Blogové články

odložené visiace rúško

Dôvody pre okamžité rušenie povinnosti nosiť rúško

Pridaj komentár

Na Slovensku máme povinné nosenie rúšok, dokonca aj v exteriéri. Napriek tomu (alebo “práve preto”?) sme sa v poslednej dobe stali krajinou s najväčším počtom úmrtí a hospitalizácií. Povinné nosenie rúšok teda nefunguje a treba ho zrušiť, lebo:

  1. historicky sa to neosvedčilo (nesplnilo očakávané predpoklady)
  2. prehnane prísne nariadenia nastavili politici a odborníci s nimi nesúhlasia
  3. dlhodobé povinné nariadenia sa v pandémii ukazujú ako kontraproduktívne
  4. neexistujú argumenty pre dlhodobé povinné nosenie rúšok
  5. neodôvodnená povinnosť rúšok spôsobuje nedodržiavanie správnych opatrení
  6. prebytočné nosenie rúšok zhoršuje zdravie
  7. prebytočné nosenie rúšok spôsobuje finančné škody
  8. prebytočné nosenie rúšok ich znehodnocuje
  9. nadmerne používané rúško môže byť nebezpečnejšie ako žiadne rúško
  10. samotné rúška spôsobujú falošný pocit istoty a nedodržiavanie iných opatrení
  11. ochranné pomôcky môžu obsahovať škodliviny
  12. nosenie rúšok je nepríjemné a jeho dlhodobé nosenie je nezmyselné
  13. nezmyselná dlhodobá povinnosť ničí zdravie aj ekonomiku

Povinné nosenie rúšok už v skutočnosti škodí viac ako pomáha. Oslabuje zdravie a spôsobuje nedodržiavanie opatrení. Je nutné ho okamžite zmierniť a zdobrovoľniť.

Viac info aj s detailným vysvetlením a logickými súvislosťami je v článku Povinné nosenie rúšok: prečo už nefunguje a treba ho zrušiť

Slovensko v roku 2020: rastúci pocet v nemocniciach + sviečky pre Lučasnkého

Koronakríza: neproduktívne boje novej vlády v roku 2020

Pridaj komentár

Ak by chcel niekto popísať rok 2020 na Slovensku, určite by ho charakterizoval nielen bojom proti korone, ale aj “bojom s mafiou” (vďaka novej protikorupčná vláde).
Vláda teda vedie dve vojny proti “neviditeľnému nepriateľovi”. V oboch zlyháva.

V skratke:

  • začalo to vtipne .. teda vtipmi o čínskom víruse
  • nasledujúce parlamentné voľby dopadli neočakávane
  • ešte pred zmenou vlády sa rozpútala pandémia
  • nová vláda pri jej riešení zavádzala fašistické metódy
  • začali sa prevaľovať kauzy súčasnej vlády, ale keďže NAKA zatýkala nominantov minulej vlády, jej podpora ešte moc neklesla
  • žiaden zo zatknutých ale nebol súdený, naopak: rieši sa ich “mučenie” vo väzbe
  • prijaté opatrenia dohnali ľudí do štrajkov, ktoré vláda riešila ich sprísňovaniami
  • vládu a koronasituáciu nezachránilo ani protiprávne celoplošné testovanie
  • naopak: vládny papalášizmus a nezhody výrazne prispeli k tretej vlne korony

Nový rok začíname s tvrdým lockdownom a jednou z najhoršou epidemiologickou situáciou na svete. So zločincami na slobode, s nevinnými vo väzbe .. ale s kauzou, veľmi podobnou tej, po ktorej skončila minulá vláda.

Viac detailov v článku Neproduktívny boj vlády s koronou a korupciou v roku 2020

Prečo sa neplánuje dať zaočkovať? Lebo nie som v rizikovej skupine.

Koronakríza: moje dôvody zdržanlivosti k očkovaniu na kovid

Pridaj komentár

Už v minulom článku som písal, že očkovanie je vo všeobecnosti prínosné.
Ak sa teda bojíte kovidu, alebo patríte medzi rizikových, tak vám ho vrelo odporúčam.
Ja sa ale na základe dostupných informácií nechystám dať začkovať, dokiaľ nebudem musieť.

