Archív kategorií: gancovky

Moje skúsenosti, názory, analýzy a porovnania.

odmietam hrať kovidové divadlo

Koronakríza: zrušte povinné rúška (časť 2)
Dôvody pre ktoré sa zaviedli už prestali platiť

Pridaj komentár
  • rúška (ak ich majú obaja) mali ochrániť pred kovidom
    • ale prax ukázala, že dlhodobo nielenže neochránia, ale dokonca škodia
  • štáty s povinnými rúškami mali aj najviac úmrtí (najhoršie boli práve Česko a Slovensko) + mali aj problémy so zdravotníctom
    • ale štáty bez povinnosti/lokcdownov problémy nemali
  • nie je dôvod pokračovať v nosení rúšok aby “nenastala katastrofa”
    • lebo nikdy žiadna nenastala
  • všetky dôvody, kvôli ktorým sa povinnosť rúšok zaviedla, už neplatia:
    • nepotrebujeme sa chrániť pred smrteľnou chorobou
      • lebo pre väčšinu ľudí je kovid neškodný
    • netreba sa “mučiť” kvôli ochrane ohrozených
      • lebo ich to aj tak nechráni
    • už vtedy sa vedelo, že samotné rúško neochráni (hoci respirátor áno)
    • povinnosť rúšok bola zavedená z núdze, lebo respirátory na trhu neboli
      (boli predražené, vykúpené a nedali sa zohnať; ale “rúška” sa dali aj ušiť)
  • argumentovalo sa, že kovid nie je ako chrípka, lebo mal byť smrteľnejší
  • pandémia už prakticky skončila
    • takže kolaps zdravotníctva nehrozí a ako dôvod to neobstojí
  • rúškami a lockdownami sme sa mali chrániť, pokiaľ nebudú dostupné vakcíny
    • ale dnes už nielenže tie vakcíny máme, ale kto chcel je už zaočkovaný
  • rúška mali byť bezpečné, lebo ich lekári nosia bežne
    • ľudia ich ale nosia úplne inak, čo im môže spôsobovať zdravotné problémy
  • keďže vláda zaviedla mantru “Vakcína je sloboda”
    • nastal čas dodržať slovo a oslobodiť ľudí od rúšok .. VŠETKÝCH

Povinnosť nosenia rúšok treba bezodkladne zrušiť.
Nepomáhajú, preukázateľne škodia, rozdeľuje to spoločnosť, vyžaduje si to represiu (policajti to musia kontrolovať a pokutovať, prípadne až používať násilie).
Zrušenie povinnosti vyrieši mnoho problémov a zlepší život ľuďom.
Neexistuje žiaden dôvod, prečo povinne nosiť rúška aj naďalej.

Vysvetlenia v článku Zrušte povinné rúška (2): dôvody pre ich zavedenie už prestali platiť

Paródia na Matoviča: nebudem uvoľňovať opatrenia

Koronakríza: najsatirickejšie koronavideá
Alebo: ako Matovičova vláda 100 dní riešila koronavírus

Pridaj komentár

Koronavírus zjednotil celé Slovensko. Denne sme sledovali novinky o počtoch nakazených. Na facebooku ľudia nachvíľu prestali nadávať na politikov, začali zháňať rúška a snažili sa pomáhať. Platený portál (aktuality.sk) odomkol korona-články, …

Potom moc prebrala Matovičova vláda.
Čo všetko sa odvtedy za prvých 100 dní stalo?
Ako to ovplyvnilo “ľudovú tvorivosť” 😉 na facebooku?

Pokúsil som sa zhrnúť v článku:
Ako nová vláda 100 dní riešila koronavírus (aneb: najsatirickejšie koronavideá)

RAW porovnanie E-M1 II vs Z6 na ISO 25600

Prekvapivé porovnanie Z6 a EM1-X na ISO 25600

Pridaj komentár

Možno sa pýtate, na čo je článok o porovnávaní najnovšieho FF a MFT snímača na ISO 25600?
Veď každému musí byť jasné, že 4X väčší snímač vyrobený podobnou technológiou jednoducho musí menej šumieť. Samozrejme aj šumí (ak ostatné zanedbáme). To nikto nepopiera.

Ale aký je medzi nimi skutočný rozdiel?

Z priloženého RAW porovnania (z dpreview, použitého v diskusii ako argument) to vyzerá, že Z6 je použiteľný aj na ISO 25600, no EM1X sa pri tejto citlivosti neoplatí ani len vyskúšať.
Ale čo ak je to trochu inak?

Keďže mi na tom porovnaní voľačo nesedelo, tak som si to preklepol dôkladnejšie.
No a zistil som, že pravda je trochu zložitejšia.

RAW vs JPG

Väčšina záujemcov o foťáky pri posudzovaní kvality foťáku porovnáva RAW výstup, lebo:

  • sú v ňom všetky detaily, ktoré foťák zachytil
  • v JPG z foťáku je snáď vždy zapnuté nejaké odšumovanie

Na prvý pohľad logické. Takéto porovnanie by malo byť najspravodlivejšie. Ale v praxi nie je.

  • každá firma viac či menej odšumuje aj RAW
  • FujiFilm používa X-Trans masku, ktorá vyzerá nezašumená aj na vysokých citlivostiach
  • naproti tomu foťáky ktoré majú Bayerovu masku vykazujú farebný (RGB) šum, ktorý sa vo výsledných fotkách už u žiadnej firmy nevyskytuje
  • výsledok samozrejme ovplyvňuje aj RAW prevodník – v tomto prípade Adobe Camera RAW (ktorý napríklad u Fuji dával horšie výsledky ako všetky ostatné)

Z6 vs EM1X pri JPG porovnaní

Ani pri JPG porovnaní (ďalej v článku) nevyzerá výsledný dojem príliš rozdielne.

  • u EM1X síce zmizol farebný šum, ale aj farby
  • záber zo Z6 je ešte stále “pekne zelený”

Ešte stále vyzerá záber z EM1X nepoužiteľný a záber zo Z6 použiteľný.
Je to na prvý pohľad aj logické: pri vyšších citlivostiach sa nielenže pridáva šum, ale zároveň sa aj strácajú detaily a farby.

Pravda je ale predsa len trochu trochu iná.

Ako to malo byť?

Spočiatku som si aj ja myslel, že Z6 je OK a EM1X nie je OK. Ale:
– viem, že teoretický rozdiel medzi týmito dvoma foťákmi je max. 2 EV (a v reáli ešte menej)
=> uvedený rozdiel sa mi ale zdal viac ako len 2EV

Napadlo ma zistiť si, ako mal vlastne pôvodný motív vypadať.
Pozrel som si porovnanie na ISO 100 a .. zrazu je všetko inak!

Pokračovať v čítaní →

High-res shot (3): porovnanie detailov s 2x zoomom

Pridaj komentár

Počas svojho testu so seťákom som si uvedomil, že keď sa z 20-megapixelového snímača vytvorí 80-megapixelový výstup, tak je výslednom zábere scéna podobná 2-násobnému zoomu.

Je mi jasné, že rovnaký výsledok (výrez z high-res) by vznikol len za ideálnych podmienok
(keby bola kresba objektívu dokonalá + keby high-res shot produkoval 4x viac detailov)
Či high-res produkuje 4x viac detailov nevieme, ale že kresba seťáku nie je dokonalá, je istota.
(hlavne na mFT snímači, na ktorom tých 80 megapixelov seťák určite dokonale nevykreslí)

Ale ani bežné zábery neprodukujú dokonalé detaily, takisto objektív na väčšom zoome už môže mať horšiu kresbu ako na menšom. Porovnanie s high-res shotom môže byť zaujímavé.

