DS len ISO 12800). No namiesto toho, aby poopravil svoje pôvodné tvrdenie, vyhlásil to za anomáliu.

Proste typický “hejter” skutočným dôkazom neverí. Alebo si ich vysvetľuje vlastným spôsobom. (tak, aby sa to nepriečilo jeho svedomiu)

Ako znehodnocujú význam “aj toho najlepšieho”?

Z jeho porovnania 40-mpix módu v E-M5 II s D810 som si zapamätal jediné: nefunguje.
(možno práve na základe toho videa sa FOV uspokojil s roztraseným záberom a viac sa nesnažil)
Až pri znovupozretí (kvôli recenzie recenzie, ako u Hogana) som si zaregistroval, že tam boli až 2 porovnania (to druhé bez roztrasenia), a dokonca v tom druhom v čase 3:50 povedali:

The E-M 5 mark II is the best still life camera in the world (short of medium format).

Ako je možné, že som to prvý krát nepostrehol?

Asi to bolo tým, že som sa sústredil len na prvú časť (kde sympatická Chelsea fotila sochu) a tým pádom som si nezapamätal tú druhú (na ktorej Tony predvádzal multi-shot s bleskom).
Okrem toho povedala aj niečo, čo ma dosť nahnevalo, lebo to bola vlastne lož:

Look at the awfull chromatic abbration of the .. Panasonic 12-35/2.8 .. compared to the Sigma 24-105/4 on the Nikon. If Olympus really want the part of the market of high quality imaging, they gona need to produce better lenses too. Glass matters.

Olympus totižto už vyprodukoval lepšie sklo! Keď Tonymu bolo v diskusii vytýkané, že mal použiť mZuiko 12-40/2.8, vyhováral sa, že ten Panasonic je rovnako kvalitný. Nie je.

Navyše som si všimol, že Sigma mala menej rozmazané pozadie (hoci bola použitá na FF foťáku), teda že bola na FF omnoho viac zaclonená (a vtedy sa aberácia prejavuje menej).
Naopak: u toho Panasonicu sa (podľa DxO marku) aberácia vyskytuje len na nízkych clonách.

Postreh: rôznym poradím (alebo voľbou “trupíka”) je možné úplne zmeniť vyznenie recenzie:

  • keby Tonyho hi-res shot bol prvý, určite by som si to zapamätal
  • keby Chelsea nezamestnala moju mysleľ aberáciou, venoval by som pozornosť aj 2 testu
  • keby Tony testoval fotenie sochy, možno by to nemal roztrasené
    • predsa len bolo vidno, že si dal dosť záležať na tom, aby záber neroztriasol
    • napriek tomu, že fotil tiež len so 4 sekundovým oneskorením
      (hoci s bleskami, takže to trvalo pár sekúnd, za ktoré sa foťák viac ustálil)
  •  napriek tomu, že celá recenzia vyznela negatívne, nikto im nič nemôže vyčítať
    • lebo fakt, že “Hi-res shot” naozaj funguje a prekonáva aj FF zrkadlovky, tam povedali

 

Výhovorky, cenzúra a ignorácia

Hejterstvo je v skutočnosti len vrchol ľadovca.
V skutočnosti slúži len na marginalizovanie vlastných problémov.

Tiež máte pocit, že o problémoch zrkadloviek sa dozviete až vtedy, keď si nejakú kúpite?
V recenziách je všetko nádherné/ružové, v diskusiách si každý pochvaľuje. No keď už máte vlastnú, tak zrazu seťák nestačí a treba kúpiť svetelné sklo .. treba riešiť FF/BF a reklamácie .. a pomyslíte si, že ste ten najväčší smoliar pod slnkom (veď ostatní sa nesťažujú a fotia nádherne). To je logický záver, keď nemáte prehľad.

Dôvodom môže byť aj cenzúra. Prevádzkovatelia web stránok majú možnosť nevhodné príspevky vymazať (aj ja by som mohol, no našťastie netreba).
Je možné diskutéra aj zabanovať (zrušiť mu možnosť prispievať a vymazať jeho príspevky): spomína sa to napríklad v článku Canon Quality Control SUCKS, Part II – Judgement Day
(kde bola zmazaná aj jeho diskusia o problémoch s Canonmi)

Existuje aj autocenzúra: recenzenti si zvyčajne požičiavajú foťáky od výrobcov.
Hovorí sa “Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj”.
Nečudoval by som sa, keby vďaka tomu nereportovali zjavné vady.
(a to výrobcovia možno majú – len na recenzie – špeciálne/lepšie kusy)

Ďalším je akceptovanie/ignorovanie problémov. Akoby sa vôbec nedali riešiť, alebo akoby neexistovala iná možnosť (hoci vždy existuje).

V spomínanom článku je v diskusii pekný príspevok, poukazujúci akú taktiku (výhovorky, klamstvá a obvinenia) používajú Canonisti, ak spochybníte ich foťák, či značku:

Canon fanboys use certain tactics when the integrity of their equipment or their deity (Canon) is put into question. I have compiled a list of the most common apologetics and accusations:

  • you don’t know how to use your equipment.
  • error 99’s are a normal feature.
  • Nikon have errors as well, so it’s normal for Canon to have them.
  • there is nothing wrong with the auto focusing system, it’s your fault.
  • quality control costs money (as mentioned previously).
  • it’s normal to recalibrate your lenses, even from a “L” range lens.
  • lens hood are additional accessory and should be sold separately.

as we can see, circular reasoning and lying is a trait of the Canon fanboys and of Canon executive.
what I find most insulting is that a once great leader in photography will sell faulty DSLR cameras in exchange for your hard earned cash. Canon are seriously taking you for a bunch of fools, wake up people, there are alternatives.

Väčšina tých, ktorí ma kritizujú dokonca ani nečítajú čo píšem. Bolo to vidno podľa ich reakcií, kedy písali presný opak toho, čo som písal v článku. Zrejme nereagovali na text ale len na obrázky, alebo na názor v diskusii (reagujúci tiež len na ten obrázok).
Pre nich mám pripravenú kulehu: každý, kto bude reagovať na môj článok, prosím napíšte nenápadný preklep: slovo, v ktorom budú za sebou 2 veľké písmená (napríklad: UKážka).
Príspevok bez takéhoto slova je pre mňa znamenie, že pisateľ reakcie tento odstavec (a teda aj článok) nečítal celý.