Toto sú moje dôvody prečo za zatiaľ nemienim dať zaočkovať:

  1. vakcína pre mňa nie je dostupná + som solidárny
  2. nie som v rizikovej skupine kovidu
  3. patrím zrejme do rizikovej skupiny čo sa týka vakcín
  4. mám vhodnú krvnú skupinu a podľa rýchlotestu aj protilátky
  5. výrobca vakcín sa nielenže zrieka následkov očkovania, ale negarantuje ani neinfekčnosť (teda je možné, že i zaočkovaní budú prenášať chorobu)
  6. Slovensko objednalo viac vakcín ako je ľudí
  7. keď už vakcínu, tak potom tú najbiologickejšiu (ktorá je zatiaľ nedostupná)
  8. existujú lieky
  9. imunita z vakcín nie je garantovaná
  10. predpokladám, že keď “prídem na rad”, bude už korona bezpredmetná

Detaily píšem v článku 10 dôvodov, prečo sa nehrniem do očkovania proti COVID-19

Miera úmrtnosti v zimnej sezóne 2016/17 a 2019/20 na Slovesnku a vo Švédsku

Koronakríza: Vysvetlenie nižšej úmrtnosti na Slovensku

Pridaj komentár

COVID-19 je v mnohých ohľadoch ako chrípka: prejavuje sa respiračnými problémami (SARI), je nebezpečný pre podobnú skupinu ľudí a má podobnú úmrtnosť.
Na chrípku už ale existuje vakcína. Táto (paradoxne) spôsobuje, že v krajinách s vysokým percentom zaočkovania, je síce nižšia úmrtnosť na chrípku, ale o to vyššia je na kovid. Je to hlavne preto, lebo je tam omnoho viac ľudí, pre ktorých je kovid nebezpečný (keďže neumreli na chrípku). Zároveň majú prestarnutejšiu populáciu. Napr. vo Švédsku je až 20% ľudí nad 70 rokov.

Na Slovensku je zaočkovaných len 13% seniorov. “Vďaka tomu” máme nižšiu úmrtnosť na kovid ako ostatné, viac postihnuté štáty. Ale nielen preto: v zime 2016/17 sme mali chrípkové obdobie, vďaka ktorému sme už pred kovidom prekonali to, čím si nedávno prešlo Švédsko, alebo Taliansko.

Pritom sme si toho ani len nevšimli a naše zdravotníctvo nekolabovalo.

U nás je teda situácia iná ako v iných štátoch. Nemusíme sa obávať “ich scenára” z jari.
Naše protiopatrenia môžu byť miernejšie.

Viac info v článku Vplyv očkovania, chrípky a COVID-19 na úmrtnosť

Úmrť/pozitívny v Taliansku

Koronakríza: možné koronariešenia

Pridaj komentár

Jednotlivé štáty pristúpili k riešeniu koronakrízy rôzne. Niektoré mali prísnejšie a niektoré voľnejšie opatrenia. Aké sú možnosti a stratégie? Pokúsil som sa ich spísať:

  1. nechať populáciu premoriť
    • populácia tak získa prirodzenú imunitu
  2. smart premorenie
    • vytypovať si ohrozených + rozdať im respirátory čo ich chránia
    • mladší sa bez rúšok rýchlo premoria, získajú imunitu a vírus ustúpi
      => potom nenakazia starších a aj tí sa môžu prestať chrániť
  3. prísne a represívne opatrenia
  4. vakcinácia

Výhody a nevýhody jednotlivých riešení som spísal v článku Koronariešenia.

Paródia na Matoviča: nebudem uvoľňovať opatrenia

Koronakríza: najsatirickejšie koronavideá
Alebo: ako Matovičova vláda 100 dní riešila koronavírus

Pridaj komentár

Koronavírus zjednotil celé Slovensko. Denne sme sledovali novinky o počtoch nakazených. Na facebooku ľudia nachvíľu prestali nadávať na politikov, začali zháňať rúška a snažili sa pomáhať. Platený portál (aktuality.sk) odomkol korona-články, …

Potom moc prebrala Matovičova vláda.
Čo všetko sa odvtedy za prvých 100 dní stalo?
Ako to ovplyvnilo “ľudovú tvorivosť” 😉 na facebooku?

Pokúsil som sa zhrnúť v článku:
Ako nová vláda 100 dní riešila koronavírus (aneb: najsatirickejšie koronavideá)

koronavirus slovensko aktivny marec-jún 2020

Nefoťáky: nová sekcia “Koronakríza”

Pridaj komentár

História článku: 30.6.2020 prvá verzia, 3.7.2020 dodaný druhý článok

V poslednej dobe u mňa išli foťáky mierne do úzadia.
Začal som sa zaujímať o COVID-19 a záležitosti s ním súvisiace:
fakty, analýzy, konšpirácie, manipulácie, názory a možné riešenia.

Priebežne som sa k tejto téme vyjadroval na facebooku. Napísal som aj jeden dlhší príspevok, ktorý som sa rozhodol publikovať aj na Gancovkách ako článok.
Pri písaní aktuálneho, som si už uvedomil, že aj ten by sa na Gancovky hodil.
Napadli ma aj ďalšie, do ktorých by som sa chcel zhrnúť niektoré zaujímavosti.

Vytvoril som preto novú sekciu. Obsahuje hlavnú stránku:

  • Koronakríza: úvod do problematiky + krátka história + zoznam článkov

Články v sekcii:

Porovnanie zosvetlenia Olympusov

Porovnanie zosvetľovania tieňov E-M5 III a PEN-F

Pridaj komentár

Olympus vo svojich prezentaťných materiáloch tvrdí, že E-M5 III má rovnaký snímač ako E-M1 II.

The OM-D E-M5 Mark III boasts the same 20 Megapixel High-Speed Live MOS Sensor found in the OM-D E-M1 Mark II, offering superior performance, exceptional clarity and speed in all aspects of image capture. 

V priamom porovnaní (ilustračný obrázok) som si ale všimol, že jeho výkon nie je rovnaký.
Je dokonca lepší (aspoň v dynamickom rozsahu na najnižšie ISO, podľa dpreview testov).

Ako sa tento rozdiel medzi “marketingovým” tvrdením a reálnym výsledkom dá vysvetliť?
Je ten rozdiel skutočný, jednalo sa len o chybu testu alebo za to mohlo ešte niečo iné?
Prečo tento zreteľný rozdiel nespomenuli v celkovom zhrnutí?
Prejavuje sa ten rozdiel aj v praxi?

Rozhodol som sa to preskúmať.
No a keďže už mám okrem PEN-F aj E-M5 III, porovnal som ich.
Tiež som pri tom narazil na podobný rozpor

Pokračovať v čítaní →
CIPA 2019/10: ILC shipments

Október 2019: predalo sa viac bezzrkadloviek ako DSLR

Pridaj komentár

V auguste 2018 predaje bezzrkadloviek prvý krát prekonali zrkadlovky .. v yenoch.
Teda cena za predané MILC bola už vyššia ako za DSLR, ale aj tak sa stále predávalo viac DSLR.
(hoci sa predalo viac DSLR, ale za nižšiu cenu, teda predávali sa hlavne tie lacné)

V septembri “zarobili” už o 80% viac, v októbri to bolo až o 99% viac (teda skoro 2x).
Ale až v októbri sa to “konečne zlomilo” aj v počte kusov: predalo sa o 3,7% viac MILC ako DSLR.

Ovšem, nie všade:

  • hoci v Japonsku sa predalo 2,35x viac MILC
  • v USA sa (naopak) predalo 1,66x viac DSLR

Pre porovnanie som si vypočítal pomer kusov a cien pre jednotlivé regióny:

Pokračovať v čítaní →
RAW porovnanie E-M1 II vs Z6 na ISO 25600

Prekvapivé porovnanie Z6 a EM1-X na ISO 25600

Pridaj komentár

Možno sa pýtate, na čo je článok o porovnávaní najnovšieho FF a MFT snímača na ISO 25600?
Veď každému musí byť jasné, že 4X väčší snímač vyrobený podobnou technológiou jednoducho musí menej šumieť. Samozrejme aj šumí (ak ostatné zanedbáme). To nikto nepopiera.

Ale aký je medzi nimi skutočný rozdiel?

Z priloženého RAW porovnania (z dpreview, použitého v diskusii ako argument) to vyzerá, že Z6 je použiteľný aj na ISO 25600, no EM1X sa pri tejto citlivosti neoplatí ani len vyskúšať.
Ale čo ak je to trochu inak?

Keďže mi na tom porovnaní voľačo nesedelo, tak som si to preklepol dôkladnejšie.
No a zistil som, že pravda je trochu zložitejšia.

RAW vs JPG

Väčšina záujemcov o foťáky pri posudzovaní kvality foťáku porovnáva RAW výstup, lebo:

  • sú v ňom všetky detaily, ktoré foťák zachytil
  • v JPG z foťáku je snáď vždy zapnuté nejaké odšumovanie

Na prvý pohľad logické. Takéto porovnanie by malo byť najspravodlivejšie. Ale v praxi nie je.

  • každá firma viac či menej odšumuje aj RAW
  • FujiFilm používa X-Trans masku, ktorá vyzerá nezašumená aj na vysokých citlivostiach
  • naproti tomu foťáky ktoré majú Bayerovu masku vykazujú farebný (RGB) šum, ktorý sa vo výsledných fotkách už u žiadnej firmy nevyskytuje
  • výsledok samozrejme ovplyvňuje aj RAW prevodník – v tomto prípade Adobe Camera RAW (ktorý napríklad u Fuji dával horšie výsledky ako všetky ostatné)

Z6 vs EM1X pri JPG porovnaní

Ani pri JPG porovnaní (ďalej v článku) nevyzerá výsledný dojem príliš rozdielne.

  • u EM1X síce zmizol farebný šum, ale aj farby
  • záber zo Z6 je ešte stále “pekne zelený”

Ešte stále vyzerá záber z EM1X nepoužiteľný a záber zo Z6 použiteľný.
Je to na prvý pohľad aj logické: pri vyšších citlivostiach sa nielenže pridáva šum, ale zároveň sa aj strácajú detaily a farby.

Pravda je ale predsa len trochu trochu iná.

Ako to malo byť?

Spočiatku som si aj ja myslel, že Z6 je OK a EM1X nie je OK. Ale:
– viem, že teoretický rozdiel medzi týmito dvoma foťákmi je max. 2 EV (a v reáli ešte menej)
=> uvedený rozdiel sa mi ale zdal viac ako len 2EV

Napadlo ma zistiť si, ako mal vlastne pôvodný motív vypadať.
Pozrel som si porovnanie na ISO 100 a .. zrazu je všetko inak!

Pokračovať v čítaní →
Odkaz
tipy pre lepšie makro fotky z kompaktu/ultrazoomu
Tipy pre lepšie makro fotky z kompaktu/ultrazoomu

Aj s ultrazoomom sa dajú spraviť zábery ako s väčšieho snímača (s pekne rozmazaným pozadím). Stačí len vedieť ako na to:

  • treba vyzoomovať – teda ten istý predmet fotiť z väčšej vzdialenosti
  • fotiť z nižšej výšky – aby pozadie predmetu bolo čo najďalej
  • priblížiť sa – čím sa zvýši pomer vzdialenosti od predmetu a pozadia
  • no a vybrať si nerušivé pozadie

Chcel som o tom napísať článok už dávnejšie, ale keďže na digimanii vznikol podobný, tak ja už nemusím 🙂

Ako sa dajú fotiť krajšie fotky kompaktom/ultrazoomom (ale nie mobilom, lebo nemá optický zoom), sa možno dočítať v článku 5 tipů pro lepší makro fotky kompaktem a ultrazoomem.

High-res shot (3): porovnanie detailov s 2x zoomom

Pridaj komentár

Počas svojho testu so seťákom som si uvedomil, že keď sa z 20-megapixelového snímača vytvorí 80-megapixelový výstup, tak je výslednom zábere scéna podobná 2-násobnému zoomu.

Je mi jasné, že rovnaký výsledok (výrez z high-res) by vznikol len za ideálnych podmienok
(keby bola kresba objektívu dokonalá + keby high-res shot produkoval 4x viac detailov)
Či high-res produkuje 4x viac detailov nevieme, ale že kresba seťáku nie je dokonalá, je istota.
(hlavne na mFT snímači, na ktorom tých 80 megapixelov seťák určite dokonale nevykreslí)

Ale ani bežné zábery neprodukujú dokonalé detaily, takisto objektív na väčšom zoome už môže mať horšiu kresbu ako na menšom. Porovnanie s high-res shotom môže byť zaujímavé.

Aby som zistil rozdiely, nafotil som:

  1. záber na 15mm: nafotil som ho na high-res shot + vytvoril 80 megapixelový JPG z RAW
  2. záber na 30mm: normálny JPG záber v rozlíšení 20 megapixelov

Aký bol nakoniec rozdiel medzi výrezmi z týchto dvoch záberov?

Pokračovať v čítaní →

High-res shot (2): odstránenie artefaktov

Pridaj komentár

Dodatok 5.2.2019: napísaný postup opravy v Paint.NET

Ako už vieme z minulých článkov, high-res shot dokáže výrazne zvýšiť ostrosť výsledných záberov. Pri nevhodnom použití – kvôli pohybu – ale môžu vzniknúť artefakty
(ak sa pohne/roztrasie foťák, alebo sa na scéne pohybujú nejaké objekty)

Našťastie, ak je väčšina scény neroztrasená, dajú sa pomerne jednoducho nahradiť/vylepšiť.

Treba na to (aspoň u Olympusu):

  • vygenerovať JPG zábery aj z ORI (single záber) aj z ORF (high-res) RAW-ov
  • pomocou layerov ich prekryť (napríklad vo freewarovom paint.NET)
  • premazať artefakty high-res shotu zväčšeným jednoduchým záberom

Detailnejší postup ako na to (plus ešte zopár ďalších tipov), je popísaný ďalej:

Pokračovať v čítaní →

High-res shot pomôže aj seťáku (mZuiko 12-50/F3.5-6.3)

Pridaj komentár

Napriek tomu, že “setový” mZuiko 12-50 nepatrí medzi tie najkvalitnejšie objektívy (poľa meraní je to jeden z najmenej ostrých skiel systému mFT), vyskúšal som si s ním spraviť niekoľko testov high-res shotu. No a zostal som príjemne prekvapený:

Očividne high-res shot dokáže pomôcť aj tým najlacnejším (to moje stálo 149 eur) sklám.
(a to som bol do teraz presvedčený, že na high-res sú potrebné tie najkvalitnejšie)

Ale pekne po poriadku. Najprv teória:

Pokračovať v čítaní →

Vyrovná sa ostrejšie sklo svetelnejšiemu?
Low/light porovnanie 17/1.8 a 12-40/2.8

Pridaj komentár

Ako vidno na ilustračnom obrázku, aj objektívy s rôznou svetelnosťou môžu dosahovať rovnaké DxO mark skóre. Čo to vlastne znamená?

Podľa DxOMark lens testing protocol and scores: skóre objektívu vyjadruje množstvo informácií, ktoré dané sklo dokáže zachytiť na určitom foťáku, pri špecifickom low-light osvetlení (150 lux) a pri expozícii 1/60 sekundy.

Keďže mZuiko 17mm/1.8 a mZuiko 12-40mm/2.8 majú podobné skóre, tak by pri nastavenom čase 1/60 sekundy (a určitom osvetlení) mal byť aj výsledok podobný.
(samozrejme nie z hľadiska HO, ale z hľadiska výsledných detailov)
Ak ale na foťáku so svetelným sklom nastavíme čas 1/60 sekundy (a foťák nastaví clonu F/1.8), so sklom s clonou F/2.8 musí foťák nastaviť približne 2.4x vyššie ISO.
To by ale znamenalo, že na jednom foťáku môže byť (napríklad) ISO 4000 na kvalitnejšom skle podobné ako ISO 1600 na menej kvalitnom skle!

Moje testy poukázali na to, že to tak naozaj je.
Teda .. môže byť. Za určitých podmienok.
Môže .. ale samozrejme: nemusí to tak byť vždy.

Pokračovať v čítaní →