Aby som zistil rozdiely, nafotil som:

  1. záber na 15mm: nafotil som ho na high-res shot + vytvoril 80 megapixelový JPG z RAW
  2. záber na 30mm: normálny JPG záber v rozlíšení 20 megapixelov

Aký bol nakoniec rozdiel medzi výrezmi z týchto dvoch záberov?

Pokračovať v čítaní →

Vyrovná sa ostrejšie sklo svetelnejšiemu?
Low/light porovnanie 17/1.8 a 12-40/2.8

Pridaj komentár

Ako vidno na ilustračnom obrázku, aj objektívy s rôznou svetelnosťou môžu dosahovať rovnaké DxO mark skóre. Čo to vlastne znamená?

Podľa DxOMark lens testing protocol and scores: skóre objektívu vyjadruje množstvo informácií, ktoré dané sklo dokáže zachytiť na určitom foťáku, pri špecifickom low-light osvetlení (150 lux) a pri expozícii 1/60 sekundy.

Keďže mZuiko 17mm/1.8 a mZuiko 12-40mm/2.8 majú podobné skóre, tak by pri nastavenom čase 1/60 sekundy (a určitom osvetlení) mal byť aj výsledok podobný.
(samozrejme nie z hľadiska HO, ale z hľadiska výsledných detailov)
Ak ale na foťáku so svetelným sklom nastavíme čas 1/60 sekundy (a foťák nastaví clonu F/1.8), so sklom s clonou F/2.8 musí foťák nastaviť približne 2.4x vyššie ISO.
To by ale znamenalo, že na jednom foťáku môže byť (napríklad) ISO 4000 na kvalitnejšom skle podobné ako ISO 1600 na menej kvalitnom skle!

Moje testy poukázali na to, že to tak naozaj je.
Teda .. môže byť. Za určitých podmienok.
Môže .. ale samozrejme: nemusí to tak byť vždy.

Pokračovať v čítaní →

Bezzrkadlovky môžu šumieť menej ako zrkadlovky

Pridaj komentár

Ako som sľúbil v minulom článku o nových foto-možnostiach, fotenie s pomocou elektronickej uzávierky môže mať aj jednu podstatnú výhodu, o ktorej bude tento článok. Ako je už z nadpisu jasné, tou výhodou je “nižší šum”. K takémuto poznaniu som dospel po prečítaní článku: First GH5s vs Sony A7sII comparison by IR: “GH5S looks slightly better than the A7S II”

V ňom – už podľa nadpisu – dosahoval Panasonic GH5s v priamom porovnaní lepšie výsledky, dokonca aj ako Sony A7sII. A to aj napriek tomu, že má skoro 4x menší snímač (čo by teoreticky malo znamenať, že by mal skoro 2 EV zaostávať).

Ja vôbec možné aby menší snímač prekonal iný – výrazne väčší – aj v miere šumu?
Podaril sa vari Panasonicu nejaký zázrak?
Spravili recenzenti z imaging-resources pri teste nejakú chybu?
Alebo bol ten článok klamlivý?

Menší snímač skutočne môže v šume dorovnať svoju veľkostnú nevýhodu. V tomto prípade do ISO 25600 dokonca ten väčší prekonával. Ovšem nebolo to spôsobené ani kvalitnejším odšumovaním (predsa len: vylepšenia algoritmov nebývajú také výrazné), ani zázračným novým snímačom (hoci snímač v GH5s bol skutočne nový).
Porovnávané zábery z GH5s ale neboli spravené v štandardnom móde.

Natískajú sa teda otázky:
Q: môžu tento neštandardný mód využiť aj iné foťáky?
A: Áno, bezzrkadlovky ho využiť môžu, hlavne tie novšie
Q: Ako to GH5s vlastne dokázal?
A: jeho zábery boli lepšie (ako by mali byť), lebo sa na porovnávanie použili zábery z videa
Q: Môžu mať vylepšené zábery pomocou videa aj zrkadlovky?
A: Nie, lebo video sa cez hľadáčik DSLR nahrávať nedá (v OVF by vtedy nič nebolo vidno)
Q: prečo majú zábery z videa menej šumu?