3-dňové porovnanie E-M5II a D7100

Z dôvodu možného prechodu z Nikonu na Olympus (vraj) si diskutér FotoABC (teraz už ForeignerOnEarth, v skratke FOE) požičal na víkend nový model aj s niektorými objektívami:

  • seťákom
  • pevnou 45/1.8 – stredná trieda medzi pevnými sklami (75-ka je omnoho kvalitnejšia)
  • teleobjektív 75-300 – nesvetelný zoom s dlhým dosahom
    (podľa DxO marku jeden najmenej ostrých zoomov na systém vôbec)
  • širokáč 9-19 – space friendly maličký zoom; existuje kvalitnejší F4 zoom od Panasonicu a už aj profi-širokáč Olympusu (pozn: v čase testu sa ešte nepredával)

Porovnával to so:

  • Sigmou 16-35/1.8: najostrejší zoom na APS-C aký bol kedy vydaný
  • (v jednom výseku porovnával aj s) jeho ospevovanou 16-85
  • pevnou 85/1.8: najvýkonnejšie pevné sklo na Nikon DX
    (ak nerátame 5000 eurové Zeiss OTUS-y)
  • zacloneným svetelným teleobjektívom 70-200/2.8
    (hoci mal aj “odpovedajúcejší” 50-300, no ten neporovnával)
  • asi najlepší širokáč na APS-C vôbec

Už len z výberu objektívov bolo jasné, že 16 megapixelový foťák nemôže stačiť zostave, ktorá má podľa DxO marku viac “perceived megapixels”. Recenziu rozdelil na 3 časti:

  1. Na prvej strane sa venoval porovnaniu kvality kresby a zosvetľovanie tieňov. Tu už z princípu nemal 16M snímač s 12bit RAW šancu (voči 24M/14bit), ale aj tak neskôr popíšem čo presne sa porovnávalo detailnejšie
  2. Na druhej boli zábery zo ZOO: paradoxne tam v indoor záberoch lepšie vyzeral Olympus (kvôli reálnejším farbám), outdoor to bolo až nezvyčajne vyrovnané.
    Predviedol tam aj sekvenciu z fotenia letoviek (ktorú vtedy prvý krát skúsil), no neporovnal so záberom v tých istých podmienkach
  3. Na tretej strane zábery ľudí s bleskom: až na “červené oči” sa mi to tiež zdali z Oly lepšie

Vrátim sa ale k prvej strane, kde sa porovnával:

  • výstup z pevnej 85-ky s výstupom zo 45-ky
    (píše tam aj, že výstup z Nikonu “viac odmlžil”, takže tým získal trošku výhodu)
    (píše, že výstup “viac odmlžil”, možno preto sa výhoda väčšieho snímača prejavila viac (*) )
  • detaily pevnej 45-ky a cestovného zoomu 16-85 na clone F8 (asi mal špeciálne podarený kus, keďže mu na tejto clone nezaostával za novým 16-80 aj profi 17-55/2.8 )
  • záber so zosvetlenými tieňami – ISO 100/200, HDR/normálny záber
  • všetky zábery boli zmenšené na “12” megapixelov

Zlé ovládanie, či neprečítaný manuál?

Podobne ako T.H. kritizoval ovládanie: no jemu najviac vadilo “že si nemôže na roller namapovať ISO funkcionalitu”, hoci táto možnosť je u E-P5 a E-M5II defaultne nastavená, len stačilo prepnúť zdvojovač funkcionality do správnej polohy. No ale to sa neskúsený čitateľ toho článku nedozvie, lebo tam nemá diskusiu, ani po upozornení text článku nezmenil.
Z článku si teda možno odnesie presvedčenie o probléme, ktorý vôbec neexistuje!

Asi nie je sám, kto má “podobné problémy”. Zaznelo to aj vo videu “Olympus OMD-EM5 Mark II In Depth Discussion” (odporúčam pozrieť ukážku od 5:00 – 6:40, celkom som sa pobavil)

Voľný preklad: “všetko bolo super, len som vždy zabudla kde v menu sa nachádza nastavovanie citlivosti. Potom mi kamoš ukázal, že existuje aj iné menu, dokonca ešte pohodlnejšie to ide so správne nastaveným prepínačom na rollery” (a v pozadí zaznel potlesk 🙂 )

Porovnávanie na rovnakej clone a šírke záberu

Porovnávané foťáky mali rovnako veľké pixely, teda pri pozeraní “per pixel” by (logicky) mali dopadnúť rovnako. To si asi FOE nemohol dovoliť, lebo by tým podkopal svoje tvrdenie, že väčší snímač je lepší práve kvôli tej veľkosti:

  • ak by bol výkon rovnaký, dokázal by tým pravý opak toho čo vždy tvrdil
  • teoreticky by v tomto teste mohol byť aj Olympus na pixelovej úrovni lepší
  • alebo by sa ukázalo, že Nikon je lepší bez ohľadu na veľkosť snímača
    (napríklad kvôli 14bit AD prevodníku, keďže Oly má len 12-bitový)
Gancovina: Conspiracy <per pixel>: (Ukáž / Skry)

Zatiaľčo v diskusiách vždy tvrdil, že m4/3 snímače sú o 0.7 EV horšie (a teda f/2.8 objektív je vraj f/3.5), pri vlastnom porovnávaní použil u obidvoch clonu F/8 a zmenšil výsledok na šírku 4200 pixelov. A potom porovnával ich ostrosť. Čo tým ale spôsobil?

