Výhody zrkadloviek

Ako som už spomínal v predchádzajúcom článku Zrkadlovkami treba fotiť inak, už z princípu majú zrkadlovky niektoré nevýhody. No stále majú (okrem možnosti meniť objektívy a väčšieho snímača) v porovnaní s inými foťákmi aj niektoré výhody:

História článku

05. jún. 2013: bol publikovaný pôvodný článok Zrkadlovky: v čom sú lepšie (ešte na dudis-photography)
24. dec. 2013: publikovanie stránky (s novým názvom) na Gancovkách, dopísané súvisiace články
17. jan. 2014: dopísaná táto história, preformulovaný koniec záveru, zrušené súvisiace články

oranzova-ciara.png

Pred pár rokmi keď elektronika ešte nebola taká výkonná ako dnes im ich princíp dával nespochybniteľnú výhodu v rýchlosti.

No dnes, keď sa mechanické súčiastky úspešne nahrádzajú elektronikou, táto výhoda sa už pomaly vytráca a začínajú sa prejavovať skôr nevýhody, ktoré som už uviedol.

Niektoré rozdielnosti môže niekto vnímať ako výhodu, niekto ako nevýhodu (optický versus elektronický hľadáčik).
No ešte stále existuje niekoľko vecí v ktorých sú naozaj lepšie.

Spotreba

Prvou výhodou ktorú iné foťáky nemôžu dosiahnuť je spotreba energie. Je to kvôli tomu že na “trvalý liveview” musí byť senzor v činnosti, kdežto u zrkadloviek senzor spotrebúva energiu len počas expozície.
Samozrejme ešte má určitú spotrebu LCD a ostatná elektronika (AF senzory, metering senzor, zoom mechanizmus), ale tá nemusí byť v aktívna stále: napríklad obraz v optickom hľadáčiku nepotrebuje žiadnu energiu.

Samozrejme podľa CIPA štandardu (ktorý “meria” počet spraviteľných záberov) môžu aj rôzne foťáky rôzny počet možných záberov. Niektoré zrkadlovky ich dokážu spraviť aj 3x viac ako iné (zvyčajne low-endové modely).
A teda môže sa stať že niektorý kompakt/bezzrkadlovka má v špecifikáciách viac záberov, ale to sú skôr výnimky.

Oneskorenie zobrazenia

U ostatných foťákoch alebo u LiveView sa z princípu musí obraz najprv načítať a až potom zobraziť. Je teda zobrazený s oneskorením, ktoré voľakedy (hlavne u mobilov) bolo skutočne citeľné.

Pamätám si keď som si kupoval na skúšku zastaralý ultrazoom (Konica – Minolta Z10, model z roku 2004), tak som z tohto oneskorenia mal veľké obavy. Na moje prekvapenie už u tohto modelu je oneskorenie neznateľné (asi preto, lebo zaostrovanie bolo rádovo citeľnejšie).

Oneskorenie zobrazenia mi nikdy nerobilo problémy (neregistroval som ho). Ale keďže sa v súčastnosti zrýchľuje zaostrovanie aj oneskorenie spúšte, bezzrkadlovky budú určite používané aj na fotenie športu (sám som si to už vyskúšal na stolnom tenise), začína byť toto oneskorenie parameter s ktorým treba počítať.

Najnovšie bezzrkadlovky teda zlepšujú aj tento parameter (vraj u G6 toto zlepšenie naozaj cítiť), ale zrkadlovky tu budú stále “rýchlejšie”, keďže u optického hľadáčika ku oneskoreniu nedochádza.

Nevýhody bezzrkadloviek

Ako som už spomínal, bezzrkadlovky (CSC) sa snažia zachovať výhody zrkadloviek (hlavne veľký snímač) a dokonca riešiť ich problémy (menej presné zaostrovanie, kompatibilita objektívov, shutter lag, zvuk zrkadla, …). Okrem spotreby ale ešte stále majú niekoľko nevýhod:

  • sú na trhu len krátko – nemajú teda ešte také zázemie
  • majú ich aj firmy ktoré nemali prístup k najvyspelejším senzorom – ich staršie modely horšie zvládajú šum (ako staršie CaNikony a Pentaxy)
  • ešte sú vo vývoji – ich staršie modely zaostávali po funkčnej stránke (napríklad prvé Olympusy pomaly zaostrovali)
  • sú v rozdielnej fáze vývoja – nie všetky majú implementované najnovšie technológie

Navyše výber zrkadlovky je jednoduchší ako výber CSC:

  • po funkčnej stránke sú v podstate všetky na jedno kopyto (poznámka: Sony SLT sú iné, ale to nie sú zrkadlovky)
  • je to skrátka “stávka na istotu”, bez výrazných slabín (ak nerátam “výhodné” sety bez stabilizácie a pomalšie seťáky)

Väčšinu vlastností majú v podstate s CSC rovnaké (tiež sa na ne dajú nasadiť rôzne objektívy a blesky), takže do konca tohto článku budem porovnávať hlavne zrkadlovky a kompakty.

Lacné staré modely

V dôsledky konkurencie bezzrkadloviek klesla cena neaktuálnych DLSR modelov až na úroveň kvalitnejších kompaktov.
Dokonca v bazáre sa dajú kúpiť modely za ešte nižšie ceny (v diskusi Zrcadlovka s objektivem do 4000kč nakoniec požadujúci kúpil Nikon D70 bez objektívu za 2800kč)

Tento stav je minimálne od novembra minulého roka, kedy napríklad Nikon musel znížiť ceny kvôli poklesu predaja (tak sa znížil aj predpokladaný zisk: Nikon cuts their annual profit forecast). Zrkadlovku (hoci aj staršiu) si teda dnes už môže dovoliť kúpiť prakticky každý.

A pritom modely minulej generácie častokrát nie sú horšie ako aktuálne modely:

  • všetko podstatné už implementované majú
  • vďaka bezzrkadlovkám už aj staršie lowendy používajú tie najkvalitnejšie senzory ktoré ich výrobca má

Za novými modelmi (ktoré stoja takmer o polovicu viac) nezaostávajú často ani po funkčnej stránke:

  • najnovšie Nikony totižto pridali:
  1. len megapixle – ktoré so seťákom len zbytočne zahlcujú kartu a spomaľujú spracovávanie
  2. a AF z vyššej triedy – ktorý (pokiaľ som si všimol) málokoho nezaujal
  • aj najnovšie Canony napríklad:
  1. majú stále rovnaký (ak nie horší) senzor
  2. ich implementácia dotykového ovládanie je nepoužiteľná
  3. a nie nová, no stále aktuálna 60D v porovnaní so staršími modelmi nemá AF microadjustment
  • nové Pentaxy majú len zlepšený AF (senzor zostal) – čo určite nestačí na to aby si ich majitelia kúpili nový model

Skrátka: kúpa staršieho (lacnejšieho) modelu nie je žiadne riziko.
(lebo dnešné zrkadlovky sa už aj tak nemajú ako výrazne zlepšiť)

Príslušenstvo

Už som spomínal v minulom článku (a je to aj logické kvôli tomu že sú dlhú dobu na trhu) že majú vytvorené veľké “zázemie”: existuje na nich množstvo príslušenstva (objektívy, blesky, filtre, predsádky, …)

Lacné objektívy

Medzi najpresvedčivejšie argumenty pre výber tohto systému patria niektoré lacné a pritom kvalitné objektívy.
Canon má:

  1. pevnú 50-ku F1.8 – je to najlacnejší objektív na trhu a po zaclonení je naozaj kvalitný – to budí dojem že objektívy Canonu sú lacné a kvalitné
  2. USM teleobjektív 700-200 F4 L – najlacnejší opticky kvalitný teleobjektív ktorý budí rešpekt a hodí sa aj na šport

Nikon má:

  1. alternatívny seťák 18-105 – vďaka takmer 6x zoomu je považovaný za univerzálny (vhodný pre začínajúcich)
  2. pevnú 35-ku F1.8 – svetelné univerzálne pevné sklo

Všetko má ale aj svoje pre a proti:

  • ani jeden z týchto objektívov sa nehodí na video (nemá stepping motorček, tichý AF a plynulú clonu)
  • pevná 50-ka je na nízke clony neostrá a nepresná, po nasadení na APS-C je (na bežné použitie) “príliš dlhá”
  • 70-200-ka je “lacná” (asi 600 euro) lebo nemá stabilizáciu, ktorá je v dnešných dňoch prakticky už štandard (a tým viac pre teleobjektív)
  • 18-105 je pre zmenu asi najpomalší objektív ktorý sa dnes predáva a váži pol kila (podobne veľké objektívy CSC majú 10x zoom)
  • pevná 35-ka je na dnešné pomery nepohodlná – na blízko sa bezzrkadlovkami cez displej fotí lepšie

Existuje ešte viac relatívne lacných objektívov (zvyčajne sú lacné preto lebo sú buď zastaralé, nekvalitné, pomalé, alebo sú s nimi problémy) ktoré ale v cenníku budia dojem, že objektívy nie sú až také drahé.
No aj tak si myslím že práve týchto pár objektívov mnohých presvedčilo a sú dôvodom prečo má Canon a Nikon ešte stále také dobré predaje.

Externý blesk

Prakticky na každú zrkadlovku sa dá napojiť externý blesk.
U bezzrkadloviek to nie je pravidlo: niektoré päticu na blesk nemajú (buď ide o to aby boli čo najmenšie alebo sa nepredpokladá že ich majitelia budú chcieť externý blesk používať).

Externý blesk dokáže nahradiť “nedostatočný hardware”:

  • dokáže “zmraziť moment” (blesk trvá možno 10tisícinu sekundy) tak ako to nedokáže ani najvyššie nastaviteľná ISO citlivosť
  • dokáže osvetliť scénu natoľko že potom stačí na spravenie záberu aj relatívne slabý senzor

V porovnaní s kompaktami (ktoré majú problém vôbec dosiahnuť na pár metrov) majú tieto omnoho väčší dosah (pozri odsek Prečo fotiť s externým bleskom).
Napríklad Metz-48: neznamená poradové číslo, ale maximálny dosah blesku v metroch (za určitých špecifických podmienok: viď Směrné číslo). A 48 metrov je fakt veľa.

Blesk sa ale nemusí používať tak ako u kompaktov, je možné ho nasmerovať napríklad na stenu, táto osvetlí celý priestor a výsledný záber potom bude vyzerať omnoho lepšie (akoby sa blesk ani nepoužil), alebo je možné odpáliť blesk na diaľku (z iného uhla) a záber bude vyzerať inakšie. V oboch prípadoch nevzniká ani “efekt červených očí” (vlastne aj u vstavaného blesku je tento efekt menej častý, keďže blesk je ďalej od objektívu ako u kompaktov) a zábery vyzerajú prirodzenejšie (nie ako ľudia vychádzajúci z tunela).

Blesk dokáže eliminovať aj množstvo problémov:

  • vďaka väčšej intenzite je vhodnejšie použiť vyššiu clonu, kedy už nenastávajú problémy s presnosťou zaostrenia
    (front-focus: keď je zaostrené “pred” a back-focus keď “za”)
  • zároveň s vyššou clonou je zaostrenie menej náhodné
  • rozhýbanie foťáku sa neprejaví (len pri dlhších expozičných časoch)

No má aj nevýhody:

  • zabíja pôvodnú atmosféru
  • na ľudí pôsobí dosť nepríjemne
  • môže poškodzovať zrak (či to je pravda to neviem ale voľakto spomínal že sa preto radšej snaží nefotiť deti bleskom)
  • nerovnomerné osvetlenie vyzerá neprirodzene (vpredu môžu byť prepaly, vzadu tma)

Ale aj tak si myslím, že veľké foťáky (teda aj ultrazoomy) robia v priemere ostrejšie fotky a sú také populárne práve kvôli blesku.
(tým myslím aj ultrazoomy: výkon ich blesku je omnoho vyšší ako majú kompakty, ktoré potom musia viac zvyšovať citlivosť)

Špecifické objektívy

objektív kompaktu, keďže “musí zvládať všetko”, tak vlastne nič nezvláda dokonale.
Napríklad makro funkcia (zväčšenie) u nich býva najväčšia na minimálnom zoome, kedy foteniu zabraňuje samotný objektív a vzniká aj skreslenie. Skutočné makro objektívy majú až zväčšenie 1:1 a buď sú to pevné sklá, alebo zaostrujú s veľkým zväčšením aj na max. zoome.

Kompakty sú dnes koncipované ako “čo najuniverzálnejšie” prístroje a teda nemôžu produkovať až také kvalitné zábery ako špecifické objektívy.

AF-C

Posledný pilier v ktorom ešte zrkadlovky vedú (no asi už nie nadlho) je priebežné preostrovanie.
Olympus síce vylepšil algoritmy kontrastného ostrenia že dokáže s AF-C fotiť rýchlosťou 4.2 fps (*), ale určite nedokáže tak dobre sledovať objekty ako fázové ostrenie a v prípade že sa fotený objekt pohybuje je možné že sa táto rýchlosť bude znižovať.
Fázové senzory už ale majú implementované niektoré bezzrkadlovky a dokonca aj nové kompakty FujiFilm.
No ešte stále to nie je štandard, kdežto u zrkadloviek áno.

(*) Keď som toto mal pred pol rokom rozpísané, takto rýchlo dokázal preostrovať len OM-D. Ale dnes zvládajú 5 fps aj Olympus E-P5 a Panasonic G6. A to nespomínam modely Sony/Nikon a Samsung, ktoré majú na senzore fázové ostrenie.

Vzhľad

Vyzerajú robustne.

Mnohí si preto myslia že sú aj lepšie.

Záver

Ako vidíte, zrkdlovky ešte stále majú čo ponúknuť. Hlavne pre tých ktorí sa im už prispôsobili, neuvedomujú si ich nevýhody alebo ich akceptovali.
Alebo tým, ktorý už teraz vedia že budú fotiť šport alebo počítajú s FullFrejmom do budúcnosti (u nezrkadloviek má FullFrame zatiaľ len Sony).
Tí ovšem už s najväčšou pravdepodobnosťou zrkadlovku majú a (ak nerátam FullFrame modely) aktuálne nemajú takmer žiaden dôvod na zmenu.

Takže vhodné sú hlavne pre tých ktorí si nemôžu finančne dovoliť väčšie investície do budúcnosti (mám teraz na mysli samozrejme hlavne lacnejšie modely), chcú kvalitný foťák a nevadia im väčšie rozmery. Alebo túžia po zrkadlovke už dávno. Tím, ktorí sa do foťákov nevyznajú, ale sú ochotní si kúpiť aj “neperspektívny” 🙂 systém.

Kto teda nevie čo ešte chce fotiť, zrkadlovka pre neho vyzerá byť dobrým odrazovým mostíkom:

  • vďaka nej sa buď naučí fotiť alebo zistí že ho to nebaví
  • uvedomí si či je ochotný tolerovať jej rozmery: kým má len malý foťák, určite bude po veľkom pokukovať.
    No až keď ho bude používať tak zistí či to je, alebo nie je pre neho vhodné

V porovnaní s inými foťákmi považujem za výhodu aj to, že už majú vývoj v podstate za sebou (už sa moc nemajú v čom zlepšiť) a teda že v podstate sa s nimi (hoci až po dokúpení objektívov) dá fotiť všetko. A je teda jedno ktorú značku/model si vyberiete, zatiaľ čo CSC si treba vybrať podľa požiadaviek na fotenie.

Tak to boli výhody zrkadloviek. Osobne si myslím že pre bežných ľudí nie sú až také prínosné, ako prednosti bezzrkadloviek (aj lacné staré objektívy v prítomnosti môžu predražiť investície v budúcnosti), ktoré popisujem v článku: Výhody bezzrkadloviek (a microFourThirds formátu), lebo Zrkadlovkami treba fotiť inak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.