Archívy kategórií: DSLR vs CSC

Nové možnosti fotenia: zameriavač EE-1, elektronická uzávierka, 4K/6K photo, ..

Dodatky: 12.6.2018: pridaná ukážka 4K photo, haluziny presunuté na koniec,
dňa 10.7.2018: citácia z diskusie o fotení obomi očami naraz; 18.7.2018: kapitola o fotení dotykom

S foťákmi sa dá fotiť rôznymi spôsobmi:

  1. napríklad “na zrkadlovkára” – s okom na hľadáčiku
  2. “na kompakťáka” – s predpaženými rukami a displejom pred tvárou
  3. “na zrkadlovkára v dave” – na náhodu, s foťákom v jednej ruke nad hlavou
  4.  alebo “na mobilára” – jednou rukou cez dotykový displej

S pokrokom technológií sa rožširujú aj ďalšie možnosti fotenia:

  • výklopný displej rieši “problém zrkadlovkára v dave”, ktorý dovtedy v hľadáčiku nevidel čo fotí
    • umožňuje vidieť na displeji aj záber mimo osi objektívu
      (teda z podhľadu, nadhľadu, alebo z boku)
  • externý EVF nasadený do sánok na blesk zase dopĺňa možnosti bezzrkadloviek bez vlastného hľadáčika
    • o možnosť fotenia cez hľadáčik, na ktorý sú zrkadlovkári zvyknutý
    • mohol by doplniť by aj možnosti DSLR o natáčanie videa cez hľadáčik
      (ale toto výrobcov DSLR asi ešte nenapadlo, alebo to ako možnosť zamietli)
  • dotykový displej zintuitívnil výber ostriaceho bodu
    • meniť AF bod sa dokonca dá už aj pri fotení cez hľadáčik
      (kedy sa tento bod len presúva a nenastavuje ťuknuťím)

Ale ide to (už) aj inak: Pokračovať v čítaní

Rýchle porovnanie A7R II, D850 a PEN-F (v high-res móde)

Dodatok 22.3.2017: dopísaná kapitola čo som tým vlastne chcel vyjadriť

Keď sa kamoš rozhodoval medzi D850 a A7R mark III, navrhol som mu, nech si z nich v predajni nafotí zopár záberov a doma ich v kľude porovná.
Keďže ma zavolal, aby som tam šiel s ním, tak som toho využil aj na pre porovnanie s high-res shotom z môjho PEN-F.

Nafotili sme pár záberov:

  • najprv som ja: spravil pár cvakov s A7RII + Sigma redukcia + jeho pevná 50mm/1.8
  • predavač: spravil cvak na A7RII + Zeiss 55mm/1.8
  • kamoš: spravil pár cvakov na A7RII + 24-240mm
  • predavač: pár cvakov na D850 + Nikkor 50mm/1.4
  • tesne pred odchodom som ja: spravil jeden cvak na PEN-F + Sigma 30mm/1.4

Čo myslíte, ako to dopadlo?

Pokračovať v čítaní

Transmission: skutočná svetelnosť objektívov;
porovnanie mZuiko 9-18/f4-5.6 a Nikkor 10-24/f3.5-4.5

Čo si myslíte, o koľko svetelnejšie je sklo so svetelnosťou f3.5-4.5 voči sklu s f4-5.6?
(teda: o koľko viac svetla sa dostane na jednotku plochy snímača?)

  • Nikkor má podľa špecifikácií v priemere F4
    • toľko mávajú profesionálne zoomy (ktoré sa robievajú buď na F2.8 alebo na F4)
  • mZuiko má parametre svetelnosti horšie ako seťák (ktoré mávajú f3.5-5.6)
    • no a také bývajú hodnotená hanlivými slovami: “blato”, “tma-tma”, ..

Podľa špecifikácií by ten rozdiel mal byť 0.5 EV na minimálnom a 1.1 EV na maximálnom zoome.
Koľko je to naozaj?

