Archív značiek: rozdiely

Výmena/upgrade foťáku za nový: dôvody pre a proti

Nedávno Nikon oznámil novú bezzrkadlovku Z7. Je parametrami podobná ako DSLR D850.
Len je (samozrejme) menšia, má nové funkcie, sú k nej kvalitnejšie sklá a .. je to bezzrkadlovka.
V podstate je teda vo všetkom podobná alebo lepšia ako jej predchodca (samozrejme až na drobnosti ako výdrž batérie). Dokonalá náhrada. Napriek tomu v diskusii zaznelo:

Z7 nevidím jako náhradu za D850

Hmm… Prečo nie? Veď ako náhrada sa hodí perfektne:

  • v dostatočnej miere dokáže všetko to čo D850
  • poskytuje minimálne tú istú kvalitu + prináša nové možnosti = je teda lepšia
    => teda tým ktorí pokukovali po D850 už teraz pokukujú po Z7
    (čím papierovo tú D850 už teraz dokonale nahradila)

No v praxi musí byť splnené viac podmienok ako len to, že nový foťák je lepší.
Pre nahradenie už existujúceho fotáku existuje až 6 možných dôvodov a musí byť splnených čo najviac z nich (alebo aspoň tie najpodstatnejšie). Sú to dôvody:

  1. citeľne lepší snímač – podľa mňa väčšina ľudí upgraduje (alebo si kupuje svoj prvý foťák) práve kvôli tomuto dôvodu a na inom im až tak nezáleží
  2. väčší výkon – niektorí sú za výkon (rýchlosť/AF) ochotní si priplatiť
  3. výhodná cena – niektorých prinúti k nákupu až dobrý “pomer cena/výkon”
  4. odstránenie problémov – preferujú tí, čo majú nejaké problémy (napríklad s ostrením); tento dôvod sa stáva najpodstatnejším ak sa foťák pokazí (alebo ho ukradnú)
  5. nové funkcie – predpokladám že kvôli tomuto upgraduje najmenšia skupina ľudí,
    keďže funkcie zvyčajne nezlepšujú kvalitu fotiek (skôr pohodlie a možnosti)
  6. osobné dôvody – všetky ostatné špecifické dôvody

Osobné dôvody môžu byť rôzne:

  • tí čo chcú niečo menšie/skladnejšie/jednoduchšie najčastejšie prechádzajú na MILC
  • ak sa niekto obáva o budúcnosť systému ktorý má, tiež prechádza
  • ak niekto nevie čo s peniazmi (alebo chce si spraviť radosť)
  • ak niekto chce byť “in”, tiež môže pokukovať po aktuálnom/štýlovom foťáku
  • ak niekto zažíva vyhorenie (má pocit že nenapreduje, alebo sa trápi)
  • ak niekto po niečom dlhodobo túži, potrebuje, alebo chce si to vyskúšať
  • .. a množstvo iných…

Sú tu ale aj dôvody proti zmene: Pokračovať v čítaní

Porovnávanie foťákov – detailnejšie informácie o fotoweboch

Séria článkov “Porovnávanie “neporovateľných” foťákov ” obsahuje tieto články:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (práve pridaný článok)

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Zorientovaniu sa medzi nimi sa venujú niektoré fotoweby a rumors stránky.
Poskytujú: informácie o nových modeloch, recenzie, porovnania a diskusie.

U foťákov sa porovnávať dajú napríklad:

  • namerané hodnoty snímačov a objektívov: DxO mark, photozone, ..
  • štandardizované zábery testovacích scén: dpreview, imaging-resources, ..
  • špecifikácie a namerané hodnoty – snapsort, ..
  • vzhľad a veľkosť: camerasize

Čo všetko tieto webové servery umožňujú?

  • čo znamenajú niektoré parametre, ktoré meria DxO mark?
  • ako interpretovať hodnoty z Photozone a na čo si u jeho výsledkov dávať pozor?
  • na ktorých weboch sú testovacie scény (u ktorých sa dá porovnať viac foťákov naraz)?
  • ktoré webové stránky o foťákoch (rumors a news servery) priebežne sledujem?

Píšem v článku: Detailnejšie informácie o foto-weboch

Nová sekcia: Porovnávanie “neporovnateľných” foťákov

Do menu Foto info som pridal novú podkategóriu Porovnávanie “neporovnateľných” foťákov.
Pôvodne to mal byť jeden článok o technologických súvislostiach a možnostiach porovnávania na webe.

No časom sa mi to rozrástlo, tak som sa rozhodol rozdeliť ho a publikovať postupne :

  1. V úvodnom článočku som vypísal, prečo získavanie informácií o foťákoch nie je jednoduché:
    • napriek množstvu fotowebov, neviem o nijakom, kde by boli úplné základy, ktoré by mal každý fotograf poznať (čo je mimochodom dôvod, prečo som vytvoril sekciu Foto-info, kde chcem v pár článkoch spísať všetko podstatné)
    • keďže je dnes ponuka foťákov väčšia, ťažšie sa určuje ich vhodnosť
    • kvôli množstvu (zastaralých, protichodných alebo manipulatívnych) informácií nie je jasné, ktorým z nich možno veriť
    • vďaka zjednodušovaniu foťákov sa (podľa fotiek) nedajú tak ľahko určiť ani fotografické znalosti
  2. v článku Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť som:
    • vymenoval 12 (internetových) zdrojov  s ktorými sa pri porovnávaní stretávam ja:
      • dpreview, DxO mark, camerasize (viď ilustračný obrázok), photozone, press releasy, imaging-resources, recenzie, špecifikácie, diskusie, reklama, kamoši, ..
    • ku nim som vypísal ich najpodstatnejšie výhody aj nevýhody
    • opísal som aj možnosť “niekoho sa spýtať”
    • prezradil som svoj systém na analyzovanie rozporuplných informácií
    • a v závere som zhrnul, akým informáciám sa vlastne dá veriť
  3. [TODO ~ 12/2016] v ďalšom článku napíšem viac detailov o niektorých fotoweboch
  4. [TODO ~ 10/2016] a v článku s názvom “Matematika snímačov a objektívov” vysvetlím niektoré parametre a súvislosti medzi nimi, ktoré treba poznať (napríklad ak chceme spravodlivo porovnávať šum dvoch foťákov)

Odkazy na spomínané články:

Bezzrkadlovky sú najvhodnejšie na fotenie ľudí, prírody, makra a video

Na gancovkách nemám veľa fotiek. Zopár sa ich nachádza v článkoch o fotení športu bezzrkadlovkami (stolný tenis, beh), ale na takéto situácie ich asi využíva len málokto.
Aj ja ich používam hlavne na fotenie úplne iných motívov.

MILC sú najvyhovujúcejšie (aj vďaka nedokonalostiam DSLR) hlavne na:

  • prírodu: keďže sú skladnejšie a bývajú aj ľahšie
  • ľudí: kvôli jednoduchšiemu foteniu, vďaka lepšej inteligencii foťáku a nenápadnosti
  • makro: vďaka použiteľnému LiveView, optimalizovanej stabilizácii a novej Oly funkcionalite
  • video: ich sklá sú optimalizované, môžu zobraziť obraz aj v hľadáčiku a vydržia dlhšie

Pokračovať v čítaní

Skreslenie bezzrkadlovkových objektívov? Žiaden problém…

Dodatok 1.5.2015: kapitola budúcnosť je v softwari, 16.4.2016: kapitola kritika sony 16-50

Bezzrkadlovkovým objektívom býva občas vytýkané aj skreslenie.
Napríklad v článku Sklamanie s logom ZEISS:

Som sklamaný, keď tak pekne vyhotovený objektív, inak s dobrou kresbou a zanedbateľnými ostatnými chybami, je znehodnotený brutálnou sférickou chybou. V takejto podobe nemal nikdy opustiť brány fabriky.

Je to naozaj taký problém?
Podľa mňa nie. Je úplne zbytočné sa sťažovať na skreslenie, lebo toto sa vo finálnych záberoch (dokonca ani v hľadáčiku a displeji) nevyskytuje. Je totižto softwarovo odstránené.

Pokračovať v čítaní

Toto odfotím aj mobilom .. či?
(alebo: skutočná zložitosť pekných záberov)
Sú vôbec kvalitné foťáky potrebné?

Zmena 4.3.2015: preformulovaný záverečný text paradoxu 3, pridané PS do záberu a posledný riadok do názvu, 28.3.2015: nová kapitola Len také “obyčajné fotenie”, preverenie jedného tvrdenia (odkaz na porovnanie záberov) 

Občas niekto vysloví takúto vetu:

Toto odfotím aj mobilom

Je to skutočne pravda? Čo o sebe prezrádza ten kto sa takto vyjadruje?
Prečo sa niekomu môžu zdať zábery z kvalitného foťáku obyčajné?
Čo sa naozaj dá a čo sa nedá odfotiť mobilom, alebo kompaktom?
Sú kvalitné foťáky vôbec ešte portrebné? Čo je vlastne potrebné na to, aby bola fotka pekná?

Obsah článku:

  • blesk a farby – prečo sa nám môžu zdať fotky z lepších foťákov obyčajné
  • fotenie pohybu bez blesku – skutočné nároky na fotenie (športu v hale)
  • statické zábery sa nám môžu zdať krajšie ako (omnoho náročnejšie) fotky v pohybe
  • odfotiť niečo z diaľky (alebo odfotiť detail) je omnoho zložitejšie ako z blízka
  • na niektoré veci je ultrazoom lepší ako základná zrkadlovka
  • zábery s rozmaným pozadím nebývajú zložité – dajú sa dosiahnuť aj ultrazoomom
  • pri tvorbe fotiek netreba trpieť, krásu fotky to nezlepší
  • ak skúsenejší fotograf prirovnáva k mobilu, myslí tým niečo iné ako začiatočník
  • analýza ilustračného obrázka – bol fotený mobilom?

Pokračovať v čítaní

Ako vznikajú nedorozumenia

Prečo si fotografi v diskusiách nemusia rozumieť?

Prečo existuje toľko veľa rôznych názorov? Prečo nie sú jednotné a občas si aj odporujú?

Pri výbere toho správneho foťáku narazí začínajúci fotograf (alebo aj ten pokročilý, ak túži po zmene) na rôzne odporúčania a názory. Inak mu môžu radiť kamaráti a diskusie na webe (zvyčajne odporúčajú len to s čím majú vlastné skúsenosti), inak recenzenti alebo predavači.

Prečo to je tak?

Je to tým že existujú aj rôzne typy fotografov (nielen fotoaparátov a fotografických oblastí).
Majú rozdielne požiadavky, skúsenosti, názor, zvyklosti, .. a navzájom si nemusia rozumieť.

Rozdelenie podľa názoru

Podľa skutočného presvedčenia (a teda požiadaviek na techniku/výstupy) fotografov rozdeľujem na tieto kategórie:

  1. cvakač
  2. nastavovač
  3. umelec
  4. dokumentarista/reportér
  5. predavač
  6. pózer
  7. recenzent
  8. geek

Hoci všetky vymenované typy majú vplyv na názory ostatných, skutočnými fotografmi sú len prví štyria. V čom sa môžu líšiť? Čím prešli? Čo vyformovalo ich názory? Ktorý z nich vám najlepšie poradí?

fotograf s retro-foťákom

Zlepšujú sa foťáky alebo zhoršujú?

Existujú 2 rôzne extrémne prístupy k hodnoteniu kvality foťákov (dokonca aj u toho istého človeka):

  • pre niekoho je diametrálny rozdiel medzi dvoma modelmi (aj) tej istej generácie
  • pre niekoho sú fotky zo starých kompaktov rovnako kvalitné ako tie dnešné, možno aj lepšie

Môže to vyzerať napríklad takto:

Porovnaval som fotky z 12 rocneho profikompaktu (4mpix) a nevidim dnes prakticky (okrem mpix) ziaden pokrok (no, mozno CMOS na vyssie ISO je pokrok), skor len zhorsenie stavu, pricom namiesto 1.5MB jpeg clovek musi archivovat 10MB

Dôvody takýchto názorov

Pokračovať v čítaní