Na to už treba viac ako jednu vetu. Tak poďme na to:

Pokračovať v čítaní →

Mobbing, alebo prečo sa niektorí “fotografi” boja bezzrkadloviek

Pridaj komentár

Postoj fotografov ku bezzrkadlovkám je rôzny:

  • niektorí používajú len bezzrkadlovky (ja som napríklad “fázu zrkadlovky” preskočil)
  • niektorým bývalým “zrkadlovkárom” vyhovujú bezzrkadlovky viac (prešli z DSLR na MILC)
  • niektorí používajú bezzrkadlovky ako doplnok ku zrkadlovke
  • no a niektorí zostávajú verní zrkadlovkám (a bezzrkadlovky považujú za niečo podradné)

Mnohí pri kritike (ich) zrkadloviek reagujú podráždene. To sa dá pochopiť. Predsa len: jedná sa o ich vlastníctvo a krutá pravda sa nečíta ľahko. No a dlhú dobu podliehali reklamnej masáži o dokonalosti zrkadloviek a o tom, že kto chce byť profesionál, vyberie si zrkadlovku.

Ovšem “podobné reakcie” na diskusiách zažívam už aj pri zmienke o vylepšeniach bezzrkadloviek, alebo pri návrhu bezzrkadlovky ako alternatíve ku zrkadlovke. Alebo hocičom inom. To, čo napíšem ja, býva niektorými (hlavne čerstvými majiteľmi zrkadloviek) brané ako klamstvo (napriek priloženým dôkazom), účelová manipulácia, prekrúcanie faktov alebo trolling.
Ako by sa voľačoho báli. Čo to asi bude?

Prekvapivú odpoveď k ich správaniu mi poskytlo vysvetlenia slova “mobbing”. Pokračovať v čítaní →

Sú novšie foťáky lepšie? Časť 7: jemné detaily na ISO 6400

komentáre 2

Nejako sa dostalo na pretras ISO 6400. Je možné, aby foťák s mFT snímačom mohol na tejto citlivosti ešte zobrazovať jemné a prekreslené detaily?

Samozrejme som si to hneď preveril na záberoch z imaging-resources. Na etikete fľaše od piva naozaj boli zreteľné detaily (jemné a prekreslené). Reakcia na tento argment bola:

Argumentovat etiketou flaše od piva je nesmysl, tam se nachází kontrastní kresba, kde má redukce šumu snadnou práci. Co se třeba podívat o čtyři láhve vedle na pepřový olej, kam se ztratily ty jemné bílé linky kolem nápisu Benissimo?

Tu to už fakt začalo byť zaujímavé…

Pokračovať v čítaní →

Keď foťáky recenzuje profesionálny fotograf

komentárov 5

Nejako som sa (cez fotku z aktuálneho diania) dopracoval k recenzii Test špičkových zrcadlovek: souboj odvěkých rivalů, canon proti nikonu (z ktorého je aj ilustračný obrázok), ktorú pred 4 rokmi napísal jej autor: profesionálny fotoreportér.

Čo som sa z tej recenzie dozvedel o profesionáloch?

  1. profesionálny fotoreportér nevníma rozdiel vo “výbave” D800 a 5D III
  2. zatiaľčo 36 x 24 mm (5D III) je pre neho bežný snímač, 35.9 x 24 mm (D800) je už veľký
    • žeby práve tu sa vyformovala hrdosť Nikonistov na to, že majú veľký snímač? 😀
  3. jeho značka je jednoducho zvládnuteľná aj laikmi, značka konkurencie si robí čo chce
    • no “hračička nebo nekritický milovník značky jím bude nadšen”
  4. špičkové snímky sú pre neho tie, ktoré vzniknú z RAW
    • z čoho určite pre zrkadlovkárov logicky vyplynulo, že JPG je nepoužiteľný 😉
  5. profíkovi foťák ostrí aj na miesto, kde nemá AF body
  6. profíkovi pri vysokých citlivostiach nefunguje AF a v hľadáčiku DSLR nič nevidí
  7. keď profíkovi poddexponuje jeho značka, tak “má podle nás blíž k realitě”
    • a u konkurencii vtedy nastáva “svévolné chování”
  8. vysoký DR je podľa nich spôsobený veľkým počtom pixelov
  9. zosvetľovanie pre nich znamená orezanie temných dát