  1. keďže porovnávané snímače mali iný pomer strán, porovnával záber zmenšený na 11.76 megapixelov (4200 x 2800) s 13.23 megapixelovým (4200 x 3150), čo v per-pixel porovnaní dáva výhodu záberu, ktorý bol viac zmenšený (kvôli zlepšeniu detailov normalizáciou)
  2. zmenšením z 24 megapielov na 12 mpix sa vyrušila nedokonalosť Bayerovej masky a zlepšila sa tým per-pixel ostrosť. V prípade zmenšenia len o pár percent (z 4630 na 4200) sa vplyv Bayerovej masky moc nezlepší (“per-pixel dojem” sa možno dokonca zhorší).
  3. objektívy Olympusu sú optimalizované skôr na nízke clony (preto v DxO mark Score dokážu konkurovať aj mnohým kombináciám s viac megapixelovým APS-C);
    používaním na vysokých clonách sa nevyužíva optimálne ich potenciál (na rozdiel od FF objektívov, ktoré sú najlepšie práve na clonách F8 alebo dokonca až F11).
    Pritom pri použití clony nižšej o 0.7 EV by aj HO bola porovnateľná.
  4. na vysokých clonách nastáva difrakcia. Pixely boli síce u oboch foťákov približne rovnaké (teda aj fyzický vplyv difrakcie), no po zmenšení na rovnaký počet megapixelov sa difrakcia prejavuje viac u menšieho snímača. A u m43 sa na F/8 už prejavuje (nastáva zhoršenie)

Zvolením týchto porovnávacích podmienok (ktoré na prvý podhľad vypadajú spravodlivo) v skutočnosti nielen že nedostal z Olympusu maximum, ale zároveň výsledky z Nikonu výrazne vylepšil. Pri normálnom používaní je skutočný rozdiel menší.

Zhoršenie kresby medzi f/5.6 a f/8 (ktoré nastáva aj u Nikkorov) môže byť u mFT až takéto:

Ostrosť: Olympus 9-18 (f/5.6 a f/8) a Nikkor 10-24 f/8

Ostrosť: Olympus 9-18 (f/5.6 a f/8) a Nikkor 10-24 na f/8 (klikni pre obrázok vo väčšom rozlíšení)

Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení

Vo svojom porovnaní použil pevnú 45-ku u Olympusu a 85-ku u Nikonu. Porovnával teda záber na 90 mm EQ s viac zmenšeným záberom na 127,5 mm EQ ohnisku, teda s rôznym “zoomom”.
Dajú sa ale porovnávať detaily u takýchto záberov?

Predvediem čosi podobné. Takto približne vyzerajú detaily vo výsekoch zo seťáku:

Seťák: porovnavanie výrezov na wide/tele so zmenšenimou z tele

Seťák: porovnavanie výrezov na wide (vľavo), tele (vpravo) so zmenšenimou z tele (v prostriedku)

Na základe tohto porovnania by som nedal ruku do ohňa za tvrdenie, že max. zoom (wide) kreslí lepšie ako Wide, alebo naopak (lebo na výsekoch je úplne iný záber, hoci “tie isté detaily”).
No bez rozpakov môžem povedať, že zmenšenina z Tele je najostrejšia.

Z môjho pohľadu sa z takéhoto porovnania nedá nič usúdiť. Proste zbytočné porovnávanie. Rovnako ako z pitvania per-pixel výsekov zo 45mm a 85mm objektívu, navyše pri rôznej úrovni zmenšenia. Na väčšom zväčšení vtedy bude určite vidno viac detailov (ak samozrejme ten dlhší objektív nebude rádovo horší), ktoré ovplyvňuje subjektívny pocit z porovnávania.

Keď porovnával porovnateľné

V jednom zábere porovnal pevnú 45-ku (90mm EQ) so zoomom 16-85 (na 85.5mm EQ).
Výseky spravil z nejakých domčekov na spodku záberu a výsledok zhodnotil slovami:

Zacloněný zoom 16-85 si nevede špatně

No podľa DxO marku by mal byť na clone f/8 lepší (vďaka megapixelom a difrakcii).
Spravil som si vlastné porovnanie, kde som si na výsekoch z poľa všimol niečo zaujímavé:

Nikon: výstup priamo z NEF RAW a Olympus: výstup z ORF RAW bez doostrenia a odšumenia

Nikon: výstup priamo z NEF RAW (zmenšený na 16M) a Olympus: výstup z ORF RAW bez doostrenia a odšumenia

Vyjazdená stopa z Nikonu bola mimo zákrut výrazne menej ostrá (nie kvôli RAW spracovaniu): akoby ten záber bol roztrasený v smere zhora-nadol (čím sa zníži ostrosť všetkých línií sprava-doľava), alebo len menej ostrý kvôli zaostreniu na popredie. Na zábere z Olympusu sú aj tieto línie podobne ostré a celkovo sú tie pásy  výraznejšie.

Hoci na jeho výsekoch vyzerali detaily porovnateľne, v diaľke bol E-M5 II ostrejší.
O tom sa ale nezmienil. Možno si to nevšimol. A možno odignoroval, keďže sa mu to nehodilo.

Gancovina: Možný dôvod preferovania f/8 (Ukáž / Skry)

Porovnanie zosvetľovania tieňov

Keď som si pozeral zábery ktoré priložil, všimol som si, že na zábere z Olympusu boli zosvetelené tiene omnoho hnusnejšie. Z DxO marku viem, že má o 1EV horší DR, no ten rozdiel mi prišiel ešte väčší ako u môjho porovnania E-P5 a E-P3, medzi ktorými je až 2EV. A vtedy som si všimol EXIF-y:

  • záber z APS-C bol na ISO 100 a 1/800s – fotený v manuálnom móde
  • záber z m43 bol na ISO 200 a 1/1600s – nastavený na priorite clony
    (ako som neskôr zistil, bol to najtmavší z 5-tich záberov, ktoré vtedy spravil)

Záber s kratším expozičným časom dostane 2x menej svetla. Preto som vyslovil hypotézu, že tým, že sa porovnáva ISO 100 na iných značkách s ISO 200 a potom sa porovnáva šum, tie na ISO 200 sú znevýhodnené. Je to síce pravda, ale pri rovnakej expozícii by mohli byť potom “svetlá” viac preexponované (najspravodlivejšie porovnanie by bolo nastaviť expozíciu podľa reálne nameraných ISO hodnôt z DxO marku, kde je napríklad rozdiel len “ISO 30” a nie “ISO 100”, čo je celé 1 EV).
No ako som si neskôr všimol v texte, dôvod, prečo ten “šum” bol taký hnusný, bol kvôli niečomu úplne inému: záber z Nikonu bol HDR a nie obyčajný záber!

V recenzii boli priložené tieto zábery (D7100: ISO 100, OM-D: ISO 200):

  • záber z D7100 – normálne zosvetlenie tieňov (z expozície 1/200 sekundy)
    – samozrejme farby boli ešte relatívne fpohode
  • záber z D7100 – HDR na 1/800s (a ten druhý určite nejaký svetlejší)
  • záber z OM-D – brutálne zosvetlenie tieňov z expozície 1/1600s
  • iný záber z OM-D – HDR priamo z foťáku (to už malo normálne farby)

Zosvetlený záberu z Olympusu (na 1/1600s, o ktorom napísal len “Zesvětlení z jednoho RAWu nedopadne dobře”) som teda mohol porovnávať len s HDR, alebo 8x dlhšie exponovaným záberom. Samozrejme, že zákonite bude vyzerať najhoršie!

Ten kto bude porovnávať tieto zábery, isto z nich nadobudne pocit, že na prírodu sú Olympusy nepoužiteľné, lebo šumia. A to len preto, lebo sa neporovnávali porovnateľné zábery.
(netvrdím, že by Oly vyhral, ale ten rozdiel by bol rozhodne menší)

Sekvencia s preostrovaním

Na konci druhej strany jeho porovnania bola sekvencia letiacej sovy. Bielo-hnedá sova, od momentu ako vzlietla z ruky sokoliara, ako letí dopredu; na jej pozadí boli ľudia:

Testovanie série záberov: sova

Testovanie série záberov: sova (jeden záber zo 7-mich)

Z výrezov to vypadalo, že len jeden záber z nich bol “ostrý”, niektoré boli zaostrené na ľudí v pozadí (z čoho ma napadlo, že možno na nich foťák detekoval tváre a niekedy sa na ne aj snažil zaostriť – teda vlastne robil to, čo mu fotograf nastavil; no v diskusii na digiarene písal, že detekciu tvárí vypol – hoci v tom porovnaní vyslovene píše “jsem se snažil příliš nekorigovat a neexperimentovat a kromě fotografování do RAWu ponechat většinu nastavení tak, jak jsou”).
Zo záberu zároveň vidno, že fotograf nestíhal sledovať sovu (udržať ju v prostriedku), z čoho usudzujem že mal hľadáčik nastavený “na kvalitu” a nie “na rýchlosť”.
(kedy má kratší “display lag” a sledovanie jedným AF bodom je úspešnejšie)

Ako porovnanie bol z Nikonu nalinkovaný (jeden) záber orla, samozrejme dokonale zaostrený, v perfektnej “póze” a s kompozične dokonalým a kontrastne nerušiacim pozadím.

Najlepší záber z Nikonu: orol

Porovnávaný záber z Nikonu: orol (používaný častokrát pri argumentácii o AF-C)

Záber síce pekný, ale je už z úplne inými nárokmi na AF:

  • s iným pozadím a presne nasmerovaným stredovým bodom: nemalo ho čo popliesť
  • Je fotený clonou ktorú mZuiko 75-300 F/4.8-6.7 ani vôbec nemá
    (na f/3.5; asi preto, lebo na 2.8 je ten objektív menej neostrý, viď ilustračný obrázok)
  • s inými expozičnými časmi: orol na 1/1600s, u sovy boli pohybom rozmazané krídla
    • podľa iných záberov bola fotená na 1/320s (na väčšie ISO a ohniskovú vzdialenosť)

Že jeden objektív váži 1.5 kg, zatiaľčo druhý len 480 gramov (ktorého priorita je niekde inde ako rýchle ostrenie), mi až tak moc nevadilo. Ani že ho neporovnal s podobnejšou 55-300.
No nepáčilo sa mi, aké výsledky poskytol pri “porovnávaní výsledkov”: nielenže porovnával sériu so single záberom, aj ten 8-megapixelový z Nikonu záber bol výrez zo zmenšeniny (ako ukázal u iného záberu) a z OMD použil nezmenšený per-pixel výrez.
Keď už porovnávať, tak porovnateľné!

Keďže orol bol z iného fotenia, zaujímalo ma, ako tú sovu zvládal Nikon (keďže porovnával 2 foťáky a mal ho so sebou). Spýtal som sa “recenzenta”, že “či má aj rovnaké zábery z Nikonu”? Odpovedal mi, že nie: mal to síce v pláne nafotiť aj s ním, ale keďže sa “učil ostriť s MILC”, tak to za tých 15 minút nestihol.

Verili by ste mu? Alebo by ste si o ňom čosi pomysleli?
(veď to už mal natrénované a tak by mu mala stačiť aj “jediná” sekvencia)

“Tendenčný” výber záberu pre porovnanie

Na tejto strane je aj jedno priame porovnanie na výsekoch s levom.

Samozrejme, že záber zo 75-300 vyzeral menej ostrý: veď je to takmer najhorší zoom systému. Boli to tiež zmenšeniny na “12M”, takže výsledok vlastne ani nebol prekvapujúci. Ale!
Pod tým porovnaním bolo ešte niekoľko podobných záberov a text:

Přidám další dvě fotografie z Nikon i Olympus fotoaparátu, abych eliminoval případné chyby z jednoho záběru za každý přístroj.

Zo zvedavosti som si ich stiahol a pozrel si EXIF-y porovnávaných záberov:

  • D7100: f/3.5, 135mm, ISO 400 a 1/125s
    • pri nižšej citlivosti býva menej šumu, čo máva vplyv aj na detaily
  • E-M5 II: f/5.1, 100mm, ISO 800 a 1/80s
    • pri dlhších expozičných časoch býva záber viac roztrasený

Porovnal som si kvalitu ostatných dvoch záberov z E-M5 II: boli citeľne ostrejšie!

Vpravo: záber vložený do porovnania, vľavo: citeľne ostrejší záber spravený o 3 sekundy neskôr

Vpravo: záber vložený do porovnania (s popiskom “OM-D”), vľavo: citeľne ostrejší záber spravený o 3 sekundy neskôr

Do porovnania bol teda znova vybratý ten najhorší záber (ako v prípade “zosvetľovania tieňov”). Keby v tom porovnaní bol výsek z druhého záberu, rozdiel v ostrosti by už bol minimálny. Vlastne ma 75-300 celkom pekne prekvapil: očakával som debakel, no ten neprišiel.
(no možno sa na neho nedá úplne spoľahnúť, keďže prvý záber bol citeľne slabší)

Napadá ma ale otázka: bol najhorší záber vybratý náhodne, alebo zámerne?
Postrehol FOE, že ostatné 2 zábery sú kvalitnejšie? (keďže napísal tú citované vetu)

Hi-res shot

Ako u neho dopadlo testovanie jedinej možnej funkcionality, kedy mohol 16-megapixelový foťák prekonať 24-megapixelový?

No samozrejme že podobne, ako u Hogana: zverejnil citeľne roztrasené výseky.
Vyzerali teda, že boli menej ostré ako z Nikonu. Aspoň v jeho priamom porovnaní.

Neskôr mi sprístupnil RAW súbor (aj ORF aj ORI, čo je prvý záber z 8-mich, ktoré foťák skombinuje do ORF RAW-u), kde aj napriek tomu roztraseniu bolo vidno určité prínosy Hires módu: o trošku lepšie farby (viac vidno rozdiely medzi stromami), lepšie detaily tam, kde už bayerova maska nestačila (hlavne u zvislíc: pozri šipku) a o čosi lepší DR (teda šum v tieňoch):

Roztrasený Hi-res shot vs normal

Roztrasený Hi-res shot vs normal

On sám spravil porovnanie z výsekov: D7100 12M, OM-D 12M, OM-D 24M, OM-D 40M.
Veľkosť u D7100 a OM-D 24M bola približne rovnaká, no ale u Nikonu to bola zmenšenina!
Tých 12M (ktoré som doplnil červenou), on do svojho porovnania nenapísal!
(predpokladám teda, že čitatelia jeho porovnania budú porovnávať s D7100 skôr OMD 24M a z toho nadobudnú mylný dojem, že Hi-Res shot nedal lepší výstup ako z D7100)

Porovnanie na 24 megapixelov (teda Nikon nezmenšený a Oly Hi-res zmenšený) vyzerá takto:

Porovnanie na 24M: EM5II (hi-res) vs D7100

E-M5 II (Hi-res) vs D7100: pri rovnakých megapixeloch je “Hi-res” na pixelovej úrovni ostrejší (napriek roztraseniu)

Výsledok porovnania “zhodnotil” týmito slovami:

Použil jsem kvalitní Gitzo karbonový stativ a mZuiko 45/1.8. Z 5 pokusů byly 4 nepoužitelně roztřesené a pokus, který odprezentuji výřezy také nepovažuji za optimální. Takže nemohu hodnotit výsledek, jelikož jsem přesvědčen, že touto metodu je možné určitě získat zásadně lepší výsledky, troufnu si ale tvrdit, že HighRes mod je obtížný na realizaci v terénu a nelze ho považovat za metodu, jakou lze rutinně v rámci běžného fotografování získávat podstatně lepší rozlišení.

Namiesto toho aby uznal, že aj ten “neoptimálny” pokus bol lepší ako záber z Nikonu, radšej sa hodnoteniu výsledkov vyhol. Pobavila ma ale, že spravil až (!) 5 pokusov 🙂
(O trvaní oneskorenia spúšte ani zmienka – mimochodom: vraj defaultné 4 sekundy nestačia – cez smartfón to asi tiež nerobil. Asi aj on dal len 4s oneskorenie ako Chelsea; ako by obaja ani nechceli, aby to fungovalo). 

Takže niekto si požičia foťák na 3 dni a jeho “najväčšiu vychytávku” preverí len tak ledabolo?
Pixel peeper? Nechce sa mi to veriť.

Dôsledky

Ako vidíte, vo veľmi veľa prípadoch porovnával neporovnateľné.
Ľudovo povedané: “porovnával jabĺčka s hruškami”.

On ale na základe takýchto porovnaní a pozorovaní (alebo podobných, často jednostranných) vyvodzuje ešte ďalšie a ďalšie uzávery. Napríklad “obviňuje marketing z patlania”.
Hoci v priamom porovnaní vidno, že:

(*) Ešte sa pristavím pri jeho “odmlžení”. Napísal:

Pohled na vzdálenou krajinu teleobjektivem byl méně kontrastní, takže obrazová data bylo nutné zřetelně “odmlžit”. Možná i proto se relativní výhoda trochu většího snímače z D7100 projevuje více, než by se projevila na obrázkách, které jsou kontrastní již ve svém přirozeném či lépe řečeno defaultním podání.

Môže mať zväčšenie snímača o 60% na kontrast až taký vplyv? Ja si mylím, že nie: to by už on sám prešiel na FF, ktorý je ešte o 125% väčší ako APS-C. No ale on na FF prejsť nechce, lebo tam už nevidí pridanú hodnotu (vraj aj preto, lebo FF objektívy “sú na krajoch horšie”).

Ako to vidím ja? Skutočný rozdiel na nízke citlivosti je skôr v počte megapixelov a lepšom DR!
A tieto nie sú vždy priamo úmerné veľkosti snímaču (napr. A7S má len 12 mpix). Ale skôr:

  • technológii výroby (kedy napríklad aj FF Canony majú horší DR ako mFT)
  • počtu bitov A/D prevodníku (Olympusy zatiaľ používajú len 12-bit, preto majú nižší DR)

 

Som aj ja podobný “hejter”?

Keďže som vlastníkom už tretieho Olympusu PEN, mnohí ma preto obviňujú zo značkizmu. Považujú ma za zarytého Olympusáka. No mal som aj kompakty Fuji, Casio, Sony a Konica-Minolta. To už ignorujú.

No na rozdiel od druhých, ja sa nesnažím o recenzie samotných foťákov. Nemám na to zdroje; čas; asi by ma to ani nebavilo. Možno by som bol rovnako neobjektívny ako títo “recenzenti” predo mnou. A nech by som bol aj dokonalo nestranný, mnohí by si stále mysleli, že nie som. Teda asi by to ani nemalo význam.

Vo svojich vyjadreniach som takmer vždy v opozícii: najčastejšie sa snažím vyvrátiť nepravdivé vyjadrenia (napríklad keď niekto napíše, že na bezzrkadlovkách sa čosi nedá, hoci ja to už roky používam). No v rámci diskusie poukazujem aj na problémy iných foťákov. A to sa im nepáči. Chápem ich reakcie: verím tomu, že sa ťažko číta o tom, že “ich milášek” (alebo produkt ich značky) nie je dokonalý. Radšej veria tomu, že ja som ten zlý/zaslepený, akoby uznali, že oni sami občas nemajú pravdu.

Možno sa vám zdá, že o Olympusoch nespomínam žiadne negatíva, ale to je preto, lebo tie nagatíva buď povie niekto druhý, alebo v prípade negatív staršieho modelu hovorím skôr o pozitívach toho novšieho (napríklad, že kvôli stabilizácii vo videu je lepší E-PL7 ako E-PL5).
Že snímač v najnovších Nikonoch je kvalitnejší to nepopieram, no ani nezdôrazňujem.
Každému je to jasné, tak načo?

Ovšem snímače v Canonoch už kvalitnejšie nie sú, teda keď niekto napíše, že APS-C je väčší, tak je kvôli tej veľkosti lepší”, tak sa s tým nedokážem stotožniť.

Nemám rád zrkadlovky?

V prvom rade nemám rád marketing značky Canon (ich zameranie na “bezbranných” a podprahové manipulácie), je to hlavne kvôli tomu, že im ako “skoromonopolu” ide viac o zisk, ako o vývoj.
Ďalej k neobľúbenosti prispeli pred pár rokmi aj Canonisti sami: mnohí z nich boli až príliš povýšenecký. Z nedostatku technických vedomostí argumentovali bludmi (jeden príklad som uviedol v článku o bezzrkadlovkách a športe v gancovine “príhoda z haly”).
Na odpálkovanie konkurencie im stačil jeden klamlivý argument o druhých (napr: “nad m43 som ani neuvažoval, lebo šumí kvôli malému snímaču; Pentax nemá v bazáre objektívy, …”)
Nedokázali uznať, že aj iné značky dokážu fotiť. A byť konkurenciaschopné. Dokonca, že vo väčšine parametrov sú aj lepšie: tým, že si Canon vyrába snímače sám a vďaka nevedomosti jeho stúpencov nemusí inovovať (ryžujú na starinkách pokiaľ môžu, je na to výraz “milking the cow”), preto dnes už zaostáva takmer vo všetkom. Napriek tomu sa najviac predáva, čo sa mi zdá nespravodlivé.

Nikon som svojho času dosť obhajoval (napríklad bráchovi som ho odporúčal už pri prvom výbere zrkadlovky, aj pri možnosti zbaviť sa 500D), ale Nikonisti na cudzích značkách kritizujú práve to, v čom je Nikon najhorší:

  • kritizujú odšumovanie (napriek tomu že sa dá znížiť) – noci Nikon donedávna odšumoval tak zle, že nechával aj (najrušivejší) RGB šum
  • kritizujú ovládanie – hoci ovládanie D5200 bolo v priamom porovnaní základných nastavení úplne to najhoršie; nemajú na krížovom ovládači funkcie (tak potrebujú viac tlačidiel), dotykáč má len jediný DSLR model
  • kritizujú ergonómiu – no na nastavovanie “tlačidlom a rollerom” sú u nich nutné 2 prsty
    => teda samotné držanie je potom horšie
  • za najdôležitejšie považujú rýchlosť AF – a pritom odporúčajú 18-105, ktorý je najpomalší objektív ktorý som skúšal; seťáky všetkých ostatných firiem sú rýchlejšie

Nemám teda rád zrkadlovky?
Skôr nemám rád dogmatické a manipulatívne reči niektorých ich majiteľov.

Podobné a neporovnateľné, vs rozdielne a porovnateľné

Ako vidno z porovnania, ktoré spravil FOE, u niektorých záberov sa to napriek podobnosti nedá. A naopak: aj na prvý pohľad neporovnateľné zábery možno porovnávať, no treba jasne vyjadriť, čo si v nich treba všímať. Napríklad tieto 2 zábery, ktoré sa na prvý pohľad vôbec nepodobajú (vlastne u športu sa ani nemôžu):

Turnaj Bratislava (21.9.2013) - Nikon D7000: 1/100s, F/4, ISO 2800

Turnaj Bratislava (21.9.2013) – Nikon D7000: 1/100s, F/4, ISO 2800

Soňa Hudecová - Jakub Figeľ

“Hudecová – Figeľ” na majstrovstvách SR 2014 v stolnom tenise. Fotené na E-P5: 1/400s, f/1.8, ISO 2500

Dajú sa u nich porovnávať farby (ja som ich použil pri argumentácii o JPG v porovnaní s RAW: že ten nastavený na mieste je najlepší):

  • napriek iným objektívom, oba sú fotené v rovnakých podmienkach
    • tá istá hala a to isté osvetlenie
  • napriek inej clone boli použité približne podobné citlivosti
    • teda vplyv ISO na farby sa tu uplatnil rovnako
  • na oboch sú ľudia
    • každý vie, ako má vypadať pokožka; porovnávanie prirodzenosti je najjednoduchšie

Možno sa vám zdá, že som použil môj najlepší záber s najhorším aký z Nikona vypadol, no v skutočnosti z neho nemám iný. A ja som fotil len z blízka. Tak som ho použil.
A ten môj záber ma zaujal len kvôli farbám. Či je dobrý alebo zlý som vtedy neriešil.
Toto porovnanie má ešte iný význam: zároveň ukazuje vplyv svetelnosti objektívu na možnosti.

Je pravda, že na tom z Olympusu vidno viac detailov hráčov, keďže bol robený lepším objektívom. No ale svetelná 85-ka existuje pre všetky značky. Bola by ale dostatočne rýchla aby stihla zaostriť? Dosiaľ každý majiteľ APS-C zrkadlovky ktorý tam fotil mal “univerzál”.
Tento záber zároveň ukazuje, čo sa s takými objektívami dá nafotiť (teda: na čo si kto trúfne). Ale ukázal aj, aké ťažké je naladiť správne farby pri PC: aj ja som mal podobné žlto-zelené tváre, keď som sa to snažil naladiť v PC. Až manuálne nastavenie WB priamo v hale dokázalo zobraziť farby podobné tomu, čo som videl vlastnými očami.
Dá sa teda porovnávať aj na úplne rodielnych záberoch?
Ja myslím, že áno. Treba ale vedieť “minimalizovať” vplyv fotografa, lebo ten dokáže výsledok najviac ovplyvniť.

Záver

Je Thom Hogan agentom Nikonu?
Mohol by byť, ale neverím tomu. Skôr si myslím, že je len príliš horlivý fanúšik svojej značky.

Je Tony zaujatý?
Určite (stačí sa zamyslieť nad dôvodom, prečo neprešiel na Nikon: “lebo 70-200/2.8 má kratší dosah a tak menej rozmaže pozadie”, čo je blbosť jak traky). No v jeho prípade si skôr myslím, že sa len senzáciami snaží zvýšiť predaj svojich knižiek o fotení. Vlastne aj Thom Hogan.

Chcel FOE poškodiť Olympusu?
Napriek tomu, že po preverení detailov to tak vyzerá, tiež si to nemyslím; hoci všetky “porovnávačky” spravil tak, aby Nikon vždy suverénne vyhral (o viac, ako je skutočný rozdiel).
Svojím porovnaním sa asi len chcel uistiť, že napriek výhodám, ktoré bezzrkadlovky majú, sa mu ešte stále oplatí zostať u zrkadloviek. Akoby potreboval aby Nikon vyhral. A to až tak zúfalo, že Olympusu nenechal ani štipku nádeje, aby ho mohol v niečom prekonať. Aby aj naďalej mohol tvrdiť, že m43 je horší, lebo je menší.

Čo majú takéto (ja ich volám “hejterské”) recenzie spoločné?

  • písanie o vylepšeniach až úplne na konci (aby sa nepovedalo), no najprv kritiku
    • navyše tie výhody zakomponovať tak, aby ich čo najviac ľudí prehliadlo
  • dávanie veľkého dôrazu (a priestoru) na negatíva v porovnaní s pozitívami
    • u TH bolo ešte veľmi citeľné, že keď niečo pochválil, hneď na to doplnil “ale”
  • hľadanie chýb aj tam kde nie sú, hlavne v oblastiach ktoré sú nemerateľné
    • alebo čisto subjektívne  (napríklad: ovládanie, spoľahlivosť AF, farby)
  • ukážkam, kedy “pri ich testovaní” dopadla konkurencia horšie
    • hlavne za nešpecifikovaných podmienok, ktoré nikto iný nedokáže zopakovať
  • vyberanie tých najhorších výsledkov a na základe nich vyvodzovať závery
    • napr. to zosvetľovanie tieňov z najtmavšieho záberu
  • porovnávanie neporovnateľného
    • napr: porovnávanie detailov/šumu na záberoch s rôznym zoomom a expozíciou
      • alebo porovnávanie ostrenia v zlých podmienkach na rôzne svetelných sklách
    • aj pri porovnávaní detailov máva “ich značka” vždy obsahovo/kompozične krajšie zábery (v tomto prípade “orol bez rušivého pozadia” vs “sova s ľuďmi v pozadí”)
  • prezentovanie svojich klamlivých presvedčení ako fakty, napríklad:
    • tvrdenie, že kvalita snímača v G3 sa určite nezlepšila
    • že farby z m43 sú “slabšie” kvôli menšiemu snímaču (lebo “marketing sa snaží dokázať, že je lepší ako FF, hoci väčší vplyv na to má 12-bit. AD prevodník a zvolený WB)
    • že šum závisí len od veľkosti snímača a nie od veľkosti pixelov, …
  • ignorovnaie dôležitých faktov
    • napr. to, že A7s malo neporovnateľne lepšie spracovanie šumu, ale to bolo označené len ako “výnimka potvrdzujúca pravidlo”
  • porovnávanie najlepšej implementácie v rámci značky s foťákom zameraným na niečo iné
    • navyše zvyčajne s dodatkom “obyčajný” alebo “starý” (akoby to bol všade štandard)
    • napr: porovnávanie ostrenia prvej generácii PDAF na FF snímači (Sony A7) a jej prvých objektívov s “obyčajnou” 6D stredovým bodom v zlom osvetlení, alebo so “starou” 7D v trackingu (ktorý A7 ešte vôbec nemá implementovaný) so “športovým” telezoomom
  • a možno aj neumožnenie diskusie, kde by bolo možné ich nepravdivé názory konfrontovať


Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Ako som už napísal v kapitole o Hoganovi: dá sa z nich dozvedieť veľa zaujímavého.
Napríklad, že sťažnosti na ovládanie/držanie/dotykáč nie sú o tom, že by nové ovládanie bolo nepoužiteľné, ale o tom, že je iné (pre niekoho “neintuitívne”) a treba si na neho zvyknúť.
No ale to už zároveň poukazuje aj na neschopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam (predsa len, podľa Hoganovej štatistiky majú Nikonisti zvyčajne nad 45 rokov).

Z porovnania D7100 a E-M5II som napríklad zistil, že zrkadlovkári používajú Olympusy neoptimálne a potom sa sťažujú. No ale možno fakt nevedia, že by s menším snímačom nemali až tak cloniť, že doostrovanie/odšumenie možno vo foťáku aj znížiť,  alebo že porovnávať ostrenie s rôzne svetelnými (a rôzne rýchlymi) objektívmi je nezmysel.

Aj ich “testovanie” býva pochybné: jeden diskutér sa priznal, že ostrenie v predajni testuje tak, že sa krúti dookola a sleduje reakcie! Je jasné, že toto fotoaparát s kontrastným ostrením nemá nádej zaostriť. Ale toto vôbec nie je reálny motív, ktorý sa bude niekedy fotiť. 

Keď sa niekto sťažuje na subjektívne problémy, nebýva problém vždy len vo foťáku!

Som aj ja ako oni?
Napriek tomu, že mnohými som za najväčšieho hejtera určite považovaný aj ja, moje vyjadrenia sú naozaj založené na faktoch a nie na dojmoch (tie oddeľujem “gancovinami”, alebo kontextom “myslím si”). Sú navyše aj preveriteľné (používam odkazy na svoje zdroje).
Nesnažím sa prezentovať ako absolútne nestranný, hoci sa snažím byť (no viem, že sa to nedá).

