Dodatky: 12.6.2018: pridaná ukážka 4K photo, haluziny presunuté na koniec,
dňa 10.7.2018: citácia z diskusie o fotení obomi očami naraz; 18.7.2018: kapitola o fotení dotykom
12.10.2018: ku 4K ukážke dodané aj zdrojové video

S foťákmi sa dá fotiť rôznymi spôsobmi:

1. napríklad “na zrkadlovkára” – s okom na hľadáčiku
2. “na kompakťáka” – s predpaženými rukami a displejom pred tvárou
3. “na zrkadlovkára v dave” – na náhodu, s foťákom v jednej ruke nad hlavou
4.  alebo “na mobilára” – jednou rukou cez dotykový displej

S pokrokom technológií sa rožširujú aj ďalšie možnosti fotenia:

• výklopný displej rieši “problém zrkadlovkára v dave”, ktorý dovtedy v hľadáčiku nevidel čo fotí
  • umožňuje vidieť na displeji aj záber mimo osi objektívu
    (teda z podhľadu, nadhľadu, alebo z boku)
• externý EVF nasadený do sánok na blesk zase dopĺňa možnosti bezzrkadloviek bez vlastného hľadáčika
  • o možnosť fotenia cez hľadáčik, na ktorý sú zrkadlovkári zvyknutý
  • mohol by doplniť by aj možnosti DSLR o natáčanie videa cez hľadáčik
    (ale toto výrobcov DSLR asi ešte nenapadlo, alebo to ako možnosť zamietli)
• dotykový displej zintuitívnil výber ostriaceho bodu
  • meniť AF bod sa dokonca dá už aj pri fotení cez hľadáčik
    (kedy sa tento bod len presúva a nenastavuje ťuknuťím)

Ale ide to (už) aj inak:

Fotenie cez zameriavač

Svojho času (popri oznámení E-M5 mark II foťáku) Olympus vydal zaujímavé prídavné zariadenie: Olympus EE-1. Jedná sa o zameriavač (kolimátor), teda externý hľadáčik, ktorý pri správnom zameraní zobrazuje terčík na zaostrené miesto.

Neodolal som ho a kúpil som si ho.
Je to (podobne ako externý optický hľadáčik) zariadenie, ktoré funguje aj bez foťáku.
Teda v podstate je využiteľný na hociaký fotoaparát, ktorý má päticu na blesk.

Používa sa takto:

• najprv ho treba nasadiť do pätice
• potom zaistiť pootočením prstenca pri pätici
• nakonfigurovat ostriaci terčík tak aby smeroval na miesto ktoré zobrazuje displej v prostriedku (alebo ak chceme, tak aj mimo neho)
• zmeniť si veľkosť ostriaceho bodu vo foťáku (alebo nastaviť skupinu bodov)
  • odporúčam čo najväčší, hlavne pri fotení s teleobjektívmi, keďže presné mierenie je trošku problematickejšie
• dá sa ešte nastaviť jas terčíka v niekoľkých úrovniach
• no a pred fotením na ostro si to ešte odporúčam poriadne natrénovať, lebo si to vyžaduje cvik (podobne ako mierenie s pištoľou)

Viac info vo video review:

 

Ako sa s ním fotí?

Na rozdiel od obyčajného fotenia cez displej (kedy je foťák zvyčajne dosť blízko pri očiach), je vhodnejšie fotiť s viac predpaženými rukami, najlepšie tak aby bolo vidno aj displej aj zameriavač zároveň. U pušiek také niečo už funguje:

Zameriavať teda môže slúžiť ako pomôcka pri prvotnom zameraní a potom je možné fotiť už cez displej alebo elektronický hľadáčik (ak ho foťák má).
Alebo je možné fotiť cez zameriavač samotný.

Samotné fotenie je trošku nezvyčajné: podobne ako pri fotení s puškou by sa k takémuto foteniu hodila nejaká pažba. Možno ju aj niekto kvôli takémuto foteniu vyrába, ale ja som ju zatiaľ nevygooglil. Dá sa ale pomôcť aj inak: ako vidno na zábere z videa, “zaprieť sa” sa dá aj s pomocou obyčajného remienka ku foťáku.

Ešte som to síce nevyskúšal (keďže ja za normálnych okolností remienok nepoužívam), ale viem si to predstaviť a aj chlapík vo videu vravel, že sa mu to oplatilo.

Olympus air koncepty

Pri vyhľadávaní pažby som si všimol, že predsa len nejaká existuje ako koncept, ale nebola vytvorená kvôli foťákom, ale kvôli Olympus air – čo je len samotný fotiaci modul obsahujúci bajonet a snímač bez displeja  (ilustračný obrázok z dpreview, pôvodne z dc.watch).
Ešte väčší extrém je v článku Cool test: Olympus AIR with the 300mm Four Thirds lens!
Pri takomto fotení je fakt ten zbytok foťáku nepotrebný… 🙂

Okrem tohto systému – pre kratšie sklá – existuje aj koncept rúčky, ktorá vyzerá ako pištoľ.
No neviem si predstaviť, kde by som takto mohol fotiť. Predsa len sa to až príliš podobá na skutočnú pištoľ. Čo by si na verejnosti policajti nemuseli všimnúť a mohlo by to dopadnúť zle nedobre 😉

Fotenie cez elektronickú uzávierku

V poslednej dobe som podľahol foteniu cez elektronickú uzávierku.

Takéto fotenie má niekoľko výhod:

• pri fotení nevydáva žiaden prebytočný zvuk
  (čo je strašne návykové, preto klasickú uzávierku používam len výnimočne)
  • pri fotení vtákov je to neoceniteľná vlastnosť, keďže nielenže neodlietajú po spustení série, ale mám pocit, že už im ani nevadí, keď ma vidia že na nich mierim foťákom
    

    Holuby čo na mňa pri fotení skúmavo čumeli

  • umožňuje tým fotiť na miestach kde by to inak rušilo
• keďže pri nej foťák necvaká, tak tým šetrí uzávierku (na prípady keby ju bolo treba)
• keďže foťák nezdržuje uzávierka, fotenie môže byť rýchlejšie
  (už môj foťák zvláda 20 fps; toľko zrkadlovky nebudú zvládať asi nikdy)
  • na a vďaka tomu je možné vybrať si vhodnejšie nafázovaný pohyb, pri sérii vybrať len tie najlepšie zábery alebo nafotiť to čo pomalší foťák nestíha zachytiť
• no a keďže pri takomto fotení nemá uzávierka šancu roztriasť záber, pri kritických časoch môže byť výsledok ostrejší

Fotiť foťákom bez zvuku je úplne iný pocit, na ktorý si treba najprv zvyknúť (napriek tomu, že aj mobily dokážu fotiť bez zvuku, je to iné; asi preto, lebo fotenie spúšťou foťáku vnímame inak ako fotenie mobilom).
Keďže foťák neposkytuje žiadnu zvukovú spätnú väzbu o nafotení záberu – je to dosť zradné: je možné nafotiť kvantum fotiek za kratučký okamih.

Má to síce aj svoje nevýhody:

• kvôli aktuálnemu stavu snímačov – ktoré ešte nie sú tak rýchle ako uzávierka – sa u niektorých záberov môžu prejavovať “rolling shutter artefakty”
  • ak sa vyskytnú, tak je vtedy lepšie fotiť s mechanickou uzávierkou
• niektoré modely v tomto režime fotia nižšou bitovou kvalitou
• no a už spomínaná “chýbajúca spätná väzba” môže spôsobiť nafotenie kvanta balastu, ktorý potom bude treba zmazávať
  => teda treba riešiť problémy, ktoré s pomalými foťákmi ešte nebolo treba riešiť

Ale napriek tomu sa s tým dosahujú výsledky, ktoré sa z nižším frameratom dosiahnuť nedajú (alebo vďaka tichému snímaniu je možné fotiť aj tam kde by to inak rušilo, napríklad koncert).
Pri foteniu stolného tenisu sa to môže prejaviť napríklad zdeformovaním loptičky. Kým nie je zdeformovaná “nesprávnym smerom” (ak je v smere pohybu sploštená, čo sa teoreticky tiež môže stať), tak výsledné pretiahnutie loptičky môže pridávať na dynamike (ktorá sa inak dosahuje len skrátením expozičného času, ktorý ale zároveň produkuje neostrosť aj tam, kde je ostrosť požadovaná).
Dá sa to využiť aj na “umelecký efekt”, ktorý tiež vyzerá nezvyčajne = zaujímavo.

Pro capture / Pre-burst

Elektronická uzávierka (okrem vyššej rýchlosti snímania a tichého snímania) pridáva aj ďalšiu novú možnosť fotenia: Pro capture mód (u Olympusu) alebo 4K (6K) Pre-burst (u Panasonicu).

Pri poslednom fotení vtákov som sa ich snažil zachytiť v pohybe. Keďže zvyčajne niekde priletia, tam chvíľu postoja a potom odletia, najvhodnejšie je ich fotiť práve pri tom odlete. Teda treba vystihnúť chvíľu kedy sa odrazia a odletia. Keďže nie pri každom pohybe ktorý spravia odlietajú, tak som kvôli zachyteniu toho správneho momentu nafotil aj mnoho zbytočného balastu.

Pri takomto fotení by mi veľmi pomohol takzvaný “pre-capture” mód, ktorý má napríklad Olympus E-M1 mark II (alebo čosi podobné majú aj najnovšie Panasonicy). Do pamäti sa pri namáčknutí priebežne ukladajú nafotené zábery a po dotlačení spúšte sa (posledných 14) uložia aj so zábermi so stlačenou spúšťou. Zvýšila by sa mi istota nafotenia správneho okamihu a zmenšil počet nadbytočných fotiek ktoré by potom bolo treba zmazať.

4k a 6k photo

Za budúcnosť považujem fotenie pomocou videa. Totižto: zmazávanie kvanta záberov je dosť časovo náročné a jednoduchšie je zmazať jedno video (ak sa celá séria nepodarí)
Túto možnosť zatiaľ ponúka len Panasonic: v špeciálnom móde umožňuje nahrávať video a z neho je potom možné extrahovať 4K alebo “6K” zábery.
Má to svoje nevýhody (napríklad tým, že sa jedná o elektronickú uzávierku, tak môže byť problém v halách s neónovým osvetlením alebo z rolling skutter artefaktami), ale aj jednu podstatnú výhodu o ktorej napíšem budúci článok.

Dodatok 12.6.2018: Ukážka

Keďže som si kúpil Panasonic TZ200, tak si už môžem preveriť 4K photo na vlastnej koži.
Má 3 módy:

• 4K Burst – robí zábery keď je spúšť stlačená
• 4K Burst(S/S) – jedným stlačením spúšte sa zapína, druhým vypína
• 4K Pre-Burst – pri namáčknutí sníma zábery do buffra a po dotlačení spúšte ich uloží

Pre-Burst skutočne funguje tak ako som si myslel. Vďaka tomuto systému sa už vtáci v pohybe dajú zachytiť omnoho pohodlnejšie. Prakticky som to stihol vždy, keď som bol dostatočne trpezlivý (predsa len, niekedy to trvá aj pár minút, kým vzlietnu, tak nie vždy sa mi chcelo čakať).

Trochu nevýhodou je, že TZ200 v 4K photo fotí len výrez z 20-megapixelového snímača, ale tým lepšie pre fotenie vzdialených vtákov, lebo sa tým predlžuje dosah z 360mm EQ na 540mm EQ.

Asi takto (v priebehu pol sekundy) vtáci odlietavajú z drôtov:

Zdrojové “video” je na linke:
https://drive.google.com/open?id=1WyryBvAxtrNSDx7oGSW9JHucpGWgon7A

Ako vidíte, bez pre-burstu sa takéto zábery fotia fakt ťažko…
(keďže vták sa v okamihu rozhodne že odletí, tak sa to nedá ani vypozorovať).

Fotenie cez dotykový displej (dodatok 18.7.2018)

Vo videu z dpreview (ešte v roku 2015) som si všimol nezvyčajné fotenie cez dotykový displej:

Spočiatku mi tento “krkolomný úchop” pripadal divne (hlavne s teleobjektívom),
no v čase 5:45 bol používaný aj na fotenie protipohybu. A úspešne.

Dnes som sa zase v diskusii dočítal, že takto (cez vyklopené dotykové LCD) sa dajú úspešne fotiť nielen obyčajné “single-shot” zábery (ako fotili v tom videu), ale aj sekvencie. Citujem:

Ostření – u GX80 je podle mě rychlé a na malé dítě jsem použil i focení úplně přes display. To bude asi označeno jako rouhání, ale funguje to tak, že foťák dáš do výšky očí dítěte s vyklopeným displayem a aktivuješ focení dotykem. Když vidíš, že je čas fotit, ťukneš na displayi na místo, kde chceš zaostřit (typicky obličej prcka) a prakticky okamžitě máš ostrou fotku. Reakční doba foťáku byla velmi krátká. Totéž jde použít i pro sekvenci a AFC.
No, ale to je možná až příliš revoluční 🙂

Aj nezvyčajne vyzerajúce fotenie môže byť použiteľné.

 

Zhrnutie

Vďaka bezzrkadlovkám sa už dá fotiť aj inak ako doteraz.

• Bezrkadlovky zrýchlili rozvoj EVF:
  • teda fotenie cez elektronický hľadáčik už nie je také nepoužiteľné ako bývalo v časoch keď mali len malé rozlíšenie, mizernú kvalitu a pomalú rýchlosť
    (kedy ich takmer nikto nechcel používať)
• Takisto sa vďaka nim zrýchlila rýchlosť ostrenia cez displej
  • fotenie s výklopným displejom je tiež vďaka tomu použiteľnejšie ako bývalo v minulosti

Okrem toho už dnes existujú ďalšie možnosti ako je možné fotiť, no nie sú ešte natoľko rozšírené.

Už len fotenie cez elektronickú uzávierku – ktoré je z “nového fotenia” najznámejšie – ešte nie je niektorými brané vážne (teda: býva odmietavané ako by bolo nepoužiteľné), napriek tomu, že sa vo väčšine prípadov už použiť dá.

Napriek tomu, že fotenie je dosť konzevatívna disciplína, verím tomu, že sa v blízkej budúcnosti dosť zmení.

Či už to spôsobí prepracovanie fotenia pomocou zameriavača, fotenie za pomoci “videa”, odvážnejšia zmena ergonómie .. možno niečo nové čo tu ešte nebolo .. myslím si, že v budúcnosti bude fotenie niektorých disciplín úplne iné ako je dnes.

 

Bonus: haluziny

A teraz zopár “haluzín” 🙂

Fotenie oboma očami

Foťáky, ktoré majú hľadáčik na ľavej strane (EVF) nezakrývajú svojim telom výhľad druhého oka.
Teoreticky je teda možné jedným okom sledovať okolie scény a druhým je možné sledovať výsledný obraz v hľadáčiku.
(samozrejme dá sa to aj prakticky; aj u foťákov s hľadáčikom v prostriedku, ale neviem či tak niekto bežne fotieva)

Vyžaduje si to ale cvik: keďže za normálnych okolností vidíme oboma očami to isté, spojiť dva nezávislé obrazy do jedného celku už nie je také jednoduché. Ale dá sa to.

Iste poznáte 3D obrázky (napríklad na http://www.hidden-3d.com/ ): sú založené na tom, že hoci je na nich na prvý pohľad len machuľa, pri zameraní sa jedným okom na jedno miesto a druhým na druhé (alebo proste rozozstrením) sa nám časom podarí vidieť výsledný obraz. A to dokonca priestorovo. S fotením oboma očami je to v podstate podobné.

Dodatok 10.7.2018: fakt tak niekto fotí

Mesiac po napísaní môjho článku v diskusii zaznela otázka:

Ktorym okom pozerate do hladacika ? Ja som zvyknuty pozerat lavym, ale nedavno som dospel k zaveru, ze ak by som pouzival prave, vedel by som pouzivat ten “touchpad” na vyber bodu. Na druhej strane to proste neviem …

Na moje prekvapenie, wikxzen napísal:

Pravým okem do hledáčku, levým okem současně na okolní dění (X-Pro2). Někdy levé oko přivřu, někdy jedu “stereo”. Je to dle situace. Zpočátku takřka nemožné, časem jsem se naučil to lépe praktikovat. Často přepínám mezi OVF a EVF.

Takže sa to naozaj aj dá. A nielenže dá, niekto tak aj naozaj fotieva! 🙂

 

“Nefotenie” cez externý optický hľadáčik

Okrem externého elektronického hľadáčika sa do sánok blesku dá nasadiť aj (jednoúčelový) optický hľadáčik.
Jeden taký mám už od kúpy mojej prvej bezzrkadlovky Olympus E-P1, ktorý bol dodávaný v TLK kite (twin lens kit: teda pevné sklo a setový objektív) + optický hľadáčik, optimalizovaný na fotenie s dodávaným pevným sklom.

Tento OVF síce má pár nevýhod:

• nezobrazuje fotené parametre ani zaostrenie
  (teda sa treba spoliehať na automatiku, že sa trafí)
• trpí paralaxou (čo pri fotení trošku vzdialenejšieho deja nevadí)
• nedá sa s ním zoomovať
• pri fotení s inou ohniskovou vzdialenosťou ako 34mm EQ sa nenaznačujú okraje scény

ale má aj svoje výhody:

• pri fotení s ním vidno aj trošku okolia scény (a čím dlhšie sklo, tým ho vidno viac)
• nespotrebováva žiadnu energiu
• dá sa používať aj pri vypnutom foťáku .. alebo .. nemusí byť ani nasadený na foťáku
  • teda hodí sa na natrénovanie si tvorby kompozície s pevným sklom
• je výrazne väčší a jasnejší ako bežné hľadáčiky lowendov

Nakoľko som zvyknutý fotiť cez displej, tak tento optický hľadáčik som moc nevyužíval.
No ten, kto je navyknutý na hľadáčik zrkadlovky by ho kľudne používať mohol.
=> je to riešenie hlavne tím, ktorí sa sťažujú na “lag bezzrkadloviek”, ktorý sa prejavuje pri sledovaní pohyblivého deja u starších foťákov, ktoré pri sériovom snímaní zobrazujú výsledné fotky (trošku oneskorené, teda sledovanie objektu s nepredvídateľným pohybom je zložitejšie, ako som predviedol na záberoch z fotenia psov). Najnovšie modely už aj pri takomto fotení zobrazujú priebežný LiveView, na ktorom sa oneskorenie nedá poznať.

Bola to celkom sranda pozerať sa do neho bez nutnosti držať celý foťák.
Možno si pamätáte nejakých básnikov (asi diel “Ako svet prichádza o básnikov”), keď si chalan spojil palce a ukazováky (aby z nich spravil obdĺžnik ako políčko obrazu u videa) a kontroloval tak možné scénu.
Tak pomocou tohto hľadáčika sa dá vizualizovať to, čo sa zobrazuje pri fotení s pevným sklom. Keďže ten záber je širší ako to čo vidno cez oko, je to pri otáčaní sa celkom zaujímavý pocit.

Možno tento hľadáčik ešte niekedy vyskúšam pri fotení stolného tenisu: predsa len inteligencia foťákov pokročila a už by sa s ním mala dosahovať vysoká úspešnosť aj pri fotení “na náhodu” (tak ja nazývam fotenie kde nevidím náhľad výsledku, podobne ako v OVF zrkadlovky).