Archív značiek: Olympus

High-res shot (2): odstránenie artefaktov

Dodatok 5.2.2019: napísaný postup opravy v Paint.NET

Ako už vieme z minulých článkov, high-res shot dokáže výrazne zvýšiť ostrosť výsledných záberov. Pri nevhodnom použití – kvôli pohybu – ale môžu vzniknúť artefakty
(ak sa pohne/roztrasie foťák, alebo sa na scéne pohybujú nejaké objekty)

Našťastie, ak je väčšina scény neroztrasená, dajú sa pomerne jednoducho nahradiť/vylepšiť.

Treba na to (aspoň u Olympusu):

  • vygenerovať JPG zábery aj z ORI (single záber) aj z ORF (high-res) RAW-ov
  • pomocou layerov ich prekryť (napríklad vo freewarovom paint.NET)
  • premazať artefakty high-res shotu zväčšeným jednoduchým záberom

Detailnejší postup ako na to (plus ešte zopár ďalších tipov), je popísaný ďalej:

Pokračovať v čítaní

High-res shot pomôže aj seťáku (mZuiko 12-50/F3.5-6.3)

Napriek tomu, že “setový” mZuiko 12-50 nepatrí medzi tie najkvalitnejšie objektívy (poľa meraní je to jeden z najmenej ostrých skiel systému mFT), vyskúšal som si s ním spraviť niekoľko testov high-res shotu. No a zostal som príjemne prekvapený:

Očividne high-res shot dokáže pomôcť aj tým najlacnejším (to moje stálo 149 eur) sklám.
(a to som bol do teraz presvedčený, že na high-res sú potrebné tie najkvalitnejšie)

Ale pekne po poriadku. Najprv teória:

Pokračovať v čítaní

Vyrovná sa ostrejšie sklo svetelnejšiemu?
Low/light porovnanie 17/1.8 a 12-40/2.8

Ako vidno na ilustračnom obrázku, aj objektívy s rôznou svetelnosťou môžu dosahovať rovnaké DxO mark skóre. Čo to vlastne znamená?

Podľa DxOMark lens testing protocol and scores: skóre objektívu vyjadruje množstvo informácií, ktoré dané sklo dokáže zachytiť na určitom foťáku, pri špecifickom low-light osvetlení (150 lux) a pri expozícii 1/60 sekundy.

Keďže mZuiko 17mm/1.8 a mZuiko 12-40mm/2.8 majú podobné skóre, tak by pri nastavenom čase 1/60 sekundy (a určitom osvetlení) mal byť aj výsledok podobný.
(samozrejme nie z hľadiska HO, ale z hľadiska výsledných detailov)
Ak ale na foťáku so svetelným sklom nastavíme čas 1/60 sekundy (a foťák nastaví clonu F/1.8), so sklom s clonou F/2.8 musí foťák nastaviť približne 2.4x vyššie ISO.
To by ale znamenalo, že na jednom foťáku môže byť (napríklad) ISO 4000 na kvalitnejšom skle podobné ako ISO 1600 na menej kvalitnom skle!

Moje testy poukázali na to, že to tak naozaj je.
Teda .. môže byť. Za určitých podmienok.
Môže .. ale samozrejme: nemusí to tak byť vždy.

Pokračovať v čítaní

Výmena/upgrade foťáku za nový: dôvody pre a proti

Nedávno Nikon oznámil novú bezzrkadlovku Z7. Je parametrami podobná ako DSLR D850.
Len je (samozrejme) menšia, má nové funkcie, sú k nej kvalitnejšie sklá a .. je to bezzrkadlovka.
V podstate je teda vo všetkom podobná alebo lepšia ako jej predchodca (samozrejme až na drobnosti ako výdrž batérie). Dokonalá náhrada. Napriek tomu v diskusii zaznelo:

Z7 nevidím jako náhradu za D850

Hmm… Prečo nie? Veď ako náhrada sa hodí perfektne:

  • v dostatočnej miere dokáže všetko to čo D850
  • poskytuje minimálne tú istú kvalitu + prináša nové možnosti = je teda lepšia
    => teda tým ktorí pokukovali po D850 už teraz pokukujú po Z7
    (čím papierovo tú D850 už teraz dokonale nahradila)

No v praxi musí byť splnené viac podmienok ako len to, že nový foťák je lepší.
Pre nahradenie už existujúceho fotáku existuje až 6 možných dôvodov a musí byť splnených čo najviac z nich (alebo aspoň tie najpodstatnejšie). Sú to dôvody:

  1. citeľne lepší snímač – podľa mňa väčšina ľudí upgraduje (alebo si kupuje svoj prvý foťák) práve kvôli tomuto dôvodu a na inom im až tak nezáleží
  2. väčší výkon – niektorí sú za výkon (rýchlosť/AF) ochotní si priplatiť
  3. výhodná cena – niektorých prinúti k nákupu až dobrý “pomer cena/výkon”
  4. odstránenie problémov – preferujú tí, čo majú nejaké problémy (napríklad s ostrením); tento dôvod sa stáva najpodstatnejším ak sa foťák pokazí (alebo ho ukradnú)
  5. nové funkcie – predpokladám že kvôli tomuto upgraduje najmenšia skupina ľudí,
    keďže funkcie zvyčajne nezlepšujú kvalitu fotiek (skôr pohodlie a možnosti)
  6. osobné dôvody – všetky ostatné špecifické dôvody

Osobné dôvody môžu byť rôzne:

  • tí čo chcú niečo menšie/skladnejšie/jednoduchšie najčastejšie prechádzajú na MILC
  • ak sa niekto obáva o budúcnosť systému ktorý má, tiež prechádza
  • ak niekto nevie čo s peniazmi (alebo chce si spraviť radosť)
  • ak niekto chce byť “in”, tiež môže pokukovať po aktuálnom/štýlovom foťáku
  • ak niekto zažíva vyhorenie (má pocit že nenapreduje, alebo sa trápi)
  • ak niekto po niečom dlhodobo túži, potrebuje, alebo chce si to vyskúšať
  • .. a množstvo iných…

Sú tu ale aj dôvody proti zmene: Pokračovať v čítaní

Rýchle porovnanie A7R II, D850 a PEN-F (v high-res móde)

Dodatok 22.3.2017: dopísaná kapitola čo som tým vlastne chcel vyjadriť

Keď sa kamoš rozhodoval medzi D850 a A7R mark III, navrhol som mu, nech si z nich v predajni nafotí zopár záberov a doma ich v kľude porovná.
Keďže ma zavolal, aby som tam šiel s ním, tak som toho využil aj na pre porovnanie s high-res shotom z môjho PEN-F.

Nafotili sme pár záberov:

  • najprv som ja: spravil pár cvakov s A7RII + Sigma redukcia + jeho pevná 50mm/1.8
  • predavač: spravil cvak na A7RII + Zeiss 55mm/1.8
  • kamoš: spravil pár cvakov na A7RII + 24-240mm
  • predavač: pár cvakov na D850 + Nikkor 50mm/1.4
  • tesne pred odchodom som ja: spravil jeden cvak na PEN-F + Sigma 30mm/1.4

Čo myslíte, ako to dopadlo?

Pokračovať v čítaní

Transmission: skutočná svetelnosť objektívov;
porovnanie mZuiko 9-18/f4-5.6 a Nikkor 10-24/f3.5-4.5

Čo si myslíte, o koľko svetelnejšie je sklo so svetelnosťou f3.5-4.5 voči sklu s f4-5.6?
(teda: o koľko viac svetla sa dostane na jednotku plochy snímača?)

  • Nikkor má podľa špecifikácií v priemere F4
    • toľko mávajú profesionálne zoomy (ktoré sa robievajú buď na F2.8 alebo na F4)
  • mZuiko má parametre svetelnosti horšie ako seťák (ktoré mávajú f3.5-5.6)
    • no a také bývajú hodnotená hanlivými slovami: “blato”, “tma-tma”, ..

Podľa špecifikácií by ten rozdiel mal byť 0.5 EV na minimálnom a 1.1 EV na maximálnom zoome.
Koľko je to naozaj?

Aký je teda ten skutočný rozdiel (medzi “profi sklom” a “seťákom typu tma-tma”)?
Mňa to celkom prekvapilo…

Pokračovať v čítaní

Sú novšie foťáky lepšie? Časť 7: jemné detaily na ISO 6400

Nejako sa dostalo na pretras ISO 6400. Je možné, aby foťák s mFT snímačom mohol na tejto citlivosti ešte zobrazovať jemné a prekreslené detaily?

Samozrejme som si to hneď preveril na záberoch z imaging-resources. Na etikete fľaše od piva naozaj boli zreteľné detaily (jemné a prekreslené). Reakcia na tento argment bola:

Argumentovat etiketou flaše od piva je nesmysl, tam se nachází kontrastní kresba, kde má redukce šumu snadnou práci. Co se třeba podívat o čtyři láhve vedle na pepřový olej, kam se ztratily ty jemné bílé linky kolem nápisu Benissimo?

Tu to už fakt začalo byť zaujímavé…

Pokračovať v čítaní

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní

Photokina 2016 v znamení mirrorless

Čo zaujímavé sa predstavilo na Photokine? (červeným: len DSLR, modrým: len MILC)

  • FujiFilm predstavil: medium-formát bezzrkadlovku GFX 50S
  • Olympus oznámil: E-PL8, blesk FL-900R, vývoj E-M1 Mark II
    • Pro servis (zahŕňajúcu aj “next day delivery replacement unit + video hotline”)
  • Panasonic oznámil: vývoj GH5 (s 6k photo), predstavil odolný G80, profikompakty LX10 a FZ2000, predviedol aj GH4 pre drony
  • Sony: a99 Mark II
  • čínsky YI: nový mFT model M1 aj s 2 sklami pre systém
  • Canon: EOS M5 a teleobjektív pre zrkadlovky
  • Irix predstavil: adaptér Canon EF -> Sony E
  • Metz predstavil blesk Mecablitz M400, ktorého prednosťou sú kompaktné rozmery

Nikon z ILC oblasti nič neoznámil, predstavil len KeyMission akčné foťáky (konkurenciu pre GoPro), podobne ako JK Imaging (Kodak Pixpro 4KVR360).

Novo oznámené sklá:

  • Tokina: svetelný širokáč (aký )  Fírin 20mm F2 pre FE
  • Venus Optics: nezvyčajne malé/ľahké Laowa 7.5mm F2 pre MFT + 15mm F2 FE Zero-D
  • Olympus: 30mm F3.5 macro, 25mm F1.2 Pro, 12-100mm F4 IS Pro
  • Panasonic: 8-18mm, 12-60mm, 50-200mm, všetko so svetelnosťou 2.8-4
  • Zeiss: Loxia 85mm F2.4 pre E-formát (*)
  • Samyang: premium manuálne sklá (pre všetky mounty) 14mm F2.4 + 85mm F1.2; video sklo XEEN 16mm T2.6
  • Sigma: 85mm F1.4 Art, 12-24mm Art, 500mm F4 Sport (Canon, Nikon + Sigma mount)
  • Leica: do 18 mesiacov predstaví 5 nových MILC skiel pre SL systém
  • Meyer-Optik: Primoplan 1.9/58
  • Voigtländer: Nokton f/1.4 (pre Nikon F) + Macro Apo-Lanthar 65mm f/2 (Sony E) + Heliar 1:3.5 50mm (M-mount)

Viac info je napríklad na stránke Photokina 2016 Highlights.

Zopár mojich postrehov a názorov:
Pokračovať v čítaní

Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky

Dodatok 8.2.2017: aktualizované koncoročné grafy, pridaný komentár s bilanciou 2016 a predpoveďou na 2017

Už v minulom článku som sa venoval cene foťákov, kedže som si všimol, že priemerná cena za bezzrkadlovky za február bola vyššia, ako za zrkadlovku. Tento fakt je zaujímavý tým, že tie najdrahšie foťáky sú profesionálne zrkadlovky a naopak tie najlacnejšie sú najnižšie modely bezzrkadloviek. Do porovnania ma napadlo pridať aj kompakty, z čoho vznikol ilustračný obrázok.

V tomto článku sa budem venovať ešte najlacnejším a najpredávanejším modelom, detailnejšiemu prehľadu vývoja cien foťákov a mierne zaktualizujem minulé grafy. Pokračovať v čítaní

Dôvody, prečo sa oplatí priplatiť si za foťák/objektív

Dodatok 16.4.2016: kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, pridané súvisiace články, doplnený príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma)

Ceny niektorých foťákov spadli na hranicu, že sa snáď už ani neoplatí výrobcom ich vyrábať.
Býva to čiastočne aj preto, lebo sa ich už neoplatí kúpiť, keďže existujú iné modely, ktoré riešia ich zásadné problémy.

Vyššie ceny nie sú náhodné: existujú dôvody si priplatiť. Napríklad kvôli:

Nevýhody starších modelov

Staršie modely majú:

Pomalšie reakcie a objektívy

Snímače prvých bezzrkadloviek ešte neboli optimalizované na rýchlosť. Až neskôr vznikli modely, ktoré dokázali 120x za sekundu skontrolovať presnosť zaostrenia (tie najrýchlejšie až 240x za sekundu). Pokračovať v čítaní

m4/3 snímač nie je malý; naopak: má ideálne rozmery

Veľkosť mFT snímača asi tá najideálnejšia, aká môže byť.
Hodí sa na všetko a najmenej sa u neho prejavujú nevýhody (vymenované aj s 1. technického aj s 2. používateľského hľadiska) všetkých ostatných veľkostí:

  • u menších snímačov:
    1. sa prejavuje diffrakcia už s ich setovými objektívami
    2. nie sú až tak bežné objektívy s požadovaným rozmazaním pozadia
  • väčšie snímače zase:
    1. potrebujú citeľne väčšie objektívy/telá a spotrebúvajú viac energie
    2. znepríjemňujú fotenie nutnosťou častejšie cloniť a presnejšie ostriť
      (pričom aj preostrenie rozsahu objektívu im v priemere trvá dlhšie)

Výhody, ktoré poskytujú iné veľkosti snímača dnes už veľa neznamenajú:

  • menší snímač umožňuje menšie telo/objektívy
    • no ďalšie zmenšovanie už nie je potrebné, keďže už mFT je dosrtatočne skladný
    • navyše foťák treba držať v rukách a ovládať, teda určitá veľkosť je stále nutná
  • väčší snímač lepšie zvládne šum
    • no toto vylepšenie nie je až také markantné (ako rozdiel “kompakt => m4/3”)
    • dnes už “šum” nie je takým problémom (dostatočne fotia už aj staršie modely)
  • menšia HO väčších snímačov spôsobuje viac problémov ako úžitku
    • už pri f/1.8 s mFT (ktoré používam často) je problém mať viacej osôb naraz ostrých
      (navyše dodatočné rozmazanie sa dá dorobiť aj v postprocessingu, no ostrosť už nie)

O výhodách veľkosti mFT snímača som už písal v kapitole 7 článku Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (tento text je len jej najnovší dodatok).

E-M5 mark II: prvý dojem a preskúšanie “High res” módu

Zmena 22.10.2016: zmenený “Mouseover” (zmena obrázku po prejdení myškou, ale v Chrome to nefungovalo) za slajder “Before after”. Teraz už vidno aj hi-res shot aj zväčšeninu naraz.

Po vydaní E-M5 Mark II vzniklo niekoľko recenzií z ukážkami “High resolution” módu. Používali sa kvalitné objektívy, teda výsledok bol buď perfektný, alebo roztrasený (obsahoval artefakty).

Ako by asi vyzeral výsledok so seťákom? Za akých podmienok nastáva roztrasenie?
Nastalo zlepšenie s novým firmwarom? Dajú sa vylepšiť už raz spravené, no roztrasené zábery?

Z recenzií na internete som sa nedozvedel (To fakt zaujíma iba mňa? Neviem googliť?)
Tak som si povedal, že skočím do predajne a vyskúšam si to sám.

Pokračovať v čítaní

Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

Dodatok 24.9.2015: kapitoly Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení Dôsledky
Dodatok 26.9.2015: nová kapitola Keď porovnával porovnateľné
Dodatok 27.9.2015: obrázok vplyvu clony f/8 a gancovinu; v závere odstavec  Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Dodatok 14.10.2015: nová kapitola Tendenčný výber záberu pre porovnanie
Dodatok 28.4.2017: nová kapitola Doslov

Ako dopadne recenzia foťáku so 40 megappixelovým módom, ak ho zrecenzuje Nikonista?
(pre nezainteresovaných: Nikon prišiel ako jeden z prvých s 36 megapixelovou FF zrkadlovkou a dnes už všetky jeho APS-C majú 24 megapixelov => zjavne vsádza na kvalitu)
Ako dopadne recenzia ostrenia Sony, keď ho bude recenzovať majiteľ Canonov? Ako bude hodnotiť vysoké ISO modelu A7S, ktoré v tomto prevyšuje najlepší model jeho značky?
Prečo “recenzie cudzích značiek” vyznievajú tak, ako vyznievajú?

Možno ste si všimli, ale po uvedení Olympusu E-M5 a jeho 40-megapixelového módu (zo 16M snímača) vznikli 2 druhy “recenzií”:

  • v niektorých tento mód prekonával dokonca 36 megapixelový Nikon
    (ktorý mal u zrkadloviek dovtedy najviac)
  • v ďalších zase prevládali len roztrasené zábery

Pokračovať v čítaní

Keď je bezzrkadlovka lepšia na šport, ako zrkadlovky

Začnem trošku akoby mimo témy. V jednej diskusii zaznela veta:

přes tu kritiku mám X-E1 rád, rád s ním fotím a prodávat ho neplánuju, protože za tu cenu nic lepšího jen tak neseženu. Reálné fungování s ním není ani zdaleka tak dramatické, jak to vypadá

Čosi podobné som vlastne prežíval s mojou prvou bezzrkadlovkou E-P1: všetky recenzie kritizovali pomalosť ostrenia, tak som si to bol v predajni preveriť, či by mi to na moje účely stačilo (chcel som foťák len na fotenie kamošov pri akcoškách). Keďže to ostrenie nebolo horšie ako u Fujiny F50fd, ktorú som na to dovtedy používal (hlavne v zlom svetle predajne), tak som ju tam hneď aj objednal (chcel som DZ kit, no mali len s pancakom).

Požadovanú funkciu spĺňal dokonale.

Vo všetkých diskusiách sa prepieralo, že bezzrkadlovky sú pomalé a že nie sú vhodné na šport. Nebol dôvod neveriť. Ale keďže som “pingpongista”, napriek tomu som skúsil fotiť aj v hale.
No potom sa stalo niečo zvláštne:

Pokračovať v čítaní