Miera úmrtnosti v zimnej sezóne 2016/17 a 2019/20 na Slovesnku a vo Švédsku

Vplyv očkovania, chrípky a COVID-19 na úmrtnosť

Dnes už aj viacerí odborníci tvrdia, že “úmrtnosť na Covid-19 je na úrovni chrípky”.
Zaznelo to napríklad vo vyhlásení Slovenskej lekárskej komory a Matovičovi kvôli tomu “vybilo poistky” :D.

Tvrdí to aj Vladimír Krčméry (okolo 34 minúty):

Ste veľmi blízko pravde keď poviete “u nás je mortalita na kovid a na chrípku podobná” .. u nás sme podobní, ale inde vo svete zďaleka nie

Ja si nielenže dovoľujem tvrdiť to isté, ale mám na to aj logické odôvodnenie.

Na základe údajov z ourworldindata.org/excess-mortality-covid som si spravil porovnanie zimných sezón 2016/2017 a 2019/2020 na Slovensku a vo Švédsku.

Na grafoch vidno, že vplyv chrípkovej epidémie zo zimy 2016/2017 (o ktorej som dovtedy nevedel) na Slovensku => vyzerá horšie ako vplyv kovidovej pandémie vo Švédsku (ktorý býva často kritizovaný). Na grafe zo Švédska ešte vidím, že aj oni mali v zime 2016 mierne zvýšenie, ale oni to mali rozptýlené po celý rok, čo v súčte mohlo znamenať viac ako “koronazub” z roku 2020.

Pridám ešte niekoľko súvisiacich faktov:

Čo sa z týchto údajov dá vyvodiť?

  • očkovanie proti chrípke naozaj na chrípku funguje, aj keď nie dokonale
    • ale nepriamo sa prejavuje zvýšenou úmrtnosťou na kovid
      (možno aj priamo: sú štúdie ktoré to tvrdia, ale sú aj také ktoré tvrdia že nie)
  • koronaškody v Švédsku nie sú až také hrozivé ako sa na prvý pohľad zdá
  • na Slovensku odhadujem úmrtnosť na chrípku podobnú ako v Čechách
    • možno trošku horšiu kvôli nižšiemu zaočkovaniu seniorov

Celkovo z toho vyvodzujem, že úmrtnosť na kovid by zrejme bez očkovania proti chrípke bola nižšia ako úmrtnosť na chrípku. Malo by sa teda zo zdravotného hľadiska jednať o chorobu s jednoduchším priebehom.

Vysvetlenie nižšej úmrtnosti na Slovensku

COVID-19 je v mnohých ohľadoch ako chrípka: prejavuje sa respiračnými problémami (SARI), je nebezpečný pre podobnú skupinu ľudí a má podobnú úmrtnosť.
Na chrípku už ale existuje vakcína. Táto (paradoxne) spôsobuje, že v krajinách s vysokým percentom zaočkovania, je síce nižšia úmrtnosť na chrípku, ale o to vyššia je na kovid. Je to hlavne preto, lebo je tam omnoho viac ľudí, pre ktorých je kovid nebezpečný (keďže neumreli na chrípku). Zároveň majú prestarnutejšiu populáciu.

Na Slovensku je zaočkovaných len 13% seniorov. “Vďaka tomu” máme nižšiu úmrtnosť na kovid ako ostatné, viac postihnuté štáty. Ale nielen preto: v zime 2016/17 sme mali chrípkové obdobie, vďaka ktorému sme už pred kovidom prekonali to, čím si nedávno prešlo Švédsko, alebo Taliansko.
Pritom sme si toho ani len nevšimli a naše zdravotníctvo nekolabovalo.

U nás je teda situácia iná. Nemusíme sa obávať “ich scenára”.
Naše protiopatrenia môžu byť miernejšie.

ZHRNUTIE

Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym percentom zaočkovania voči chrípke, čo nám spôsobilo zvýšenú úmrtnosť v roku 2016. Všetko zlé býva aj na niečo dobré: vďaka tomu je teraz u nás úmrtnosť na COVID-19 podobná ako u chrípky, dokonca možno nižšia. Je to preto, lebo aj u kovidu aj pri chrípke sú rizikové podobné skupiny ľudí, ale na Slovensku ich to postihlo už v roku 2016, teda ich nepostihne teraz.

Vyplýva mi z toho, že kovid je skutočne porovnateľný s chrípkou. Z medicínskeho hľadiska. Hlavne u nezaočkovaných ľudí, u ktorých z hľadiska účinkov na zdravie je v poväčšinou menej nebezpečný, keďže veľká časť výskytov prebehne bez príznakov.

Nebezpečnejšia je ale jeho nákazlivosť, ktorá je vyššia ako u chrípky.
Vďaka prijatým opatreniam je ale jeho šírenie spomalené. No trúfam si povedať, že aj keby sme nepotrebné opatrenia uvoľnili, nenosili všade rúška (ktoré nemajú až taký vplyv ako by mali mať: vzhľadom k teoretickej neúčinnosti a druhej vlne v Čechách) a správali sa podobne ako vo Švédsku či v Taliansku, neopakoval by sa u nás ich scenár.

Dodatok 4.11.2020

Je mi jasné, že nie všetko závisí len od chrípky/kovidu a očkovania.
(v počiatku sa prejavilo aj preťaženie nepripraveného zdravotníctva v Taliansku)
Vplyv mali aj iné ochorenia a súvislosti. Vidno aj vplyv miernejšej zimy 2019/20.

Ozývajú sa ale hlasy, že neprimeraná ochrana pred kovidom škodí iným chorobám, ktorým potom nie je venovaná pozornosť, čo sa zvyčajne prejaví až neskôr.
Inými slovami: že problémy spôsobujú aj samotné koronaopatrenia a obmedzenia.

Ovplyvňujú aj samotný kovid. Napríklad obezitu: keďže kovid najviac škodí obéznym, ktorých stav sa zrejme obmedzeniami zhoršuje (vďaka zákazom vychádzania, lockdownom a obmedzením športovísk či fitnescentier). Teda aj tú malú “výhodu”, ktorú Slovensko má, možno vďaka neprimeraným obmedzeniam stratí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *