Detailnejšie informácie o fotoweboch

Séria článkov “Porovnávanie “neporovateľných” foťákov ” obsahuje tieto články:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (tento článok)

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Zorientovaniu sa medzi nimi sa venujú niektoré fotoweby: poskytujú informácie o nových modeloch, recenzie a porovnania. Porovnávať sa dajú:

  • nemerané hodnoty snímačov a objektívov: DxO mark, photozone, ..
  • štandardizované zábery: dpreview, imaging-resources, ..
  • špecifikácie a namerané hodnoty – snapsort, ..

Čo všetko tieto webové servery umožňujú porovnávať?

DxO mark

DxO poskytuje web stránku s meraniami RAW výkonnosť snímačov a objektívov (DxO mark), ale poskytuje aj RAW prevodník: DxO OpticsPro
V DxO marku sa dajú zobraziť namerané výsledky pre jednotlivý snímač/objektív, ale je možné priamo porovnať až 3 tieto výsledky na jednej obrazovke. Spočiatku boli poskytované len výsledky meraní snímačov, až neskôr pribudli aj merania objektívov.

Merania snímačov

Je možné zobraziť a porovnávať až 3 modely foťáku. Porovnávať sa im dajú:

  • špecifikácie – na záložke “specifications”
  • číselné výsledky – záložka “scores”
    • výkonnosť snímača je vyjadrená buď jednoduchým číslom (celkové skóre),
    • ale aj čiastkovými výsledkami (z ktorých je toto výsledné skóre vypočítané) z nameraných výsledkov (pozri nižšie)

  • namerané výsledky – na záložke “measurements” sú vyjadrené grafmi v niekoľkých oblastiach:
    • low light ISO – hodnota šumu
    • dynamický rozsah – najvyššia možná hodnota pre DR (teda DR na minimálnej citlivosti), udáva sa v EV rozsahu
    • tonal range – farebný rozsah (dosahuje hodnoty ~ 9 bitov)
    • color sensitivity – citlivosť na farby (22 bitov je už dobre)

Grafy sú zobrazené na 2 záložkách:

  • print – sú namerané výsledky po zmenšení na 8 megapixelov (takzvané normalizované)
    • modely s viac megapixelami tu dosahujú zvyčajne lepšie výsledky
    • z týchto výsledkov sa počíta aj celkové skóre
  • screen – znamená “per-pixel” výsledky (alebo výsledok 8-megapixelového výrezu)
    • podľa týchto výsledkov vidíme, že kvalita snímačov sa niekedy vôbec nezlepšuje (u Canonov sa môže per-pixel aj zhoršovať), len sa zvyšuje počet megapixelov a teda sa vlastne zlepšujú šumové algoritmy, keďže sa nám zdá, že celkový výsledok sa zlepšuje

Medzi ďalšími meraniami sa nachádzajú aj výsledky ktoré sa do celkového skóre nezarátavajú:

  • “reálne ISO vs nastavené ISO” – vyjadrené tiež porovnateľným grafom
  • merania nezobrazené grafom – vidno ich len pri zobrazení jednotlivých modelov
    • sensitivity metamerism index (SMI) – meria kvalitu/presnosť farieb

Reálne ISO vs nastavené ISO

Nastavené ISO sa nemusí zhodovať s reálnym (ktoré zvyčajne býva nižšie), no z užívateľského pohľadu medzi nimi nie je žiaden rozdiel, lebo výsledný záber sa ešte dopočíta digitálne na správne hodnoty (v prípade nižšej ISO sa digitálne zosvetľuje). Výsledok je rovnaký ako by sa použilo reálne ISO (výsledný šum by bol rovnaký). No je dobré poznať aj reálnu hodnotu: u nižšej reálnej ISO hodnoty môžeme viac preexponovať (bez následkov) ako u modelu s vyššou hodnotou.

Niektorí (zle informovaní) si myslia, že keď je reálna hodnota ISO nižšia ako nameraná, tak výrobca toho foťáku podvádza, ale nie je to pravda. Viac info: [linka] Zvolené vs skutočné ISO.

Kvalita farieb

Hoci sa SMI pri priamom porovnaní jednotlivých modelov nezobrazuje, je vhodné si ho pozrieť osobitne.
Vyjadruje totižto ako je kvalitne spravená bayerova maska a teda aké množstvo farieb dokáže fotoaparát rozlíšiť. V tejto kategórii majú najhoršie výsledky foťáky optimalizované na vysoké ISO, napríklad 6D má výsledok len 69.

Color balance: 5D mark III Color balance 6D Color balance D750
Sensitivity metamerism index: pre 6D = 69, pre 5D mark III = 75, pre D750 = 81

Čím je výsledné číslo väčšie (napríklad pre D810 je to 87), tým jednoduchšie bude v postprocessingu naladiť tie správne farby. Viac informácií o kvalite farieb sa dá dočítať v článku na digiarene: Význam barev v digitální fotografii

Low light ISO

Výsledok v Low-light ISO (teda šum) vyjadruje číselnú hodnotu ISO nastavenia, kedy výsledná kvalita dosahuje akceptovateľnú hladinu šumu.
Tento výsledok je takmer úmerný veľkosti snímača (**), no keďže napríklad medzi APS-C a mFT nie je veľký rozdiel, staršie APS-C snímače Canonu dosahujú len na výsledky 16M snímačov mFT. Ešte predtým tieto merania preukázali, že CCD snímače dosahujú horšie výsledky ako CMOS.
Aktuálne výsledky ale aj ukazujú, že výkon dnešných snímačov je relatívne porovnateľný a medzi jednotlivými výrobcami nie sú príliš veľké výsledky.
(predtým aspoň bolo vidno, že medzi 12 a 16 megapixelovými mFT snímačmi je veľmi výrazný rozdiel, dnes už v tomto parametri nikto nezaostáva)

Vyberať si teda foťák podľa šumu sa v dnešnej dobe neoplatí.
(hlavne keď najlepšími modelmi v APS-C sú práve najlacnejšie modely Nikonu, ktoré ale zase v iných oblastiach zaostávajú)

Dynamický rozsah (*)

Podobne ako šum, aj DR sa zlepšil pri použití CMOS snímačov.
(a o 2 EV sa zlepšil aj výkon aktuálnych 16M mFT snímačov).
Namerané výsledky ale zároveň poukazujú na 2 fakty:

  • 12-bit snímače majú na nízke citlivosti menší výkon ako 14-bit snímače toho istého výrobcu
  • Canon snímače citeľne na nízke citlivosti zaostávajú
    • dokonca aj za ostatnými 12-bitovými snímačmi
    • nielen APS-C, ale aj FF modely nedosahujú výsledkov (APS-C) konkurencie,
      • v tomto parametre viedol u nich snímač v 1′ kompakte G7X (má snímač od Sony)
    • lacnejšia 6D je v tomto lepšia ako drahšia 5D mark III (porovnanie je v článku o Canone)

Porovnanie DR: 14-bit canon vs 12-bit Olympus vs 14-bit Nikon

Výsledky ale zároveň ukazujú, že postupne sa DR zlepšuje už iba minimálne. V posledných rokoch sa (okrem mFT snímačov) mierne zlepšili len snímače týchto modelov (a ich následníkov):

  • Samsung NX300 – celkovo sa zlepšil výkon asi do pol EV v priebehu celej citlivosti oproti NX200
  • Olympus E-M1 – jeho Panasonic snímač dosahuje o niečo vyššie výsledky ako ostatné 16M snímače Olympusu (od Sony)
  • 7D mark II – najvýkonnejší model Canonu trošku zlepšil DR na vysoké citlivosti (dohnal až snímače Sony), no na nízke je stále ešte slabý
  • Sony A7s – na vysoké citlivosti najlepší 12M FF snímač od Sony tiež vyniká na vysokých citlivostiach

Vysvetlenie na stránke DxO marku

Priamo na DxO mark stránke je popísané vysvetlenie, čo jednotlivé parametre znamenajú:

 

Merania objektívov

Podobne ako snímače je možné zmerať aj kvalitu objektívov (dokonca aj u kompaktov, ktoré majú RAW). Zopár ukážok som už použil v niektorých predchádzajúcich článkoch:

z článku Je mFT systém drahý? Ani nie…

Vinetáciu je možné názorne zobraziť – čím je svetlejšia, tým lepšie

vinetácia F2.8 základných zoomov: Panasonic – Sigma – Nikkor

Vysvetlenie k výkonnosti objektívu (skóre) sa dá zobraziť kliknutím na [?]. V skratke: jedná sa o kvalitu výstupu pri horšom osvetlení a pri expozičnom čase 1/60 sekundy.

Svetelné záklaďáky (s telami okolo 16Mpix) – keďže som v článku porovnával kvalitu objektívov (a nie max. megapixely)

z článku o zmanipulovaných recenziách

Ostrosť objektívu môže byť znázornená farebne: zelenšia farba znamená väčšiu ostrosť, červená horšiu. Je vhodné pozrieť si, na ktorých clonách objektív kreslí najlepšie (u mFT je to pod f/8):

Ostrosť: Olympus 9-18 (f/5.6 a f/8) a Nikkor 10-24 f/8

 

Nedôvera k DxO marku

Keďže Canon má stále najlepšie predaje, ale v DxO marku výrazne zaostáva za konkurenciou (DR sa výrazne pripisuje na celkovom skóre), ich výsledkom niektorí neveria.
Tým že nepoznajú princípy (ktoré som popísal v minulom článku o šume, prepaloch, DR a expozícii), alebo viac veria zmanipulovaným recenziám (v ničom nekritizujúcich ich značku, kvôli self-cenzúre), ich skúsenosti sa nezhodujú s DxO mark meraniami.

No kedže dnes už existujú presvedčivé dôkazy že DxO mark merania sú pravdivé (napríklad “porovnanie DR Canon vs Nikon”), ešte sa nikomu nepodarilo vyvrátiť ich merania, ich výsledky sú už brané ako fakt. Už sa len zriedka sa ozvú hlasy spochybňujúce ich výsledky, skôr sa ozývajú hlasy že “veľký DR nie je potrebný” a “aha o koľko som zosvetlil a ešte stále je to OK”. No to sa nevylučuje s tvrdeniami, že by sa to dalo aj citeľne lepšie a dá sa to použiť.

Dopyt po zvýšení DR u Canonov sa teda u ich majiteľov vyskytuje, no firma zatiaľ odoláva (*) a zvýšený DR neposkytuje 🙂

Photozone

Syntetickým testom sa venuje aj server photozone.de. Meria kvalitu objektívov:

  • rozlíšenie (namerané na určitých štandardných modeloch)
  • skreslenie (v JPG aj v RAW)
  • chromatickú aberáciu, vinetáciu – optické vady ktoré sa dajú digitálne opraviť
  • kvalitu bookehu – tvar svetiel a aberáciu v oblastiach mimo HO

Namerané hodnoty sú zvyčajne z troch miest: z prostriedku, z kraja snímku, z rohu snímku.

Photozone metodika: center, border, extreme

Objektívy ktoré sú vhodné aj na FF dosahujú v krajných hodnotách relatívne lepšie hodnoty (ako u výrobcov, ktorí FF nemajú a ich objektívy sú navrhnuté tak aby boli čím najmenšie).
Zo zobrazených 3 hodnôt sú vlastne 2 hodnoty z kraja záberu a teda výsledný dojem z rozlíšenie pochádza len z jeho výkonnosti menšej časti záberu. Preto sa môžu výsledky DxO marku a photozone dosť líšiť. Aj relatívne kvalitné objektívy môžu na photozone dopadnúť negatívne.

Grafy ostrosti navyše ani nezačínajú od nuly (ani nezačínajú vždy na tej istej hodnote!), teda skutočné rozdiely medzi krajmi a stredom sú menšie ako sa zdajú.
Viac megapixelový snímač (alebo ostrejší stred) spôsobuje dojem, že objektív je nekvalitný. Pritom môže podávať aj lepšie výsledky. Veľmi kritizovaný býva napríklad pancake seťák od Sony. No vo všetkých hodnotách (okrem jedinej) prekonáva vychvaľovaný objektív konkurencie:

Photozone: malý Sony vs veľký Canon

Navyše niektoré ich namerané hodnoty (ako skreslenie a aberácia) sa vo výslednom JPG nemusí vôbec objaviť, keďže bývajú softwarovo odstránené.
DxO mark výsledky teda považujem za smerodatnejšie.

 

Servery s recenziami foťákov:
dpreview a imaging-resources

Existuje niekoľko foto-webov, ktoré sa venujú fotografickým novinkám a recenziám.
Niektoré z nich majú svoje štandardné postupy a vlastné testovacie scény. V niektorých je možné priamo porovnávať aj rôzne foťáky. Medzi moje najobľúbenejšie foto servery patrí:

  • dpreview.com – okrem porovnávacej scény
    • jeho porovnávacia scéna obsahuje aj RAW aj JPG a je interaktívna
      (umožňuje zobraziť ľubovoľnú časť scény dvoch až štyroch rôznych foťákov naraz)
    • testuje aj DR v JPG a zosvetľovanie tieňov
    • predtým takto zobrazoval nameraný DR v JPG (škoda, že od istej doby to prestali robiť)

      Vplyv nastavenia foťáku na DR

  • imaging-resources.com
    • testuje aj vplyv rôznych nastavení foťáku
    • meria aj výkonnosť

(viac info v závere)

Rumors (a foto) servery

Okrem aktuálnych modelov sa niektoré servery zameriavajú na novinky a možné budúce modely. Bývajú väčšinou zameriavané na jednotlivé systémy, alebo aj globálne:

Ostatné zaujímavé stránky, ktoré priebežne pozerám:

Ak máte nejaké zaujímavé linky, dajte mi vedieť do diskusie a možno ich tu pridám.

 

Záver

Zisťovanie “ktorý foťák je lepší” vôbec nie je jednoduché.
Nielenže existuje veľa modelov a objektívov, tieto majú ešte aj rozdielne špecifikácie a samozrejme aj kvalitu. A samozrejme každý ich hodnotí z iného pohľadu, dokonca to čo niekto kritizuje môže byť pre niekoho iného výhodou.

v minulom článku som písal, že napriek rôznym rozmerom a parametrom sa dnešné foťáky dajú navzájom pomerne jednoducho porovnávať.

  • pomocou crop faktoru a fyzickej ohniskovej vzdialenosti sa dá zistiť ekvivalentná ohnisková vzdialenosť
    • z tejto EQ ohniskovej vzdialenosti sa dá jednoducho usúdiť či sa jedná o širokouhlý záber, alebo záber v diaľke
  • z pomeru plôch sa dá usúdiť približný rozdiel vo výkone (keďže od neho závisí pomer medzi megapixelmi a veľkosťou pixela)
    • plocha snímača je približne závislá na crop faktore na druhú
      • u rozdielnych pomerov strán toto neplatí presne
        (lebo pomer 4:3 lepšie vypĺňa kruh ako 3:2)
    • z pomerov plochy samotného jedného pixelu sa dá usúdiť výkon na dané citlivosti
  • u objektívov s rozdielnou clonou je možné zistiť rozdiel v množstve svetla (a nutnosť vykompenzovať ho citlivosťou)
    • u rôzne veľkých snímačov je možné takto zistiť aj rozdiel v HO
    • dá sa tak aj porovnať približný rozdiel v expozícii

Rovnako ako porovnávanie foťákov, pri porovnávaní samotných záberov nestačí len pozerať zábery odfotené na rovnakej citlivosti (ISO). Aby bolo porovnanie spravodlivé, treba si všimnúť aj expozíciu snímku (podľa ktorej sa dá zistiť či porovnávané zábery sú aj porovnateľné).

Recenziám foťákov a porovnávaniu snímačov/objektívov sa venuje niekoľko web serverov.

DxO mark meria:

  • kvalitu snímačov – linka: https://www.dxomark.com/Cameras/Compare
    • umožňuje ju vyjariť aj jedným celkovým skóre, čiastkovými výsledkami alebo grafmi
    • meria šum, farby DR, ale aj niektoré menej známe veličiny (SMI)
  • kvalitu objektívov – linka: https://www.dxomark.com/Lenses/Compare
    • vyjadruje číselne:
      • výkonnostné skóre, vnímané megapixely, transmisia, aberácia, vinetácia
    • namerané výsledky vo forme grafov a farebných máp
      • ostrosť, aberácia, vinetácia, …

Photozone sa zameriava na objektívy:

  • meria ich ostrosť: v prostriedku, na kraji, v rohoch
  • RAW vlastnosti: skreslenie, aberácia, vinetácia
  • optické vlastnosti: bookeh, odlesky

The digital picture sa špecializuje na objektívy pre Canon – je tam možné pozrieť si testovacie obrazce na rôzne clony a porovnať medzi dvomi objektívami navzájom.

Dpreview sa zameriava na merania jednotlivých foťákov. Okrem iného, obsahuje:

  • porovnanie DR
  • porovnania šumu – linka: https://www.dpreview.com/reviews/image-comparison
    • na denných aj nočných záberoch
    • porovnávanie detailov na rovnako zmenšených záberoch
      (okrem full záberu aj “web” rozlíšenia)
    • je možné porovnávať JPG, aj výstup z RAW prekonvertovaný cez Adobe camera RAW
  • latitude – porovnanie rôznych úrovní zosvetľovania tieňov
  • ISO invariance – zisťuje či je výstup foťáka závislý na ISO nastavení
    (či je možné používať nižšie ISO bez následkov na kvalitu)

Inaging-resources okrem recenzií a noviniek aj:

  • porovnáva zábery s rovnakým motívom (odfotenie plagátu, pleťovky na voskových figurínach, testovacia scéna a testovacie obrazce, vplyv nastavení)
  • porovnáva v recenziách výseky na rôzne motívy:
    • šum v pozadí, kresba na kotrastnom motíve, nízkokontrastná kresba
  • meria výkonnosť foťákov (AF, reakcia na spúšť, rýchlosť nabiehania, buffer, …)

Uvedené merania sa zameriavajú hlavne na kvalitu. No toto porovnávanie kvality zároveň ukazuje, že ona samotná nie je medzi jednotlivými výrobcami diametrálne rozdielna (ak nerátame DR). Ani v objektívoch neexistuje víťaz: každá firma má aj horšie aj lepšie objektívy.

Najväčšie rozdiely sú z hľadiska kvality na vyššie citlivosti vo veľkosti pixelov snímača, v svetelnosti objektívov a na nízke citlivosti v počte megapixelov a v dynamickom rozsahu.

Výber optimálneho foťáku teda nie je jednoduchý, hoci samotné porovnávanie kvality je už pomerne jednoduché (vďaka DxO marku, Dpreview, Imaging-resources a poznania princípov).
Merania ukazujú, že pri vyššom modele v rámci triedy si nepriplácame za kvalitu snímača (keďže snímače rovnakej veľkosti už bývajú v rámci jednej generácie foťákov na podobnej úrovni), líšia sa v iných parametroch ako je merateľná kvalita.

Porovnanie kvality už teda nie je veľmi zaujímavé. Zaujímavejšie je sledovať budúcnosť, na čo sa zameriavajú rumors stránky. Hlavne tie zamerané na bezzrkadlovky, keďže u zrkadloviek sa už nič zaujímavého v podstate nedeje…

 

(*) informácie v texte označené hviezdičkou sú ešte z roku 2015, kedy som začal písať tento článok.
Odvtedy síce nastalo zopár zmien, ale vtedajší stav bol zaujímavý, tak som ho nechal aj vo finálnom článku 😉
(**) oproti roku 2015 predsa len nastala zmena vymykajúca sa vypísanému “pravidlu” že hodnota šumu je priamo úmerná veľkosti snímača: nový snímač v E-M 1 mark II má rovnakú hodnotu ako snímač v D500, napriek tomu, že tento je APS-C DX snímač je o 60% väčší (a teda teoreticky by mal mať pri rovnakých megapixeloch o 60% viac)

2 názory na “Detailnejšie informácie o fotoweboch

  1. meno.email

    photozone.de sa NEVENUJE syntetickym testom. Mas to tam aj napisane! Ano, imatest tam je ako jeden z parametrov testu, ale to podstatne je inde. Ale to taky nedouk ako ty nikdy nedokaze pochopit. Synteticke testy robi dxomark. Aj to zle.

    1. Ganec Autor

      Kde na photozone.de píšu, že sa nevenujú syntetickým testom?

      Mimochodom: čo máš za foťák, keď si myslíš, že DxO mark robí svoje testy zle? 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.