Archívy kategórií: DSLR vs CSC

Predaje bezzrkadloviek prvý krát prekonali DSLR .. v Yenoch

Organizácia CIPA každý mesiac vydáva štatistiky predajov foťákov (kompakty, DSLR a MILC).
Z týchto dát sa dá veľa zistiť (o aktuálnom stave a priebehu predajov, teda aj o budúcnosti).

Ja sám som vďaka nim napísal už článok Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky a jeho voľné pokračovanie (časť 2): vplyv bezzrkadloviek.

Na základe nich píšu samozrejme aj iný. Ale na fotoweboch čo sledujem, vďaka septembrovým štatistikám tentokrát vznikol len jediný článok. Hodnotil ich tam negatívne:
New CIPA September shipment report: Things are still going bad for the camera business

things still look very bad. There is a new record low of camera shipments for the month of September. The only glimpse of hope we have is that October sales will recover due the availability of the new Nikon and Canon mirrorless cameras

Podľa neho to s foťákmi vyzerá veľmi zle, lebo “tohtoročný september” sa predalo najmenej ILC.
Ja som si ale všimol úplne iné (zaujímavejšie)
 “prvenstvo”, ktoré ostatným uniklo. Pozrel som sa detailnejšie aj na ten “business”, ktorý na tom tiež nie je až tak zle, ako z toho tvrdenia vyznieva.

Treba sa ale na tie štatistické výsledky pozrieť inak.
Pokračovať v čítaní

Výmena/upgrade foťáku za nový: dôvody pre a proti

Nedávno Nikon oznámil novú bezzrkadlovku Z7. Je parametrami podobná ako DSLR D850.
Len je (samozrejme) menšia, má nové funkcie, sú k nej kvalitnejšie sklá a .. je to bezzrkadlovka.
V podstate je teda vo všetkom podobná alebo lepšia ako jej predchodca (samozrejme až na drobnosti ako výdrž batérie). Dokonalá náhrada. Napriek tomu v diskusii zaznelo:

Z7 nevidím jako náhradu za D850

Hmm… Prečo nie? Veď ako náhrada sa hodí perfektne:

  • v dostatočnej miere dokáže všetko to čo D850
  • poskytuje minimálne tú istú kvalitu + prináša nové možnosti = je teda lepšia
    => teda tým ktorí pokukovali po D850 už teraz pokukujú po Z7
    (čím papierovo tú D850 už teraz dokonale nahradila)

No v praxi musí byť splnené viac podmienok ako len to, že nový foťák je lepší.
Pre nahradenie už existujúceho fotáku existuje až 6 možných dôvodov a musí byť splnených čo najviac z nich (alebo aspoň tie najpodstatnejšie). Sú to dôvody:

  1. citeľne lepší snímač – podľa mňa väčšina ľudí upgraduje (alebo si kupuje svoj prvý foťák) práve kvôli tomuto dôvodu a na inom im až tak nezáleží
  2. väčší výkon – niektorí sú za výkon (rýchlosť/AF) ochotní si priplatiť
  3. výhodná cena – niektorých prinúti k nákupu až dobrý “pomer cena/výkon”
  4. odstránenie problémov – preferujú tí, čo majú nejaké problémy (napríklad s ostrením); tento dôvod sa stáva najpodstatnejším ak sa foťák pokazí (alebo ho ukradnú)
  5. nové funkcie – predpokladám že kvôli tomuto upgraduje najmenšia skupina ľudí,
    keďže funkcie zvyčajne nezlepšujú kvalitu fotiek (skôr pohodlie a možnosti)
  6. osobné dôvody – všetky ostatné špecifické dôvody

Osobné dôvody môžu byť rôzne:

  • tí čo chcú niečo menšie/skladnejšie/jednoduchšie najčastejšie prechádzajú na MILC
  • ak sa niekto obáva o budúcnosť systému ktorý má, tiež prechádza
  • ak niekto nevie čo s peniazmi (alebo chce si spraviť radosť)
  • ak niekto chce byť “in”, tiež môže pokukovať po aktuálnom/štýlovom foťáku
  • ak niekto zažíva vyhorenie (má pocit že nenapreduje, alebo sa trápi)
  • ak niekto po niečom dlhodobo túži, potrebuje, alebo chce si to vyskúšať
  • .. a množstvo iných…

Sú tu ale aj dôvody proti zmene: Pokračovať v čítaní

Nové možnosti fotenia: zameriavač EE-1, elektronická uzávierka, 4K/6K photo, ..

