História článku: 11.6.2023: publikovanie, 22.6: aktualizovaný ilustračný obrázok, doplnená zásada „sleduj tok peňazí“, 28.6: pridané porekadlo „podľa seba súdim teba“ a podkapitolu „kto je skutočný fašista či zlodej?“, 24.7: doplnená kapitola „ako rozoznať či sa jedná o ruský útok alebo ukrajinskú PVO“, 29.8: info z podobného článku „jak rozlišit co je pravda“
Nedávno som videl „Bájku o klebetách“, v ktorej majster odporúčal každú správu najprv „preosiať správu cez 3 sitá“. Prvým z nich bola otázka: „je tá správa pravdivá?“
Dnes to ale nie je až taká jednoduchá otázka. Žijeme totižto nielen v dobe informačnej vojny, ale dokonca počas skutočnej vojny. A vo vojne pravda umiera ako prvá.
Nemali by sme teda hneď uveriť všetkému, čo sa nám predkladá. Na tomto sa (paradoxne) zhodnú všetci: aj „korporátne“ (mainstream), aj „slobodné“ (alternatíva) médiá vyzývajú ku kritickému mysleniu. Ich prístup je ale rozdielny: korporátne médiá vyzývajú „preveriť si zdroj“, slobodné médiá si kladú otázku „cui bono?“.
Ja si kladiem podobné otázky, ale moja prvá otázka je iná + kladiem si aj ďalšie.
Tu je v skratke „moje sito“:
1) filter projekcie/pokrytectva („nehovorí o sebe?“)
2) „cui bono?“ („komu to prospeje?“) => sleduj tok peňazí
3) „Occamova britva“ (sú na to dôkazy? Je to aspoň logické?)
4) bohorovné tvrdenia + opakovanie => červená kontrolka!
5) slovíčka „údajne“ + „tvrdí že“ => nie sú fakty
6) nikto nemôže vedieť, čo si druhý myslí
7) nálepky poukazujú na nedostatok faktov
8) korešponduje nadpis s textom?
9) neodporuje doterajším faktom a skúsenostiam?
10) zdroj informácie: klamal predtým? nešíri propagandu? čo zamlčiava?
…