Vedel by takýto profík kvalifikovane poradiť s výberom foťáku?

Pokračovať v čítaní →

Mesiac fotený s E-P1

Fotenie mesiaca rôznymi objektívami

komentáre 3

Včera bol superspln (mesiac v splne a zároveň najbližšie k zemi) a bol najväčší od roku 1948.
Preto som sa rozhodol publikovať o mesiaci článok, hoci ešte nebol úplne dokončený.
(ešte som na ďalší deň pomenil/podopĺňal zopár drobností, opravil chyby a preformuloval záver)

Dokáže kompakt (vreckový ultrazoom) odfotiť mesiac?
Aký je rozdiel medzi mesiacom odfoteným základným objektívom a teleobjektívami?
Ako vyzerá mesiac odfotený na 20 megapixelovú FF zrkadlovku s 3/4 kg teleobjektívom?
Dokáže 16 megapixlelový m4/3 foťák so 430 g objektívom odfotiť to isté?

Použité objektívy:

  1. ultrazoom Sony H20 (10x zoom, 10 megapixelov): údaje na objektíve 6-36mm 1:3.6-4.4
  2. ultrazoom Olympus SH-2 (26x zoom, 16 megapixelov): 4.5-108mm 1:3.0-6.9
  3. setový základný objektív: mZuiko 14-42mm F/3.5 – F/5.6 (hmotnosť: 116g, dĺžka: 56 mm)
  4. setový teleobjektív: mZuiko 40-150mm F/4 – F/5.6 (hmotnosť: 206g, dĺžka: 86 mm)
  5. super teleobjektív: mZuiko 75-300mm F/4.8 – F/6.7 (hmotnosť: 430g, dĺžka: 116 mm)
  6. FF teleobjektív: Canon 70-200mm F/4L (hmotnosť: 760g, dĺžka: 175 mm)

Pokračovať v čítaní →

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Pridaj komentár

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní →

Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Pridaj komentár

Tiež sa vám po príchode z práce už nič nechce robiť? Napriek tomu, že v práci je všetko v pohode (samozrejme ak vás nesabotuje šéf či kolegovia), tak doma je to inak?

Mne sa také niečo stalo. Nakopili sa mi fotky na spracovanie. Nie kvôli tomu, že by som si na ne nevedel nájsť čas, ale kvôli tomu, že sa mi nechcelo (do toho vôbec púšťať).
Aj som si kvôli tomu zobral dovolenku, no moc som ich vtedy nespracoval. Ako je to možné?
Veď v práci mi všetko ide ako po masle, baví ma to, jedinú chvíľkovú únavu cítim len po obede, no kávička to zvláda. Čo je doma iné?

Prečo je také zložité namotivovať sa doma? Prišiel som na to. Je v tom zásadný rozdiel.
Všetky princípy v tomto článku ešte ale nenapíšem. Len tipy, čo sa s tým dá robiť:

  • jednak preto, lebo ešte potrebujem skompletizovať všetky nadobudnuté vedomosti
  • zadruhé: už len samotné uvedomenie si – že k “domácej” motivácii treba pristupovať inak– je zásadné zistenie a v mnohých prípadoch aj dostatočné (na prekonanie “lenivosti”)
  • zatretie: v tomto článku sa chcem zamerať vyslovene na spracovanie fotiek – čo všetko sa s tým dá robiť – hoci sa hodí aj nefotografom

Najprv je ale nutné opísať, v čom je “spracovávanie fotiek” iné, prečo je nutné to nevzdať a ako som sa “dostal do problémov”. Až potom napíšem, čo všetko som dosiahol aj bez pochopenia princípov (a toho zásadného zistenia). Zacitujem aj tipy iných a zopár postrehov z kníh.

Väčšine fotografom už budú stačiť informácie v tomto článku.
Vlastne to podstatné tu už je, len nie názorne vysvetlené.
Dá sa aplikovať nielen na fotografovanie (spracovávanie fotiek), ale aj na iné činnosti.

Celý článok tu: Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

komentárov 8

Dodatok 24.9.2015: kapitoly Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení Dôsledky
Dodatok 26.9.2015: nová kapitola Keď porovnával porovnateľné
Dodatok 27.9.2015: obrázok vplyvu clony f/8 a gancovinu; v závere odstavec  Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Dodatok 14.10.2015: nová kapitola Tendenčný výber záberu pre porovnanie
Dodatok 28.4.2017: nová kapitola Doslov

Ako dopadne recenzia foťáku so 40 megappixelovým módom, ak ho zrecenzuje Nikonista?
(pre nezainteresovaných: Nikon prišiel ako jeden z prvých s 36 megapixelovou FF zrkadlovkou a dnes už všetky jeho APS-C majú 24 megapixelov => zjavne vsádza na kvalitu)
Ako dopadne recenzia ostrenia Sony, keď ho bude recenzovať majiteľ Canonov? Ako bude hodnotiť vysoké ISO modelu A7S, ktoré v tomto prevyšuje najlepší model jeho značky?
Prečo “recenzie cudzích značiek” vyznievajú tak, ako vyznievajú?

Možno ste si všimli, ale po uvedení Olympusu E-M5 a jeho 40-megapixelového módu (zo 16M snímača) vznikli 2 druhy “recenzií”:

  • v niektorých tento mód prekonával dokonca 36 megapixelový Nikon
    (ktorý mal u zrkadloviek dovtedy najviac)
  • v ďalších zase prevládali len roztrasené zábery

Pokračovať v čítaní →

Keď je bezzrkadlovka lepšia na šport, ako zrkadlovky

komentárov 8

Začnem trošku akoby mimo témy. V jednej diskusii zaznela veta:

přes tu kritiku mám X-E1 rád, rád s ním fotím a prodávat ho neplánuju, protože za tu cenu nic lepšího jen tak neseženu. Reálné fungování s ním není ani zdaleka tak dramatické, jak to vypadá

Čosi podobné som vlastne prežíval s mojou prvou bezzrkadlovkou E-P1: všetky recenzie kritizovali pomalosť ostrenia, tak som si to bol v predajni preveriť, či by mi to na moje účely stačilo (chcel som foťák len na fotenie kamošov pri akcoškách). Keďže to ostrenie nebolo horšie ako u Fujiny F50fd, ktorú som na to dovtedy používal (hlavne v zlom svetle predajne), tak som ju tam hneď aj objednal (chcel som DZ kit, no mali len s pancakom).

Požadovanú funkciu spĺňal dokonale.

Vo všetkých diskusiách sa prepieralo, že bezzrkadlovky sú pomalé a že nie sú vhodné na šport. Nebol dôvod neveriť. Ale keďže som “pingpongista”, napriek tomu som skúsil fotiť aj v hale.
No potom sa stalo niečo zvláštne:

Pokračovať v čítaní →

Gancovky (logo)

Bleskovky

Pridaj komentár

V poslednej dobe som namiesto nových článkov skôr dopĺňal tie staršie. Pridal som:

A aby ste už nikdy netvrdili že nefotím, tu je zopár mojich cvakov z oficiálnych akcií, čo som voľakedy dával buď na Facebook, alebo tu na Gancovky: