Mesačné archívy: január 2016

m4/3 snímač nie je malý; naopak: má ideálne rozmery

Veľkosť mFT snímača asi tá najideálnejšia, aká môže byť.
Hodí sa na všetko a najmenej sa u neho prejavujú nevýhody (vymenované aj s 1. technického aj s 2. používateľského hľadiska) všetkých ostatných veľkostí:

  • u menších snímačov:
    1. sa prejavuje diffrakcia už s ich setovými objektívami
    2. nie sú až tak bežné objektívy s požadovaným rozmazaním pozadia
  • väčšie snímače zase:
    1. potrebujú citeľne väčšie objektívy/telá a spotrebúvajú viac energie
    2. znepríjemňujú fotenie nutnosťou častejšie cloniť a presnejšie ostriť
      (pričom aj preostrenie rozsahu objektívu im v priemere trvá dlhšie)

Výhody, ktoré poskytujú iné veľkosti snímača dnes už veľa neznamenajú:

  • menší snímač umožňuje menšie telo/objektívy
    • no ďalšie zmenšovanie už nie je potrebné, keďže už mFT je dosrtatočne skladný
    • navyše foťák treba držať v rukách a ovládať, teda určitá veľkosť je stále nutná
  • väčší snímač lepšie zvládne šum
    • no toto vylepšenie nie je až také markantné (ako rozdiel “kompakt => m4/3”)
    • dnes už “šum” nie je takým problémom (dostatočne fotia už aj staršie modely)
  • menšia HO väčších snímačov spôsobuje viac problémov ako úžitku
    • už pri f/1.8 s mFT (ktoré používam často) je problém mať viacej osôb naraz ostrých
      (navyše dodatočné rozmazanie sa dá dorobiť aj v postprocessingu, no ostrosť už nie)

O výhodách veľkosti mFT snímača som už písal v kapitole 7 článku Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (tento text je len jej najnovší dodatok).

Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Tiež sa vám po príchode z práce už nič nechce robiť? Napriek tomu, že v práci je všetko v pohode (samozrejme ak vás nesabotuje šéf či kolegovia), tak doma je to inak?

Mne sa také niečo stalo. Nakopili sa mi fotky na spracovanie. Nie kvôli tomu, že by som si na ne nevedel nájsť čas, ale kvôli tomu, že sa mi nechcelo (do toho vôbec púšťať).
Aj som si kvôli tomu zobral dovolenku, no moc som ich vtedy nespracoval. Ako je to možné?
Veď v práci mi všetko ide ako po masle, baví ma to, jedinú chvíľkovú únavu cítim len po obede, no kávička to zvláda. Čo je doma iné?

Prečo je také zložité namotivovať sa doma? Prišiel som na to. Je v tom zásadný rozdiel.
Všetky princípy v tomto článku ešte ale nenapíšem. Len tipy, čo sa s tým dá robiť:

  • jednak preto, lebo ešte potrebujem skompletizovať všetky nadobudnuté vedomosti
  • zadruhé: už len samotné uvedomenie si – že k “domácej” motivácii treba pristupovať inak– je zásadné zistenie a v mnohých prípadoch aj dostatočné (na prekonanie “lenivosti”)
  • zatretie: v tomto článku sa chcem zamerať vyslovene na spracovanie fotiek – čo všetko sa s tým dá robiť – hoci sa hodí aj nefotografom

Najprv je ale nutné opísať, v čom je “spracovávanie fotiek” iné, prečo je nutné to nevzdať a ako som sa “dostal do problémov”. Až potom napíšem, čo všetko som dosiahol aj bez pochopenia princípov (a toho zásadného zistenia). Zacitujem aj tipy iných a zopár postrehov z kníh.

Väčšine fotografom už budú stačiť informácie v tomto článku.
Vlastne to podstatné tu už je, len nie názorne vysvetlené.
Dá sa aplikovať nielen na fotografovanie (spracovávanie fotiek), ale aj na iné činnosti.

Celý článok tu: Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow