Príručka mladého dezoláta (alebo: čo vás v škole nenaučili)

Žijeme v prelomovej dobe. Doterajší systém sa rúca a nastáva nová realita.
Aktuálne sa dejú dve najväčšie psychologické operácie na celom ľudstve: pandémia a vojna. Rozdelila ľudstvo na dve skupiny ľudí:

  • tí ktorí starému systému veria – nazvime ich slniečkári
  • tí ktorí si uvedomujú, že nás starý systém klamal – slniečkári ich nazvali dezoláti

Zrod dezoláta

Slniečkárom sa človek narodí: malé dieťa nemá dôvod neveriť svojim rodičom, keďže sa o neho starajú a chcú mu len to najlepšie. Táto bezvýhradná dôvera ale býva zneužívaná a dieťa býva klamané aby poslúchalo. Typickou rodičovskou (kresťanskou) lžou je „keď budeš poslúchať, Ježiško ti donesie darčeky“. Už asi tušíte ako odkiaľ sa vzali dezoláti: systém v ktorom žijeme nám klame podobne:

  • „keď si utiahnete opasky, túto krízu prekonáme“,
  • „keď si dáš rúšku, kovida porazíme“,
  • „keď v lockdowne vydržíme ešte týždeň, kovida porazíme“,
  • „keď sa dáš zaočkovať, kovida porazíme“,
  • „za všetky tvoje neúspechy môže Fico a Putin“.

Ten kto klamstvá systému prekukne a prestane ich tolerovať, stáva sa „dezolátom“.

Nestačí ale len tie klamstvá prekuknúť. Deti sa tiež raz dozvedia, že ich rodičia s Ježiškom klamali. Ale zvyčajne aj naďalej rodičom veria (žeby práve toto bol dôvod, prečo prehliadajú aj nepopierateľné klamstvá systému?).

Treba si uvedomiť, že tie klamstvá sú systematické a nie sú konané v dobrej viere. Na to si už treba priznať že „bol som oklamaný“. Akceptovať že „(takmer) všetko čo viem je klamstvo“ a treba začať odznova. No a to už je dosť zásadný problém, ktorý si vyžaduje:

  • odvahu (priznať si, že ste sa nechali oklamať)
  • čas (kto vychováva deti a zarába na živobytie tak „detaily“ nerieši)
  • vedomosti (kto nevie sám zistiť pravdu a má v hlave zmätok, radšej sa stáva ovcou a nasleduje lídrov, alebo sa dá na vieru, ktorá mu poskytuje vysvetlenia, nech aj klamlivé)
  • a odhodlanie vzdorovať systému (keďže systém „rebelov“ trestá)

Spočiatku je proste jednoduchšie prispôsobiť sa väčšine a klamať samého seba (keďže človek je omylný, sám sa môže mýliť). Hlavne keď ostatní robia „to isté“, tak naivného človeka nenapadne že všetci by mohli byť oklamaní a práve on „jediný“ má pravdu. Nenapadne ho, že nie je jediný. Že aj ostatní majú rovnaké myšlienky ako on: tiež vnútorne cítia že ich systém klame. Ale kým sa ostatní nebúria, tak sa nebúria ani oni. A ak sa aj niekto vzbúri, ale potom vyzerá „divne“ a je vylúčený z kolektívu (systém ho potrestá). Tak radšej žijú v klamstve.

Na to aby sa človek stal dezolátom, zvyčajne sa musí stať niečo po čom už človek nikdy nebude systému veriť tak ako doteraz. Je to ako „červená pilulka“ vo filme Matrix: keď už sa taká udalosť stane, človek sa dozvie skutočnú pravdu a akceptuje ju, už nie je cesta späť.

Slniečkári aj po prevalení klamstiev naďalej systému veria, pričom si dokážu vymyslieť absurdné výhovorky (sebaklamy).

  • Keď Dorota Nvotová skončila po vakcíne v nemocnici s trombózou, nenapadlo ju, že by to bolo z vakcíny, ktorej známe vedľajšie účinky sú zrazeniny. Stále odporúčala ďalšie boostre.
  • Keď Gordulič skončil napriek očkovaniu s ťažkým kovidom v nemocnici, tak namiesto toho aby si povedal „OK, nefunguje to, oklamali ma“, sám seba klamal tvrdením „keby som nemal vakcínu, možno by som už bol mŕtvy“.

Keď ale niekomu po vakcíne zomrie kamarát, tak tvrdeniu „bezpečná a účinná“ jednoducho neverí. Zrodil sa ďalší „dezolát“.

Mladý dezolát to má v skutočnosti ťažké.
Keď konečne zistil skutočnú pravdu, tak sa ju bude snažiť zvestovať ostatným.
Ale v skutočnosti toho ešte veľa nevie, je v novej situácii a ako začiatočník je v nevýhode proti systému, ktorý sa dlhodobo takýmto „rebelom“ bráni. Jedným z obranných mechanizmov systému sú nálepky: extrémista, antisemita, dezolát. Ďalším je mobbing.

Aby v tejto novej situácii prežil bez ujmy na zdraví, aby nestratil kamarátov, aby sa z toho nezbláznil a nezačal veriť bludom, potrebuje najprv pochopenie základných súvislostí, ktoré vám systém zámerne zamlčal a v škole vás nenaučil. A o tom je práve táto príručka.

Čo potrebuje mladý dezolát vedieť?

Na začiatok

V prvom rade si čerstvý deozlát musí uvedomiť, že hoci sa jemu práve zmenil celý svet, skutočný svet sa nezmenil a taký tu bol aj bude ešte dlho. Netreba teda podliehať panike.

Nie je to dôvod na okamžité zmeny v živote, dištancovanie sa od tých, ktorí veria blbostiam, alebo sa ich snažiť obrátiť na svoju novú vieru. Naopak: treba zostať v kľude.

Treba si uvedomiť, že keďže si síce celý život žil v klamstve (alebo aspoň časť z toho čo vie, je čistá lož a propaganda), najprv sa treba venovať vzdelávaniu sa „novým veciam“ a všetko sa naučiť odznova. Až potom je možné systém opraviť, aby nás už neklamal v budúcnosti.

Pôvodne som o tom – na čo si treba dať pozor keď sa slniečkár zmení na dezoláta – chcel napísať článok na gancovky, ale už ho napísal Antivírus, pod názvom PRO TY, CO SE PROBUDILI TEPRVE NEDÁVNO (27.01.2023). Odporúčam ho prečítať (~50 minút čítania) každému začínajúcemu dezolátovi (ale aj tomu ktorý si myslí že je skúsený)

Tip pri čítaní článkov

Keďže technika pokročila, dnes už nemusíte čítať len sami, ale môžete si dať články prečítať prehliadačom. Kto to ešte nepozná, krátky návod som spravil v článku Videonávod: Čítanie dlhých článkov + „povinné čítanie“

Dezinformácie vs cenzúra

Dnešný svet a hlavne internet je plný dezinformácií. Človek by si pomyslel že ako pôjde technika dopredu, aj problém dezinformácií sa vyrieši. Paradoxne nastáva pravý opak. Nie je to náhoda.

Pôvodné dezinformácie vznikli z nepochopenia reality, dnešné dezinformácie bývajú ale spôsobované propagandou, snahou prekryť nepohodlnú pravdu, alebo ešte existujú aj srandisti ktorí si dezinformáciami robia srandu z iných.

Ako druhú vec by si čerstvý dezolát mal uvedomiť, že žijeme vo svete kde sú dôležité informácie zámerne dezinterpretované. Vysvetlenie pôvodu skutočných dezinformácií a zložitosť internetovej informačnej vojny je pekne vysvetlená v článku Kto a prečo múti vodu v informačnej vojne (06.06.2023).

O boji proti dezinformáciám počujeme zo všetkých strán. Keď o tom ale hovoria tí najväčší dezinformátori (ako sme to zažili počas Matovičizmu), v skutočnosti sa jedná o rafinované cenzúru, keď boli pod zámienkou „dezinformácií“ vypínané práve weby, ktoré prinášali pravdu.

Rozpoznávanie manipulácií

Rozlíšiť informáciu od dezinformácie je základný problém, ktorý sa každý dezolát musí naučiť. Lebo to čo nás naučili v škole býva nedostatočné (podľa niekoho sme zámerne zle vzdelávaní, aby sme mohli byť otrokmi). Presnejšie povedané: škola nás naučila informácie tak, aby to vyhovovalo tomu kto vytvoril školské osnovy 😉

Samozrejme, podobne ako u slniečkárov, je možné vyhľadať si niekoho múdrejšieho a skúsenejšieho, ktorému je možné veriť a spoľahnúť sa na jeho názor. Ale aj on mohol uveriť klamlivej propagande, alebo môže byť „kontrolaná opozícia“, ktorú si systém vytvára aby odchytil naivných/lenivých dezolátov a znovu ich oklamal.

Preto je najlepšie nespoliehať sa len na druhých ale robiť si vždy vlastný prieskum. Je vhodné aj dôverovať inštinktu (ktorý podvedome tiež môže varovať pred zradou). Neignorovať ho.

Rozoznať manipuláciu od informácie sa treba naučiť.

Tento fakt si je uvedomuje aj systém. Na obranu pred dezolátmi má totižto vytvorené vlastné „učebné osnovy“ v ktorých pretláča svoju svoju propagandu (viď nižšie).

Pre skutočné rozoznanie manipulácií je potrebné omnoho viac ako „skontrolovať si zdroj“ (a keď sú to „naši ľudia“, tak je to OK). K téme rozpoznania pravdy som napísal články:

Pre lepší prehľad som týmto článkom spravil aj infografiku.

Pochopenie propagandy ktorej čelíme

Na to aby sme as vedeli brániť cudzej propagande, musíme ju najprv spoznať.

Takzvaná „prozápadná“ propaganda je založená na ovládnutí médií a internetu. Od toho sú odvodené „učebné osnovy“ ktoré sú šírené mimovládkami (platené západnými ambasádami). Žijeme dokonca v dobe keď mimovládkari chodia po školách a tlačia tam do detí propagandu, aby uverili dezinformáciám a neodhalili manipulácie systému. Ich „návod“ je jednoduchý: pravda je to čo tvrdíme my. Ak niekto tvrdí opak, tak je to dezinformátor. Vysvetľujem to v statuse AKO PROGRESÍVNA PROPAGANDA VYMÝVA MOZGY MLADÝM AJ STARŠÍM?

Ďalšie princípy manipulácií vysvetľujem v článkoch:

Po prečítaní týchto 4 článkov a pozretí 1 videa, by podľa mňa už bežný dezolát mohol vedieť rozpoznať pravdu od lži.

Aplikovanie rozpoznávania faktov do praxe

Po úspešnom pochopení systému na overovanie pravdivosti a prehľade základných manipulačných techník a sa mladý dezolát môže pustiť do preberania „zrna od pliev“.

Keďže práve prebieha vojna na Ukrajine (a už aj na Blízkom východe), je to dobrý tréning na preverenie aktuálne dostupných správ a ich analýza pravdivosti:

Po preverovaní faktov už môžete o svojich zisteniach informovať ostatných.

Ochrana pred systémom

Dezolát, ktorý sa už rozhodne pravdu šíriť, musí byť pripravený, že systém sa tejto pravde bude brániť. Ako som už spomenul, prvým obranným mechanizmom systému sú nálepky: extrémista, antisemita, dezolát. Ďalším je mobbing: rafinovou šikanou.

Nálepkovanie slúži na vyprovokovanie a následné potrestanie.
Keď je niekto nálepkovaný, tak aj on má morálne právo nálepkovať. Keď to ale urobí – napríklad nazve nálepkára idiot, hlupák, ovca alebo použije vulgarizmus => býva to už zámienkou na zablokovanie (v diskusnom fóre).

Ďalším levelom je mobbing. Vlastne, „nálepkovanie“ je súčasťou mobbingu. Systém sa snaží jedinca ktorý prichádza z nebezpečnými informáciami umlčať, ponížiť alebo zničiť.

Ja som si mobbingom prešiel už na diskusii o fotoaparátoch, z čoho vznikol článok Mobbing, alebo prečo sa niektorí „fotografi“ boja bezzrkadloviek.

Mobbing je bežný. Dnes si ním prechádza súčasná koalícia a Danny Kollár za svoje názory skončil v 12-mesačnej väzbe. A jeho prípad ešte stále nie je uzavretý.

Viac v článku Formy mobbingu: ja, versus Danny Kollár, Fico a ZKH.

Proti mobbingu sa našťastie dá aj brániť. Podobne ako som radil pri „začiatkoch dezoláta“, najlepšou obranou pred mobbingom je zostať v pokoji. Nenechať sa vyprovokovať a v prvom rade si brániť svoje sebavedomie.

Zmena sveta k lepšiemu

Keď už dezolát dokáže rozoznať dobro od zla, pochopí ako systém funguje, až potom sa môže snažiť zlepšiť ho.

Možno sa vám zdá že „jeden človek nič nezmôže“, ale opak je pravdou. Stačí si spomenúť na Matovičizmus a jeho „atómofky“. Jeden človek dokázal zakrátko zničiť to čo fungovalo.

Ide to ale aj naopak: jeden človek dokáže zmeniť svet k lepšiemu.
Jeden človek dokáže zbúrať rokmi budovanú propagandu.
A už sa to minimálne jednému aj podarilo (Danny Kollár).

Samého ma už napadlo niekoľko riešení, o ktorých som napísal články: