Archívy značky: vysvetlenie

Mobbing, alebo prečo sa niektorí “fotografi” boja bezzrkadloviek

Postoj fotografov ku bezzrkadlovkám je rôzny:

  • niektorí používajú len bezzrkadlovky (ja som napríklad “fázu zrkadlovky” preskočil)
  • niektorým bývalým “zrkadlovkárom” vyhovujú bezzrkadlovky viac (prešli z DSLR na MILC)
  • niektorí používajú bezzrkadlovky ako doplnok ku zrkadlovke
  • no a niektorí zostávajú verní zrkadlovkám (a bezzrkadlovky považujú za niečo podradné)

Mnohí pri kritike (ich) zrkadloviek reagujú podráždene. To sa dá pochopiť. Predsa len: jedná sa o ich vlastníctvo a krutá pravda sa nečíta ľahko. No a dlhú dobu podliehali reklamnej masáži o dokonalosti zrkadloviek a o tom, že kto chce byť profesionál, vyberie si zrkadlovku.

Ovšem “podobné reakcie” na diskusiách zažívam už aj pri zmienke o vylepšeniach bezzrkadloviek, alebo pri návrhu bezzrkadlovky ako alternatíve ku zrkadlovke. Alebo hocičom inom. To, čo napíšem ja, býva niektorými (hlavne čerstvými majiteľmi zrkadloviek) brané ako klamstvo (napriek priloženým dôkazom), účelová manipulácia, prekrúcanie faktov alebo trolling.
Ako by sa voľačoho báli. Čo to asi bude?

Prekvapivú odpoveď k ich správaniu mi poskytlo vysvetlenia slova “mobbing”. Pokračovať v čítaní

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní

Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Tiež sa vám po príchode z práce už nič nechce robiť? Napriek tomu, že v práci je všetko v pohode (samozrejme ak vás nesabotuje šéf či kolegovia), tak doma je to inak?

Mne sa také niečo stalo. Nakopili sa mi fotky na spracovanie. Nie kvôli tomu, že by som si na ne nevedel nájsť čas, ale kvôli tomu, že sa mi nechcelo (do toho vôbec púšťať).
Aj som si kvôli tomu zobral dovolenku, no moc som ich vtedy nespracoval. Ako je to možné?
Veď v práci mi všetko ide ako po masle, baví ma to, jedinú chvíľkovú únavu cítim len po obede, no kávička to zvláda. Čo je doma iné?

Prečo je také zložité namotivovať sa doma? Prišiel som na to. Je v tom zásadný rozdiel.
Všetky princípy v tomto článku ešte ale nenapíšem. Len tipy, čo sa s tým dá robiť:

  • jednak preto, lebo ešte potrebujem skompletizovať všetky nadobudnuté vedomosti
  • zadruhé: už len samotné uvedomenie si – že k “domácej” motivácii treba pristupovať inak– je zásadné zistenie a v mnohých prípadoch aj dostatočné (na prekonanie “lenivosti”)
  • zatretie: v tomto článku sa chcem zamerať vyslovene na spracovanie fotiek – čo všetko sa s tým dá robiť – hoci sa hodí aj nefotografom

Najprv je ale nutné opísať, v čom je “spracovávanie fotiek” iné, prečo je nutné to nevzdať a ako som sa “dostal do problémov”. Až potom napíšem, čo všetko som dosiahol aj bez pochopenia princípov (a toho zásadného zistenia). Zacitujem aj tipy iných a zopár postrehov z kníh.

Väčšine fotografom už budú stačiť informácie v tomto článku.
Vlastne to podstatné tu už je, len nie názorne vysvetlené.
Dá sa aplikovať nielen na fotografovanie (spracovávanie fotiek), ale aj na iné činnosti.

Celý článok tu: Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Skreslenie bezzrkadlovkových objektívov? Žiaden problém…

Dodatok 1.5.2015: kapitola budúcnosť je v softwari, 16.4.2016: kapitola kritika sony 16-50

Bezzrkadlovkovým objektívom býva občas vytýkané aj skreslenie.
Napríklad v článku Sklamanie s logom ZEISS:

Som sklamaný, keď tak pekne vyhotovený objektív, inak s dobrou kresbou a zanedbateľnými ostatnými chybami, je znehodnotený brutálnou sférickou chybou. V takejto podobe nemal nikdy opustiť brány fabriky.

Je to naozaj taký problém?
Podľa mňa nie. Je úplne zbytočné sa sťažovať na skreslenie, lebo toto sa vo finálnych záberoch (dokonca ani v hľadáčiku a displeji) nevyskytuje. Je totižto softwarovo odstránené.

Pokračovať v čítaní

Toto odfotím aj mobilom .. či?
(alebo: skutočná zložitosť pekných záberov)
Sú vôbec kvalitné foťáky potrebné?

Zmena 4.3.2015: preformulovaný záverečný text paradoxu 3, pridané PS do záberu a posledný riadok do názvu, 28.3.2015: nová kapitola Len také “obyčajné fotenie”, preverenie jedného tvrdenia (odkaz na porovnanie záberov) 

Občas niekto vysloví takúto vetu:

Toto odfotím aj mobilom

Je to skutočne pravda? Čo o sebe prezrádza ten kto sa takto vyjadruje?
Prečo sa niekomu môžu zdať zábery z kvalitného foťáku obyčajné?
Čo sa naozaj dá a čo sa nedá odfotiť mobilom, alebo kompaktom?
Sú kvalitné foťáky vôbec ešte portrebné? Čo je vlastne potrebné na to, aby bola fotka pekná?

Obsah článku:

  • blesk a farby – prečo sa nám môžu zdať fotky z lepších foťákov obyčajné
  • fotenie pohybu bez blesku – skutočné nároky na fotenie (športu v hale)
  • statické zábery sa nám môžu zdať krajšie ako (omnoho náročnejšie) fotky v pohybe
  • odfotiť niečo z diaľky (alebo odfotiť detail) je omnoho zložitejšie ako z blízka
  • na niektoré veci je ultrazoom lepší ako základná zrkadlovka
  • zábery s rozmaným pozadím nebývajú zložité – dajú sa dosiahnuť aj ultrazoomom
  • pri tvorbe fotiek netreba trpieť, krásu fotky to nezlepší
  • ak skúsenejší fotograf prirovnáva k mobilu, myslí tým niečo iné ako začiatočník
  • analýza ilustračného obrázka – bol fotený mobilom?

Pokračovať v čítaní

Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek)

Publikované: 9.1.2015, Dodatky: 15.1.2015: obrázky roztrasenia D3300, zmienka o D7000, 16.1.2015: obrázok s roztrasením z D7100, 1.2.2015: kusová variabilita 7D mark II, 500D a seťák, časová nestáloť 600D
30.3.2015: v kapitole o 6D pridaná podkapitola Keď ani reklamácia nepomôže, 1.4.2015: nová kapitola Štandardné problémy AF (dve zmienky o A7100) a postreh na záver, 4.4.2015: D3200 a Roztrasenie zrkadlom17.12.2015: ostrosť 5Ds cez OVF a LiveView 31.12.2015: poučenie z reklamácie 70D (plus doplnený záver) a porovnanie rýchlosti spúšte nových DSLR, 3.4.2016: prečo Sigma vydala bezzrkadlovky a nie zrkadlovky a ešte raz o problémoch D7000 a jej nahradení FujiFilm-om, 27.8.2017: kapitola Problematické expozičné časy u DSLR

Bezzrkadlovky spôsobili niekoľko zaujímavých zmien v ponuke zrkadloviek:

  • aby nezaostávali kvalitatívne, už aj do low-end-ov sa dávajú takmer tie najlepšie snímače
    (snímač v D3300 je rovnaký ako v D7100, len je tam 12-bitový AD prevodník)
  • aby dokázali konkurovať aj cenou, stále sú na trhu sety bez stabilizácie
    (napríklad v Alze sú takéto stále najpredávanejšie)
  • výrobcovia zrkadloviek sa poslednú dobu sústredili hlavne na FF modely a ich objektívy
    (Nikon v roku 2014 vydal 3 FF zrkadlovky, 3 bezzrkadlovky, no len 1 APS-C DSLR a najvyšší APS-C je stále D300s z roku 2009)

Nastala ale ešte jedna zaujímavá zmena: zvýšili sa u nich nároky na ostrosť.

Zrejme za to môžu dva dôvody:

  • tým že bezzrkadlovky (vďaka menším rozmerom) poskytujú lepšiu prenositeľnoť, musia (väčšie) zrkadlovky poskytovať aspoň niečo navyše – proste musia byť kvalitnejšie, lebo sa to od nich očakáva
  • po probléme s roztrasením záberu uzávierkou u E-P5 a jeho “vyriešení” (elektronickou prvou lamelou) je už jasné že ani občasná neostrosť sa už netoleruje

Prejavuje sa to hneď v niekoľkých oblastiach:

Pokračovať v čítaní

Čo sú to bezzrkadlovky

Bezzrkadlovka je fotoaparát (s vymeniteľnými objektívami), ktorý vznikol evolúciou zrkadloviek: umožňuje zachovať ich výhody (kvalitu, flexibilnosť, …) a pritom rieši ich problémy. Prvý model vydal Panasonic v roku 2008 (*) a dnes ich už vyrába každý významný výrobca fotoaparátov.

Nemajú ani oficiálny názov. V diskusii Bezzrcadlovky – EVIL – jak padli napríklad tieto návrhy:
EVILbezzrkadlovkaCSCPMDL, CILC, mirrorlessMILC .. beznosorožec .. Gancovky :-) …

Ich hlavnou výhodou oproti zrkadlovkám je práve absencia (dnes už nepotrebného) zrkadla a jemu prislúchajúcich komponentov na zobrazenie scény, vďaka čomu môžu byť menšie/ľahšie/skladnejšie, tichšie (zrkadlo sa musí sklopiť), kvalitnejšie (sklopenie zrkadla môže vibráciami spôsobiť neostrosť), rýchlejšie (zrkadlo spomaľuje reakciu na spúšť a sériové snímanie), spoľahlivejšie (presnosť zaostrovania, menej mechanických častí), kompatibilnejšie s objektívami (nenastáva u nich BF/FF), vhodnejšie na video (v optickom hľadáčiku sa nezobrazuje), používateľsky prívetivejšie (detekcia tvárí) a lacnejšie.

Ich nevýhodou je len vyššia spotreba batérie (keďže chip/displej musia byť trvalo zapnuté), skutočnosť že sú ešte nové (ich príslušenstvo sa ešte len vytvára, nové technológie ešte len zavádzajú) a bežný ľudia ich ešte nepoznajú, alebo ich podceňujú lebo nie sú veľmi veľké.

Kodak PixPro S-1

Kodak PixPro S1: bezzrkadlovka + 4x zoomové sklo

Možno sa vám názov “nezrkadlovka” bude zdať divný (keďže z názvu vyplýva len čo to nie je), ale ja ju považujem za najsprávnejší (**), keďže:
Pokračovať v čítaní

Rozhýbanie záberu uzávierkou a “Antishock 0s”

(dodatok 6.12.2014:  Výseky na rôznych expozičných časoch)

Olympus v najnovšom firmwari pre E-P5 (verzia 1.4) pridal novú možnosť:

A 0 second setting has been added to Anti-Shock mode.

Čo to v praxi znamená?

Ešte predtým ako predvediem efekt tohto nastavenia na reálnych záberoch, je nutné vysvetliť ako funguje uzávierka u foťákov s výmennými objektívmi:

Pokračovať v čítaní

Ako vznikajú nedorozumenia

Prečo si fotografi v diskusiách nemusia rozumieť?

Prečo existuje toľko veľa rôznych názorov? Prečo nie sú jednotné a občas si aj odporujú?

Pri výbere toho správneho foťáku narazí začínajúci fotograf (alebo aj ten pokročilý, ak túži po zmene) na rôzne odporúčania a názory. Inak mu môžu radiť kamaráti a diskusie na webe (zvyčajne odporúčajú len to s čím majú vlastné skúsenosti), inak recenzenti alebo predavači.

Prečo to je tak?

Je to tým že existujú aj rôzne typy fotografov (nielen fotoaparátov a fotografických oblastí).
Majú rozdielne požiadavky, skúsenosti, názor, zvyklosti, .. a navzájom si nemusia rozumieť.

Rozdelenie podľa názoru

Podľa skutočného presvedčenia (a teda požiadaviek na techniku/výstupy) fotografov rozdeľujem na tieto kategórie:

  1. cvakač
  2. nastavovač
  3. umelec
  4. dokumentarista/reportér
  5. predavač
  6. pózer
  7. recenzent
  8. geek

Hoci všetky vymenované typy majú vplyv na názory ostatných, skutočnými fotografmi sú len prví štyria. V čom sa môžu líšiť? Čím prešli? Čo vyformovalo ich názory? Ktorý z nich vám najlepšie poradí?

Mesiac fotený s E-P1

Parametre fotoaparátov: Zoom

V článku Ďalšie vlastnosti fotoaparátov som sa venoval niektorým parametrom, ktoré bývajú častokrát (neprávom) kvôli kvalite prehliadané, alebo naopak je na ne kladený (zbytočne) veľký dôraz (megapixely). Medzi týmito parametrami som v úvode spomenul aj zoom, no ďalej som sa mu nevenoval (keďže by to bolo určite na dlhší článok).
Len som neskôr spomenul že väčší je lepší. Je to ale skutočne tak?

Ani v tomto prípade nič nie je čiernobiele. V skratke sa dá napísať že väčší zoom:

  • zvyšuje univerzálnosť (preto som písal že väčší je lepší)
  • no zároveň so sebou prináša ostatné negatíva
    (vyššia cena, nižšia kvalita, väčšia veľkosť a zhoršená svetelnosť)
  • na niektoré príležitosti je najlepší práve objektív bez zoomu

O zoome je ale nutné napísať omnoho viac:

Pokračovať v čítaní

Nové menu “Foto info”

Do hlavného menu som pridal položku “Foto info”.

Sú v nej základné informácie o dnešných fotoaparátoch. Hodia sa tomu kto si chce kúpiť nový foťák, alebo sa len o nich chce dozvedieť niečo viac.

Obsahuje:

  1. Výber fotoaparátu: úvodná stránka (new)
  2. Rozdelenie fotoaparátov podľa kvality a veľkosti (*1)
  3. Ďalšie vlastnosti fotoaparátov (new)
  4. Výhody bezzrkadloviek (stránka nachádzajúca sa u v hlavnom menu)
  5. Výhody zrkadloviek (*2)
  6. Zrkadlovkami treba fotiť inak (*3)

Pokračovať v čítaní