Aký je teda ten skutočný rozdiel (medzi “profi sklom” a “seťákom typu tma-tma”)?
Mňa to celkom prekvapilo…

Pokračovať v čítaní

Problematické expozičné časy u DSLR
(kvôli roztraseniu zrkadlom a uzávierkou)

V článku o zvýšených nárokoch na ostrosť som vysvetlil, ako vzniká roztrasenie spôsobené uzávierkou. Zrkadlovky majú ale aj zrkadlo, ktoré pridáva ďalšie roztrasenie, ktoré prejavujúce sa zníženou ostrosťou. Na ktorých časoch sa teda znížená ostrosť zrkadloviek prejavuje v praxi?

Odkedy Nikon D810 implementoval EFSC, je u neho možné otestovať vplyv zrkadla a uzávierky. No a v recenzii na dpreview to aj spravili.

Aké boli ich zistenia ohľadom kritických časov?

Pokračovať v čítaní

Autofocus bezzrkadloviek dokáže využiť svetelné sklá
(vysvetlenie fungovania AF modulu zrkadloviek)

Zamýšľali ste sa niekedy nad špecifikáciami autofocusu?

U bezzrkadloviek býva uvádzaná len citlivosť (low-light AF sensitivity), napríklad -4EV u A7S.
U zrkadloviek je okrem citlivosti (ktorá bola asi prvý krát vychvaľovaná u Canonu 6D, lebo so svojimi -3EV u stredového bodu, to bola vtedy najcitlivejšia zrkadlovka v predaji) ešte uvádzaná aj clona a prípadné krížové body.

Je nejaký rozdiel medzi citlivosťami zrkadloviek a bezzrkadloviek?
Áno, je.

Podľa praktických skúseností, bezrkadlovky dokážu využiť aj svetelnosť svetelných skiel, vďaka čomu môžu lepšie zaostrovať v zlých svetelných podmienkach, aj keď podľa deklarovanej špecifikácie ich zaostrovací modul môže byť menej citlivý.

Pokračovať v čítaní

Dotykové ovládanie olympusu - posúvanie obrazu po displeji

Záhadné dotykové ovládanie Olympusov

Dotykové ovládanie Olympusov je iné ako u mobilov:

  • pri prehliadaní sa používa hlavne na presúvanie obrazu po displeji
    • na zoomovanie je u neho možné použiť lištu v pravej časti LCD
  • vyslovene sa hodí v kombinácii s AF bodom:
    • nastavovanie AF oblasti, tauch AF, zväčšovanie/zmenšovanie oblasti, ..
  • nedajú sa ním nastavovať parametre cez menu
    • len v SCP: aj to len na označenie nastavenia, ktoré chceme zmeniť
      (nie na zmenu hodnoty)
  • no a potom je využívané už len na drobnosti (zapnutie WiFi, uzamykanie snímkov, ..)

Kvôli tomu {že sa ním nedá ovládať úplne všetko} bolo niektorými diskutérmi/recenzentami odsudzované: kvôli “chýbajúcej” funkcionalite, ktorú poznajú z mobilov a ktoré iní výrobcovia majú naimplementované.

  • prečo sa u neho nedá zoomovať dvoma prstami ako u mobilov?
  • prečo sa s ním nedá listovať v menu a nenastavujú sa ním parametre?
  • ak to (vraj) majú iní, tak prečo Olympus nie?

Prečo vlastne nemá naimplementovanú funkcionalitu, ktorú určite nie je ťažké naimplementovať (ak by sa naozaj hodila)?

Po rokoch používania E-P3 a E-P5 už asi viem odpovede.
V skratke: lebo to netreba a narobilo by to viac škody ako úžitku 😉

Pokračovať v čítaní

Priemerná cena foťáku (časť 2): vplyv bezzrkadloviek

Dodatok 11.2.2017: kapitola “Vplyv MILC na DSLR”, obrázok s vývojom tržieb a ceny od roku 2003 + jeho analýza

V predchádzajúcom článku Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky som sa pozrel aj na aktuálne najpredávanejšie modely, v grafoch analyzoval údaje za posledné 4 roky a na základe štvrťročných výsledkov som predpovedal koncoročné výsledky. Tieto grafy sú už kompletné (z koncoročných dát), tak som ich do toho článku pridal, slovne som zhodnotil rok 2016 a napísal, čo nás asi bude čakať v roku 2017.

Za 4 roky sa toho dosť zmenilo. Najzaujímavejšie je asi porovnanie tržieb:

  • sales DSLR: 627,943,316 (2012) => 370,126,941 (2016) => tržby DSLR: klesli o 41%
  • sales MILC: 99,692,327 (2012) => 149,432,809 (2016) => tržby MILC: stúpli o 50%
  • pomer tržieb MILC/ILC stúpol zo 16,63% na 28,76% (hoci počty len z 19,63% na 27,21%)
  • priemerná cena MILC stúpla z 31,65 tisíc jenov na 47,31 (u DSLR z 38,76 na 43,81)

Takto sa postupne (po mesiacoch) menili priemerné ceny za foťák: Pokračovať v čítaní

Mobbing, alebo prečo sa niektorí “fotografi” boja bezzrkadloviek

Postoj fotografov ku bezzrkadlovkám je rôzny:

  • niektorí používajú len bezzrkadlovky (ja som napríklad “fázu zrkadlovky” preskočil)
  • niektorým bývalým “zrkadlovkárom” vyhovujú bezzrkadlovky viac (prešli z DSLR na MILC)
  • niektorí používajú bezzrkadlovky ako doplnok ku zrkadlovke
  • no a niektorí zostávajú verní zrkadlovkám (a bezzrkadlovky považujú za niečo podradné)

Mnohí pri kritike (ich) zrkadloviek reagujú podráždene. To sa dá pochopiť. Predsa len: jedná sa o ich vlastníctvo a krutá pravda sa nečíta ľahko. No a dlhú dobu podliehali reklamnej masáži o dokonalosti zrkadloviek a o tom, že kto chce byť profesionál, vyberie si zrkadlovku.

Ovšem “podobné reakcie” na diskusiách zažívam už aj pri zmienke o vylepšeniach bezzrkadloviek, alebo pri návrhu bezzrkadlovky ako alternatíve ku zrkadlovke. Alebo hocičom inom. To, čo napíšem ja, býva niektorými (hlavne čerstvými majiteľmi zrkadloviek) brané ako klamstvo (napriek priloženým dôkazom), účelová manipulácia, prekrúcanie faktov alebo trolling.
Ako by sa voľačoho báli. Čo to asi bude?

Prekvapivú odpoveď k ich správaniu mi poskytlo vysvetlenia slova “mobbing”. Pokračovať v čítaní

Sú novšie foťáky lepšie? Časť 7: jemné detaily na ISO 6400

Nejako sa dostalo na pretras ISO 6400. Je možné, aby foťák s mFT snímačom mohol na tejto citlivosti ešte zobrazovať jemné a prekreslené detaily?

Samozrejme som si to hneď preveril na záberoch z imaging-resources. Na etikete fľaše od piva naozaj boli zreteľné detaily (jemné a prekreslené). Reakcia na tento argment bola:

Argumentovat etiketou flaše od piva je nesmysl, tam se nachází kontrastní kresba, kde má redukce šumu snadnou práci. Co se třeba podívat o čtyři láhve vedle na pepřový olej, kam se ztratily ty jemné bílé linky kolem nápisu Benissimo?

Tu to už fakt začalo byť zaujímavé…

Pokračovať v čítaní

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní

Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky

Dodatok 8.2.2017: aktualizované koncoročné grafy, pridaný komentár s bilanciou 2016 a predpoveďou na 2017

Už v minulom článku som sa venoval cene foťákov, kedže som si všimol, že priemerná cena za bezzrkadlovky za február bola vyššia, ako za zrkadlovku. Tento fakt je zaujímavý tým, že tie najdrahšie foťáky sú profesionálne zrkadlovky a naopak tie najlacnejšie sú najnižšie modely bezzrkadloviek. Do porovnania ma napadlo pridať aj kompakty, z čoho vznikol ilustračný obrázok.

V tomto článku sa budem venovať ešte najlacnejším a najpredávanejším modelom, detailnejšiemu prehľadu vývoja cien foťákov a mierne zaktualizujem minulé grafy. Pokračovať v čítaní

Bleskovky (apríl 2016): Sigma interview, paródia na recenzie, porovnanie predajov a cien DSLR/MILC

  • Sigma interview: výrobca objektívov Sigma pred 2 mesiacmi prekvapil vydaním svetelného 50-100 F1.8 telezoomu a bezzrkadloviek s APS-C a APS-H (väčším) snímačom. Prečo bezzrkadlovky, hoci predtým vyrábali zrkadlovky?
    Dôvody vysvetlili v interview na imaging-resources.
  • paródia na recenzie: v diskusiách, alebo v používateľských recenziách sa recenzenti občas sťažujú na .. veci, ktoré skutočných majiteľov bezzrkadloviek vôbec netrápia.
    Najčastejšie “pripomienky” 😉 zhrnul Erik Stenbakken v prvoaprílovom videu
    (doplnok článku
  • citácia z diskusie: dôvod prechodu z Nikon na FujiFilm a zamyslenie sa nad fotkami
  • (16.4) do článku o “dôvodoch si priplatiť” som doplnil kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma) a súvisiace články
  • (16.4) do článku o korekciách som pripísal kapitolu kritika sony 16-50
  • porovnanie predajov a DSLR/MILC cien: z CIPA štatistík sa okrem počtov predaných kusov (“shipments”) dajú vyčítať aj tržby. Z nich sa dajú vypočítať aj iné zaujímavosti.
    Čo myslíte, o koľko sú zrkadlovky drahšie? Koľko percent z ILC tvoria predané MILC?

Pokračovať v čítaní

Dôvody, prečo sa oplatí priplatiť si za foťák/objektív

Dodatok 16.4.2016: kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, pridané súvisiace články, doplnený príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma)

Ceny niektorých foťákov spadli na hranicu, že sa snáď už ani neoplatí výrobcom ich vyrábať.
Býva to čiastočne aj preto, lebo sa ich už neoplatí kúpiť, keďže existujú iné modely, ktoré riešia ich zásadné problémy.

Vyššie ceny nie sú náhodné: existujú dôvody si priplatiť. Napríklad kvôli:

Nevýhody starších modelov

Staršie modely majú:

Pomalšie reakcie a objektívy

Snímače prvých bezzrkadloviek ešte neboli optimalizované na rýchlosť. Až neskôr vznikli modely, ktoré dokázali 120x za sekundu skontrolovať presnosť zaostrenia (tie najrýchlejšie až 240x za sekundu). Pokračovať v čítaní

Problémy DSLR – dodatok 7 a 8 – porovnanie 70D a 5Ds

Od publikovania článku Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek) som do neho už 6-krát dopísal nové informácie. No tento mesiac pribudli ďalšie 2:

Úmyselné spomalenie?

recenzii novej 50-megapixelovej zrkadlovky bola medzi zápormi aj “prodleva od zmáčknutí spouště”. Je naozaj najnovší foťák pomalší ako staršie? Prečo?
Môžu za to zvýšené nároky na kvalitu?

Oneskorenie spúšte (Shutter Response) je merané napríklad na imaging-resources:

  • nameraná hodnota pre “Full Autofocus Single-point” (čas pri správnom zaostrení objektívu) u 5DS (0.268 sekundy) je naozaj rádovo väčšia ako u 70D (0.075 sekundy)
  • je zaujímavé, že spomalenie nastalo aj u 7D mark II (0.249 sekundy) v porovnaní s 5 rokov staršou 7D (0.131 sekundy)

Z nameraných hodnôt pre 70D je zjavné, že pre Canon nie je problém spraviť foťák s bleskovými reakciami. Napriek tomu majú najnovšie zrkadlovky asi štvrť-sekundové oneskorenie spúšte.
U 70D boli zároveň reportované aj výrazné problémy s ostrosťou, keď sa používa ako zrkadlovka (kedy z princípu môže nastať roztrasenie mechanickými súčiastkami).
Pri použití ako bezzrkadlovka (cez LiveView) tieto problémy nenastávajú.

Vyzerá to tak, že zrkadlovky sú dnes zámerne spomaľované.
Aj najnovšia/najmodernejšia 7D mark II je citeľne pomalšia ako pôvodná 7D. Pravdepodobne kvôli zvýšeným nárokom na ostrosť (na ktoré má zrkadlovkový princíp fotenia negatívny vplyv).

Poučenie z reklamácie 70D

Pokračovať v čítaní

DSLR vs MILC – výhody bezzrkadloviek (20) – sú efektívnejšie

Čo je to vlastne efektívnosť?
Je to pomer výstupu a vstupu (alebo “miera dosiahnutého úspechu”).

Pri fotení a po ňom

Už som spomínal, že MILC vo všeobecnosti:

  1. spoľahlivejšie ostria (detekcia scény/tváre/očí pravdepodobnejšie určí správne miesto pre AF +
    kontrastné/hybridné ostrenie je presnejšie + osobitne umiestnený AF modul DSLR spôsobuje FF/BF)
  2. menej záberov zbytočne roztrasú (zrkadlom, či uzávierkou)
  3. môžu voliť optimálnejšiu expozíciu (vďaka detekcii scény, alebo “face priority AE”) a
  4. vďaka LiveView u nich nastáva menej expozičných chýb (na LCD ich vidno a hneď sa dajú opraviť)

Čo to ale v praxi znamená?
Ich percento technicky správnych záberov je vyššie.
– jedným slovom povedané – efektívnejšie.

S efektívnejším fotením je aj lepšia efektivita postprocessingu (keďže treba opravovať menej chýb).
(a keďže stačí fotiť menej, efektívnejšie je aj využitie miesta na karte/harddisku, ale to ma už netrápi: fotievam zvyčajne do JPG a vždy si môžem kúpiť väčšiu kartu)
Efektívnejšia je aj kontrola snímkov priamo po odfotení (netreba chimpovať: pozerať na LCD po OVF).

Dôsledky lepšej efektivity

To ale stále nie je všetko. Že sú efektívnejšie aj v inom, som si uvedomil napríklad pri čítaní prvých dojmov z 5Ds, pri pohľade na nápis u priloženého záberu:

lightroom – cropped, lighten

(do diskusie som vtedy napísal, že tá nesprávna expozícia a kompozícia je buď chybou fotografa alebo zrkadlovky, proti čomu nikto ani len náznakom neprotestoval, len obhajovali fotografa)

Až potom som si uvedomil, že JPG nepoužívam len z rozmaru. Ale že, vďaka lepšej efektivite fotenia, nemusím používať RAW prevodník na doladenie správnej expozície (vidím ju už pri fotení => prípadné korekcie robím už vtedy). A nielen to: ja v poslednej dobe už výsledné zábery ani neorezávam (čo tiež skracuje čas spracovávania => efektívnejšie trávim svoj voľný čas).
Naposledy som ich len hromadne zmenšil, zRARoval a sharoval.

Pochopil som ďalšiu dôležitú vec: vďaka MILC efektívnejšie využívam plochu snímača! 

Pokračovať v čítaní