Archív značiek: objektívy

Vyrovná sa ostrejšie sklo svetelnejšiemu?
Low/light porovnanie 17/1.8 a 12-40/2.8

Ako vidno na ilustračnom obrázku, aj objektívy s rôznou svetelnosťou môžu dosahovať rovnaké DxO mark skóre. Čo to vlastne znamená?

Podľa DxOMark lens testing protocol and scores: skóre objektívu vyjadruje množstvo informácií, ktoré dané sklo dokáže zachytiť na určitom foťáku, pri špecifickom low-light osvetlení (150 lux) a pri expozícii 1/60 sekundy.

Keďže mZuiko 17mm/1.8 a mZuiko 12-40mm/2.8 majú podobné skóre, tak by pri nastavenom čase 1/60 sekundy (a určitom osvetlení) mal byť aj výsledok podobný.
(samozrejme nie z hľadiska HO, ale z hľadiska výsledných detailov)
Ak ale na foťáku so svetelným sklom nastavíme čas 1/60 sekundy (a foťák nastaví clonu F/1.8), so sklom s clonou F/2.8 musí foťák nastaviť približne 2.4x vyššie ISO.
To by ale znamenalo, že na jednom foťáku môže byť (napríklad) ISO 4000 na kvalitnejšom skle podobné ako ISO 1600 na menej kvalitnom skle!

Moje testy poukázali na to, že to tak naozaj je.
Teda .. môže byť. Za určitých podmienok.
Môže .. ale samozrejme: nemusí to tak byť vždy.

Pokračovať v čítaní

Rýchle porovnanie A7R II, D850 a PEN-F (v high-res móde)

Dodatok 22.3.2017: dopísaná kapitola čo som tým vlastne chcel vyjadriť

Keď sa kamoš rozhodoval medzi D850 a A7R mark III, navrhol som mu, nech si z nich v predajni nafotí zopár záberov a doma ich v kľude porovná.
Keďže ma zavolal, aby som tam šiel s ním, tak som toho využil aj na pre porovnanie s high-res shotom z môjho PEN-F.

Nafotili sme pár záberov:

  • najprv som ja: spravil pár cvakov s A7RII + Sigma redukcia + jeho pevná 50mm/1.8
  • predavač: spravil cvak na A7RII + Zeiss 55mm/1.8
  • kamoš: spravil pár cvakov na A7RII + 24-240mm
  • predavač: pár cvakov na D850 + Nikkor 50mm/1.4
  • tesne pred odchodom som ja: spravil jeden cvak na PEN-F + Sigma 30mm/1.4

Čo myslíte, ako to dopadlo?

Pokračovať v čítaní

Transmission: skutočná svetelnosť objektívov;
porovnanie mZuiko 9-18/f4-5.6 a Nikkor 10-24/f3.5-4.5

Čo si myslíte, o koľko svetelnejšie je sklo so svetelnosťou f3.5-4.5 voči sklu s f4-5.6?
(teda: o koľko viac svetla sa dostane na jednotku plochy snímača?)

  • Nikkor má podľa špecifikácií v priemere F4
    • toľko mávajú profesionálne zoomy (ktoré sa robievajú buď na F2.8 alebo na F4)
  • mZuiko má parametre svetelnosti horšie ako seťák (ktoré mávajú f3.5-5.6)
    • no a také bývajú hodnotená hanlivými slovami: “blato”, “tma-tma”, ..

Podľa špecifikácií by ten rozdiel mal byť 0.5 EV na minimálnom a 1.1 EV na maximálnom zoome.
Koľko je to naozaj?

Aký je teda ten skutočný rozdiel (medzi “profi sklom” a “seťákom typu tma-tma”)?
Mňa to celkom prekvapilo…

Pokračovať v čítaní

Porovnávanie foťákov – detailnejšie informácie o fotoweboch

Séria článkov “Porovnávanie “neporovateľných” foťákov ” obsahuje tieto články:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (práve pridaný článok)

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Zorientovaniu sa medzi nimi sa venujú niektoré fotoweby a rumors stránky.
Poskytujú: informácie o nových modeloch, recenzie, porovnania a diskusie.

U foťákov sa porovnávať dajú napríklad:

  • namerané hodnoty snímačov a objektívov: DxO mark, photozone, ..
  • štandardizované zábery testovacích scén: dpreview, imaging-resources, ..
  • špecifikácie a namerané hodnoty – snapsort, ..
  • vzhľad a veľkosť: camerasize

Čo všetko tieto webové servery umožňujú?

  • čo znamenajú niektoré parametre, ktoré meria DxO mark?
  • ako interpretovať hodnoty z Photozone a na čo si u jeho výsledkov dávať pozor?
  • na ktorých weboch sú testovacie scény (u ktorých sa dá porovnať viac foťákov naraz)?
  • ktoré webové stránky o foťákoch (rumors a news servery) priebežne sledujem?

Píšem v článku: Detailnejšie informácie o foto-weboch

Mesiac fotený s E-P1

Fotenie mesiaca rôznymi objektívami

Včera bol superspln (mesiac v splne a zároveň najbližšie k zemi) a bol najväčší od roku 1948.
Preto som sa rozhodol publikovať o mesiaci článok, hoci ešte nebol úplne dokončený.
(ešte som na ďalší deň pomenil/podopĺňal zopár drobností, opravil chyby a preformuloval záver)

Dokáže kompakt (vreckový ultrazoom) odfotiť mesiac?
Aký je rozdiel medzi mesiacom odfoteným základným objektívom a teleobjektívami?
Ako vyzerá mesiac odfotený na 20 megapixelovú FF zrkadlovku s 3/4 kg teleobjektívom?
Dokáže 16 megapixlelový m4/3 foťák so 430 g objektívom odfotiť to isté?

Použité objektívy:

  1. ultrazoom Sony H20 (10x zoom, 10 megapixelov): údaje na objektíve 6-36mm 1:3.6-4.4
  2. ultrazoom Olympus SH-2 (26x zoom, 16 megapixelov): 4.5-108mm 1:3.0-6.9
  3. setový základný objektív: mZuiko 14-42mm F/3.5 – F/5.6 (hmotnosť: 116g, dĺžka: 56 mm)
  4. setový teleobjektív: mZuiko 40-150mm F/4 – F/5.6 (hmotnosť: 206g, dĺžka: 86 mm)
  5. super teleobjektív: mZuiko 75-300mm F/4.8 – F/6.7 (hmotnosť: 430g, dĺžka: 116 mm)
  6. FF teleobjektív: Canon 70-200mm F/4L (hmotnosť: 760g, dĺžka: 175 mm)

Pokračovať v čítaní

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní

Porovnávanie foťákov – Matematika snímačov a objektívov

Dodatok 22.11.2016: pridaný odkaz na článok o ekvivalentnej svetelnosti a napísaný jeho obsah
Dodatok 1.2.2017: pridaný odkaz na posledný článok o fotoweboch a webových porovnávačoch

Séria “Porovnávanie ‘neporovateľných’ foťákov” je už kompletná – skladá sa už z 5 článkov:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov (čerstvo pridaný článok) obsahuje:
    • ukážku špecifikácií niektorých profikompaktov a ILC seťákov
    • vysvetlenie základných parametrov objektívu
    • využitie crop faktoru na prepočítanie niektorých z týchto parametrov
    • porovnanie výkonu na základe týchto parametrov
    • porovnávanie expozícií a z toho vyplývajúce súvislosti
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje (článok pridaný 1.11.2016)
    • zamyslenie sa nad teoretickým využitím “ekvivalentnej” clony
      • zatiaľ sa využíva len v diskusiách na trollenie
      • s menším snímačom sa nikto nesnaží dosahovať rovnakú HO ako FF
    • popísané problémy spôsobujúce uvádzanie tohto (zatiaľ zbytočného) údaju
    • chyby, ktorých sa dopúšťajú obhajcovia tejto “ekvivalencie”
    • história “Crop faktoru” a k čomu bol vlastne dobrý pri presadzovaní sa DSLR
    • gancovský záver: keďže “EQ clona” vznikla kvôli mFT systému, tak to znamená… 😉
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (článok pridaný 31.1.2017)
    • vysvetlenie parametrov, ktoré merie DxO mark
    • Photozone výsledky – ako ich interpretovať a na čo si treba dať pozor
    • fotoweby s testovacími scénami
    • zoznam rumors a news webstránok, ktoré priebežne sledujem

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Títo výrobcovia používajú niekoľko typov (veľkostí) snímačov. K nim prislúchajú rôzne objektívy.

Nedostatočný parameter jedného modelu je možné (aspoň čiastočne) vykompenzovať iným parametrom (napríklad svetelný kompakt doháňa zníženú kvalitu menšieho snímača lepšou svetelnosťou objektívu). 

Dajú sa vôbec takto rozdielne foťáky/objektívy porovnávať?
???
Dajú. Píšem o tom v článku Matematika snímačov a objektívov.

 

Dôvody, prečo sa oplatí priplatiť si za foťák/objektív

Dodatok 16.4.2016: kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, pridané súvisiace články, doplnený príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma)

Ceny niektorých foťákov spadli na hranicu, že sa snáď už ani neoplatí výrobcom ich vyrábať.
Býva to čiastočne aj preto, lebo sa ich už neoplatí kúpiť, keďže existujú iné modely, ktoré riešia ich zásadné problémy.

Vyššie ceny nie sú náhodné: existujú dôvody si priplatiť. Napríklad kvôli:

Nevýhody starších modelov

Staršie modely majú:

Pomalšie reakcie a objektívy

Snímače prvých bezzrkadloviek ešte neboli optimalizované na rýchlosť. Až neskôr vznikli modely, ktoré dokázali 120x za sekundu skontrolovať presnosť zaostrenia (tie najrýchlejšie až 240x za sekundu). Pokračovať v čítaní

Skreslenie bezzrkadlovkových objektívov? Žiaden problém…

Dodatok 1.5.2015: kapitola budúcnosť je v softwari, 16.4.2016: kapitola kritika sony 16-50

Bezzrkadlovkovým objektívom býva občas vytýkané aj skreslenie.
Napríklad v článku Sklamanie s logom ZEISS:

Som sklamaný, keď tak pekne vyhotovený objektív, inak s dobrou kresbou a zanedbateľnými ostatnými chybami, je znehodnotený brutálnou sférickou chybou. V takejto podobe nemal nikdy opustiť brány fabriky.

Je to naozaj taký problém?
Podľa mňa nie. Je úplne zbytočné sa sťažovať na skreslenie, lebo toto sa vo finálnych záberoch (dokonca ani v hľadáčiku a displeji) nevyskytuje. Je totižto softwarovo odstránené.

Pokračovať v čítaní

Rozmach manuálnych skiel?

Za posledných pár dní bolo predstavených niekoľko objektívov (a redukcií).

Čo je na nich zvláštne?

Že všetky sú to manuálne sklá (v prípade metabones zase redukcia s ktorou je treba objektívami manuálne ostriť), poväčšinou pre bezzrkadlovky!

ďalšie info:

Pokračovať v čítaní