Každý môže vyjadriť svoj názor k mojim článkom. Ak by ste mi dokázali, že je v nich niečo zle, nemám problém ich opraviť. No zatiaľ to nebolo treba robiť (predsa len si na článkoch dávam dosť záležať, aby boli vždy pravdivé), až teraz v tomto článku (viď preškrtnutý text o odmlžení). Preto niektoré články priebežne dopĺňam aj o novo zistené informácie.

Doslov

Rovnako ako môže byť zaujatý/predpojatý pisateľ, bývajú predpojatí aj čitatelia. Aj bezchybne napísaný text dokážu pochopiť nesprávne. Možno aj tento môj článok vyznieva inak ako bol plánovaný. Napríklad, že som ho napísal preto, aby som “někoho pošpinil, poškodil nebo ho jinak zesměšnil”, čo vôbec nie je to pravda. V skutočnosti bol hlavne o tom, že každý z nás je len človek, ktorého ovplyvňujú emócie a (aj kvôli tomu) robí chyby:

  • že aj ten najrešpektovanejší recenzent je tiež len “taký istý” človek, ktorý sa tiež môže mýliť
    • treba si preverovať aj jeho tvrdenia; nie je rozumné brať jeho slová “ako písmo sväté
  • že emócie ovplyvňujú každého z nás, čo si treba uvedomovať a “preverovať aj sám seba”
    • ja som si na to spravil niekoľko opatrení; spolu s tvrdeniami uvádzam aj ich dôkazy, na mojej stránke sa k mojim názorom môže hocikto vyjadriť .. a nemám žiadne problém chybné tvrdenia opraviť
  • že aj napriek tomu, že niektoré recenzie vyzerajú zmanipulované, v skutočnosti vôbec nie sú
    • sú zvyčajne len prirodzeným dôsledkom ľudského správania a situácie, v ktorej sa ich pisateľ nachádza
  • no a že aj takéto názory – napriek tomu, že na prvý pohľad vyzerajú ako zmanipulované – majú svoj význam
    • teda že aj z takýchto recenzií sa toho dá veľmi veľa dozvedieť (vlastne hlavne z takých recenzií, lebo z recenzií “tých našich” sa zvyčajne dozvedáme najmä to, čo sme už vedeli aj predtým)

8 názorov na “Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

  1. Karel Pokorný

    Ten chlápek je tak nesympatický. Jen jsem ho viděl na tom videu, a už jsem věděl která bije. Podle mně je to placený zástupce Nikonu. Už jen jak je to video zpracované. Tohle si takto jen tak nějaký nezávyslý amatér neudělá.
    Difrakce u Olympus je u některých objektivů až na F18. Viz slrgear.com. Menší snímač má tu výhodu, že vždy poskytuje větší DOF, tedy i ostrost.
    Foe je fanaticky zaujatý proti Olympusu a jeho cíleně zaměřené testy neberu vůbec jako podstatné. On naopak nebere v potaz žádné odborné testy a vše stavý jen na svých laických testováních a amatérských zkušenostech.
    Kája – sledovatel digiarény.

    1. Ganec Autor

      Tony rozhodne Nikonista nie je: u jeho videí má popis jeho foťáku (70D) a objektívov. A vyjadruje sa inak (keď môže, tak si do Nikonu tiež “kopne”, nielen do Sony).

      Preveril som ten SLRGEAR a skutočne tam niekedy nastáva výrazné zhoršenie až u f/16. No ale plynulé zhoršovanie začína už od f/8 (predsa len difrakcia sa spočiatku prejavuje postupne). Ďalej: niektoré testy boli robené ešte na starých 12M snímačoch, u ktorých sa to prejavuje neskôr. U tých dnešných je naozaj lepšie používať clonu okolo f/4 alebo f/5.6 (samozrejme u “seťákov” to môže byť inak).

      vždy poskytuje větší DOF

      takto by som to netvrdil, hoci pri rovnakej clone je to síce pravda. Ale to nie je “vždy”. Objektív na väčší snímač sa vždy dá aj zacloniť. Tak pozor na také vyjadrenia, keďže zrkadlovkári radi “chytajú za slovíčka”.

    1. Ganec Autor

      Imaging-resources poznám. Aj v tomto článku je odkaz na diskusiu, kde som odtiaľ použil jedno porovnanie (kapitolu “Dôsledky” som dopísal až po tvojom príspevku). To bolo zábavné sledovať, ako sa vykrúca 😉

    2. lt

      Ano, idealne je kresbu v krajine porovnavat na detailoch odfoteneho plysaka na vzdialenost 2m 🙂 Kedy sa to uz ludia naucite .. ach jaj.

      1. Ganec Autor

        Rozdiel medzi fotením nablízko a na diaľku je len v tom, že do diaľky slabne kontrast. Preto si myslím, že pre foťák je úplne jedno, či sa budú porovnávať nízkokontrastné rozdiely na blízko (napríklad: rôzne odtiene farby vlasov, či plyšák) alebo detaily v diaľke.
        Princíp je ten istý: ide o zvyšovanie kontrastu.

        Je logické, že 12-bitový A/D prevodník bude mať v tejto kategórii teoretickú nevýhodu. No v praxi záleží aj na tom, či v tých 14-bit je vôbec nejaký signál a samozrejme ako ten signál spracuje procesor. A tie dnešné sa fakt za posledných pár rokov brutálne zlepšili…
        No ale teraz pozor: pri použití Hi-res (pozri ďalší článok) sú už dostupné farebné info o každom pixeli (kdežto Bayerova maska si ich musí dopočítať), teda tieto nízkokontrastné detaily môžu byť ešte omnoho lepšie. A skutočne aj sú.

    1. Ganec Autor

      Sony pekne napreduje, to musím uznať. Hlavne ich nové FF modely sú vďaka stabilizácii a možnosti fungovať aj s APS-C objektívmi asi najkvalitnejšou “vreckovou možnosťou” 🙂
      (len nechápem, prečo do nich neimplementovali dotykáč)

      No na to moje fotenie už stačí aj m4/3. Zdá sa mi ako najlepší kompromis.
      (navyše už som zahypotékovaný, takže sa už na väčšie výdavky v najbližšej dobe nechystám)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.