Dodatky: 12.6.2018: pridaná ukážka 4K photo, haluziny presunuté na koniec,
dňa 10.7.2018: citácia z diskusie o fotení obomi očami naraz; 18.7.2018: kapitola o fotení dotykom
12.10.2018: ku 4K ukážke dodané aj zdrojové video

S foťákmi sa dá fotiť rôznymi spôsobmi:

  1. napríklad “na zrkadlovkára” – s okom na hľadáčiku
  2. “na kompakťáka” – s predpaženými rukami a displejom pred tvárou
  3. “na zrkadlovkára v dave” – na náhodu, s foťákom v jednej ruke nad hlavou
  4.  alebo “na mobilára” – jednou rukou cez dotykový displej

S pokrokom technológií sa rožširujú aj ďalšie možnosti fotenia:

  • výklopný displej rieši “problém zrkadlovkára v dave”, ktorý dovtedy v hľadáčiku nevidel čo fotí
    • umožňuje vidieť na displeji aj záber mimo osi objektívu
      (teda z podhľadu, nadhľadu, alebo z boku)
  • externý EVF nasadený do sánok na blesk zase dopĺňa možnosti bezzrkadloviek bez vlastného hľadáčika
    • o možnosť fotenia cez hľadáčik, na ktorý sú zrkadlovkári zvyknutý
    • mohol by doplniť by aj možnosti DSLR o natáčanie videa cez hľadáčik
      (ale toto výrobcov DSLR asi ešte nenapadlo, alebo to ako možnosť zamietli)
  • dotykový displej zintuitívnil výber ostriaceho bodu
    • meniť AF bod sa dokonca dá už aj pri fotení cez hľadáčik
      (kedy sa tento bod len presúva a nenastavuje ťuknuťím)

Ale ide to (už) aj inak: Pokračovať v čítaní

Rýchle porovnanie A7R II, D850 a PEN-F (v high-res móde)

Dodatok 22.3.2017: dopísaná kapitola čo som tým vlastne chcel vyjadriť

Keď sa kamoš rozhodoval medzi D850 a A7R mark III, navrhol som mu, nech si z nich v predajni nafotí zopár záberov a doma ich v kľude porovná.
Keďže ma zavolal, aby som tam šiel s ním, tak som toho využil aj na pre porovnanie s high-res shotom z môjho PEN-F.

Nafotili sme pár záberov:

  • najprv som ja: spravil pár cvakov s A7RII + Sigma redukcia + jeho pevná 50mm/1.8
  • predavač: spravil cvak na A7RII + Zeiss 55mm/1.8
  • kamoš: spravil pár cvakov na A7RII + 24-240mm
  • predavač: pár cvakov na D850 + Nikkor 50mm/1.4
  • tesne pred odchodom som ja: spravil jeden cvak na PEN-F + Sigma 30mm/1.4

Čo myslíte, ako to dopadlo?

Pokračovať v čítaní

Transmission: skutočná svetelnosť objektívov;
porovnanie mZuiko 9-18/f4-5.6 a Nikkor 10-24/f3.5-4.5

Čo si myslíte, o koľko svetelnejšie je sklo so svetelnosťou f3.5-4.5 voči sklu s f4-5.6?
(teda: o koľko viac svetla sa dostane na jednotku plochy snímača?)

  • Nikkor má podľa špecifikácií v priemere F4
    • toľko mávajú profesionálne zoomy (ktoré sa robievajú buď na F2.8 alebo na F4)
  • mZuiko má parametre svetelnosti horšie ako seťák (ktoré mávajú f3.5-5.6)
    • no a také bývajú hodnotená hanlivými slovami: “blato”, “tma-tma”, ..

Podľa špecifikácií by ten rozdiel mal byť 0.5 EV na minimálnom a 1.1 EV na maximálnom zoome.
Koľko je to naozaj?

Aký je teda ten skutočný rozdiel (medzi “profi sklom” a “seťákom typu tma-tma”)?
Mňa to celkom prekvapilo…

Pokračovať v čítaní

Problematické expozičné časy u DSLR
(kvôli roztraseniu zrkadlom a uzávierkou)

V článku o zvýšených nárokoch na ostrosť som vysvetlil, ako vzniká roztrasenie spôsobené uzávierkou. Zrkadlovky majú ale aj zrkadlo, ktoré pridáva ďalšie roztrasenie, ktoré prejavujúce sa zníženou ostrosťou. Na ktorých časoch sa teda znížená ostrosť zrkadloviek prejavuje v praxi?

Odkedy Nikon D810 implementoval EFSC, je u neho možné otestovať vplyv zrkadla a uzávierky. No a v recenzii na dpreview to aj spravili.

Aké boli ich zistenia ohľadom kritických časov?

Pokračovať v čítaní

Autofocus bezzrkadloviek dokáže využiť svetelné sklá
(vysvetlenie fungovania AF modulu zrkadloviek)

Zamýšľali ste sa niekedy nad špecifikáciami autofocusu?

U bezzrkadloviek býva uvádzaná len citlivosť (low-light AF sensitivity), napríklad -4EV u A7S.
U zrkadloviek je okrem citlivosti (ktorá bola asi prvý krát vychvaľovaná u Canonu 6D, lebo so svojimi -3EV u stredového bodu, to bola vtedy najcitlivejšia zrkadlovka v predaji) ešte uvádzaná aj clona a prípadné krížové body.

Je nejaký rozdiel medzi citlivosťami zrkadloviek a bezzrkadloviek?
Áno, je.

Podľa praktických skúseností, bezrkadlovky dokážu využiť aj svetelnosť svetelných skiel, vďaka čomu môžu lepšie zaostrovať v zlých svetelných podmienkach, aj keď podľa deklarovanej špecifikácie ich zaostrovací modul môže byť menej citlivý.

Pokračovať v čítaní

Dotykové ovládanie olympusu - posúvanie obrazu po displeji

Záhadné dotykové ovládanie Olympusov

Dotykové ovládanie Olympusov je iné ako u mobilov:

  • pri prehliadaní sa používa hlavne na presúvanie obrazu po displeji
    • na zoomovanie je u neho možné použiť lištu v pravej časti LCD
  • vyslovene sa hodí v kombinácii s AF bodom:
    • nastavovanie AF oblasti, tauch AF, zväčšovanie/zmenšovanie oblasti, ..
  • nedajú sa ním nastavovať parametre cez menu
    • len v SCP: aj to len na označenie nastavenia, ktoré chceme zmeniť
      (nie na zmenu hodnoty)
  • no a potom je využívané už len na drobnosti (zapnutie WiFi, uzamykanie snímkov, ..)

Kvôli tomu {že sa ním nedá ovládať úplne všetko} bolo niektorými diskutérmi/recenzentami odsudzované: kvôli “chýbajúcej” funkcionalite, ktorú poznajú z mobilov a ktoré iní výrobcovia majú naimplementované.

  • prečo sa u neho nedá zoomovať dvoma prstami ako u mobilov?
  • prečo sa s ním nedá listovať v menu a nenastavujú sa ním parametre?
  • ak to (vraj) majú iní, tak prečo Olympus nie?

Prečo vlastne nemá naimplementovanú funkcionalitu, ktorú určite nie je ťažké naimplementovať (ak by sa naozaj hodila)?

Po rokoch používania E-P3 a E-P5 už asi viem odpovede.
V skratke: lebo to netreba a narobilo by to viac škody ako úžitku 😉

Pokračovať v čítaní

Priemerná cena foťáku (časť 2): vplyv bezzrkadloviek

Dodatok 11.2.2017: kapitola “Vplyv MILC na DSLR”, obrázok s vývojom tržieb a ceny od roku 2003 + jeho analýza

V predchádzajúcom článku Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky som sa pozrel aj na aktuálne najpredávanejšie modely, v grafoch analyzoval údaje za posledné 4 roky a na základe štvrťročných výsledkov som predpovedal koncoročné výsledky. Tieto grafy sú už kompletné (z koncoročných dát), tak som ich do toho článku pridal, slovne som zhodnotil rok 2016 a napísal, čo nás asi bude čakať v roku 2017.

Za 4 roky sa toho dosť zmenilo. Najzaujímavejšie je asi porovnanie tržieb:

  • sales DSLR: 627,943,316 (2012) => 370,126,941 (2016) => tržby DSLR: klesli o 41%
  • sales MILC: 99,692,327 (2012) => 149,432,809 (2016) => tržby MILC: stúpli o 50%
  • pomer tržieb MILC/ILC stúpol zo 16,63% na 28,76% (hoci počty len z 19,63% na 27,21%)
  • priemerná cena MILC stúpla z 31,65 tisíc jenov na 47,31 (u DSLR z 38,76 na 43,81)

Takto sa postupne (po mesiacoch) menili priemerné ceny za foťák: Pokračovať v čítaní

Mobbing, alebo prečo sa niektorí “fotografi” boja bezzrkadloviek

Postoj fotografov ku bezzrkadlovkám je rôzny:

  • niektorí používajú len bezzrkadlovky (ja som napríklad “fázu zrkadlovky” preskočil)
  • niektorým bývalým “zrkadlovkárom” vyhovujú bezzrkadlovky viac (prešli z DSLR na MILC)
  • niektorí používajú bezzrkadlovky ako doplnok ku zrkadlovke
  • no a niektorí zostávajú verní zrkadlovkám (a bezzrkadlovky považujú za niečo podradné)

Mnohí pri kritike (ich) zrkadloviek reagujú podráždene. To sa dá pochopiť. Predsa len: jedná sa o ich vlastníctvo a krutá pravda sa nečíta ľahko. No a dlhú dobu podliehali reklamnej masáži o dokonalosti zrkadloviek a o tom, že kto chce byť profesionál, vyberie si zrkadlovku.

Ovšem “podobné reakcie” na diskusiách zažívam už aj pri zmienke o vylepšeniach bezzrkadloviek, alebo pri návrhu bezzrkadlovky ako alternatíve ku zrkadlovke. Alebo hocičom inom. To, čo napíšem ja, býva niektorými (hlavne čerstvými majiteľmi zrkadloviek) brané ako klamstvo (napriek priloženým dôkazom), účelová manipulácia, prekrúcanie faktov alebo trolling.
Ako by sa voľačoho báli. Čo to asi bude?

Prekvapivú odpoveď k ich správaniu mi poskytlo vysvetlenia slova “mobbing”. Pokračovať v čítaní

Sú novšie foťáky lepšie? Časť 7: jemné detaily na ISO 6400

Nejako sa dostalo na pretras ISO 6400. Je možné, aby foťák s mFT snímačom mohol na tejto citlivosti ešte zobrazovať jemné a prekreslené detaily?

Samozrejme som si to hneď preveril na záberoch z imaging-resources. Na etikete fľaše od piva naozaj boli zreteľné detaily (jemné a prekreslené). Reakcia na tento argment bola:

Argumentovat etiketou flaše od piva je nesmysl, tam se nachází kontrastní kresba, kde má redukce šumu snadnou práci. Co se třeba podívat o čtyři láhve vedle na pepřový olej, kam se ztratily ty jemné bílé linky kolem nápisu Benissimo?

Tu to už fakt začalo byť zaujímavé…

Pokračovať v čítaní

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní

Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky

Dodatok 8.2.2017: aktualizované koncoročné grafy, pridaný komentár s bilanciou 2016 a predpoveďou na 2017

Už v minulom článku som sa venoval cene foťákov, kedže som si všimol, že priemerná cena za bezzrkadlovky za február bola vyššia, ako za zrkadlovku. Tento fakt je zaujímavý tým, že tie najdrahšie foťáky sú profesionálne zrkadlovky a naopak tie najlacnejšie sú najnižšie modely bezzrkadloviek. Do porovnania ma napadlo pridať aj kompakty, z čoho vznikol ilustračný obrázok.

V tomto článku sa budem venovať ešte najlacnejším a najpredávanejším modelom, detailnejšiemu prehľadu vývoja cien foťákov a mierne zaktualizujem minulé grafy. Pokračovať v čítaní

Bleskovky (apríl 2016): Sigma interview, paródia na recenzie, porovnanie predajov a cien DSLR/MILC

  • Sigma interview: výrobca objektívov Sigma pred 2 mesiacmi prekvapil vydaním svetelného 50-100 F1.8 telezoomu a bezzrkadloviek s APS-C a APS-H (väčším) snímačom. Prečo bezzrkadlovky, hoci predtým vyrábali zrkadlovky?
    Dôvody vysvetlili v interview na imaging-resources.
  • paródia na recenzie: v diskusiách, alebo v používateľských recenziách sa recenzenti občas sťažujú na .. veci, ktoré skutočných majiteľov bezzrkadloviek vôbec netrápia.
    Najčastejšie “pripomienky” 😉 zhrnul Erik Stenbakken v prvoaprílovom videu
    (doplnok článku
  • citácia z diskusie: dôvod prechodu z Nikon na FujiFilm a zamyslenie sa nad fotkami
  • (16.4) do článku o “dôvodoch si priplatiť” som doplnil kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma) a súvisiace články
  • (16.4) do článku o korekciách som pripísal kapitolu kritika sony 16-50
  • porovnanie predajov a DSLR/MILC cien: z CIPA štatistík sa okrem počtov predaných kusov (“shipments”) dajú vyčítať aj tržby. Z nich sa dajú vypočítať aj iné zaujímavosti.
    Čo myslíte, o koľko sú zrkadlovky drahšie? Koľko percent z ILC tvoria predané MILC?

Pokračovať v čítaní

Dôvody, prečo sa oplatí priplatiť si za foťák/objektív

Dodatok 16.4.2016: kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, pridané súvisiace články, doplnený príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma)

Ceny niektorých foťákov spadli na hranicu, že sa snáď už ani neoplatí výrobcom ich vyrábať.
Býva to čiastočne aj preto, lebo sa ich už neoplatí kúpiť, keďže existujú iné modely, ktoré riešia ich zásadné problémy.

Vyššie ceny nie sú náhodné: existujú dôvody si priplatiť. Napríklad kvôli:

Nevýhody starších modelov

Staršie modely majú:

Pomalšie reakcie a objektívy

Snímače prvých bezzrkadloviek ešte neboli optimalizované na rýchlosť. Až neskôr vznikli modely, ktoré dokázali 120x za sekundu skontrolovať presnosť zaostrenia (tie najrýchlejšie až 240x za sekundu). Pokračovať v čítaní