- Strana17. {vysvetlenie prečo pil víno aj keď mu nechutilo} Ešte som sa nenaučil rozlišovať medzi skutočnosťou a teóriami. Plne som veril matkinmu názoru na taliansku náturu. Okrem toho som mal akési matné predstavy o posvätnosti pohostinstva. Tu je zákerný, prchký, vraždiaci Talian, ponúkajúci mi svoje pohostinstvo. Navraveli mi, a ja som uveril, že ak ho urazím, bodne ma nožom, presne tak ako kôň kopne každého, kto sa mu ocitne na dosah kopýt a dráždi ho. A potom ten Talian, Peter, mal presne také hrozivé čierne oči, o akých rozprávala moja matka. ... Tak či onak jeho oči boli jagavo čierne a diabolsky iskrili. Boli tajomné, neznáme a akože som ich ja, sedemročný chlapec, mohol prehliadnuť a zbadať v nich nezbedníctvo? Zazrel som v nich náhlu smrť, a tak som víno odmietol len rozpačito. Výzor jeho očí sa zmenil. Zvážneli a priamo prikazovali, keď mi pristrkával víno bližšie. Čo som mal robiť? Odvtedy som sa niekoľko ráz ocitol zoči-voči smrti, ale nikdy som nepocítil strach z nej, ako vtedy. Priložil som pohár k perám, a Petrovi zmäkli oči. Vedel som, že ma nezabije, aspoň hneď nie. Odľahlo mi. Ale nie od vína. Bolo to lacné, mladé víno, trpké a kyslé, vyrobili ho zo zvyškov a paberkov z vinohradu a zo sudov a chuť malo oveľa horšiu ako pivo. Existuje len jediný spôsob, ako užiť liek - prehltnúť ho. A to isté som urobil s vínom. {potom mu užasnutý Peter podal druhý pohár, zavolal ostatných nech sa pozrú na zázračné dieťa, a nalieval ďalej} - strana 18: Keby som nemal toľko fantázie, keby som bol hlupák, keby som sa zaťal ako mulica a šiel vlastnou cestou, nikdy by sm sa nedostal do tejto šlamastiky. Chlapci tancovali s dievčatami a naokolo nebolo nikoho kto by ma bol vyrval z rúk môjmu osudu. Koľko som vypil, neviem. Zo všetkého si pamätám iba celú večnosť trvajúce útrapy zo strachu uprostred zástupu vrahov, a na nespočetné poháre červeného vína, ktoré mi podávali ponad vínom poliaty stôl z holých dosák a ktoré sa mi liali dolu hrdlom. Víno bolo zlé, ale nôž v chrbte bol ešte horší, a ja som musel za každú cenu prežiť. Keď si na to všetko spomínam, a mám už svoje pijanské skúsenosti, viem, prečo som sa vtedy otupený neposkladal na stôl. Ako som už spomínal, bol som zdrevenený od hrôzy, bol som celý ochromený. Jediným mojím pohybom bolo doniesť tú nekonečnú procesiu pohárov k ústam. Bol som otrávenou a nehybnou nádobou, do ktorej putovalo všetko to víno. Ležalo nehybne v mojom od strachu stiahnutom žalúdku. Mal som priveľký strach dokonca aj na to aby som začal dáviť. A tak celý ten Taliansky zástup pozeral na ten zázrak, na dieťa, ktoré pregĺgalo víno chladnokrvne ako automat. - Strana 21: Po tej noci som chorel celé dni a nepotreboval som matkine príkazy, aby som sa v budúcnosti vyhýbal Majstrovi Alkoholovi. Moja matka bola do hĺbky otrasená. Tvrdila, že som urobil čosi zlé, veľmi zlé a že som konal presne naopak, ako ma učila. Ale ako som mal ja, ktorému nikdy nedovolili odvrávať, ktorému chýbali slová, aby nimi vysvetlil svoj duševný stav - ako som mal svojej matke povedať, že to zavinili jej ponaučenia, že som sa opil? Nebyť jej názorov o čiernych očiach a o talianskej náture, neomočil by som si sta v tom kyslom, trpkom víne. Kým som nedorástol, nepovedal som jej pravdu o tej odpornej príhode. Po chorobe ma niekoľko vecí miatlo, iné sa mi zdali celkom jasné. Cítil som, že som sa previnil, ale trýznil ma pocit nespravodlivostio. Nebola to moja vina, a predsa som sa zachoval nedobre. Ale moje rozhodnutie nikdy viac sa nedotknúť alkoholu bolo celkom jasné. Besný pes sa veru nebál vody väčšmi, ako som sa ja bál alkoholu. - strana 22: Záver z tejto príhody je však taký, že ani táto strašná skúsenosť ma v konečnom dôsledku nedokázala odstrašiť, aby som sa s Majstrom alkoholom nezoznámil bližšie. Všetko okolo mňa, dokonca už vtedy, bola sila, ktorá ma k nemu priťahovala. Predovšetkým sa mi zdalo, že všetci dospelí, okrem mojej matky, ktorá mala na všetko odlišné názory, sa na celú príhodu pozerajú so zhovievavým pohľadom. Čo sa stalo, bol iba art, čosi veselé. Nikto mi to nezazlieval. ... Ako vravím, pokiaľ viem, nikto sa nad vecou nepohoršoval. Bolo to čosi šteklivo, čertovsky náramné - krásna skvelá epizóda v jednotvárnostui života na tomto nevľúdnom, hmlistom pobreží. - strana 23 ee: Fyzický odpor k alkoholu som nikdy neprekonal. Ale premáhal som ho. Do dnešného dňa ho premáham, vždy keď pijem. Chuť sa mi ustavične búri, a chuti možno veriť, vie čo telu prospieva {JH: dnes už nie, keďže ju klamú chemikálie} - strana 23 OK: Ľudia však nepijú pre účinok, aký má alkohol na telo. Pijú kvôli účinku, aký má alkohol na mozog; a ak pri tom musí alkohol prejsť cez telo, tým horšie pre telo. - strana 25: Keď som mal 10 rokov .. Našiel som si cestu do verejnej knižnice a čítal som až do úmoru. Na chudobných rančoch, na akých som žil ja, kníh nebolo. Akoby zázrakom sa mi dostali do rúk štyri knihy, nádherné knihy, ktoré som doslova zhltol. ... Tú poslednú mi požičala učiteľka. Nebol som smelé dieťa, nevedel som, ako Oliver Twist, požiada o ďalšie knihy. Keď som Alhambru vracal učiteľke, nazdal som sa, že mi požičia Ďalšiu knihu. A keďže mi ju neponúkla - zrejme sa nazdávala, že po ďalšej netúžim - preplakal som celú trojmíľovú cestu pešo zo školy na ranč. Čakal som a dúfal, že mi ešte nejakú knižku požičia. Niekoľkokrát som si dodal toľko odvahy, že som ju o to takmer požiadal, ale nikdy som na to napokon nenašiel dosť smelosti. - strana 35: Šťastný je ten človek, ktorý znesie akurát dva poháriky a potom pociťuje príznaky opitosti. Nešťastný je ten, kto znesie množstvo pohárikov a nie je to na ňom poznať; nešťastník, kto musí vypiť množstvo pohárov, aby mal trochu pod čapicou. - strana 45: Všade, kde sa žije slobodný a úžasný život, chlapi pijú. Romantika a dobrodružstvo akoby ustavične išli po ulici zakvačené do Majstra Alkohola. Ak chcem spoznať prvých dvoch, iste musím poznať aj tretieho. - strana 55: Tu som spoznal ďalšiu črtu povahy Majstra Lakohola. Kazí morálku. Zlých skutkov, ktoré človek nespácha, keď je triezvy, dopustí sa veľmi ľahko, keď nie je triezvy. V skutočnosti nič iné ani robiť nemôže, pretože Majstrova prekážka medzi náhlymi chúťkami a dávno získanou morálkou rastie ako múr. Prestals om myslieť na dlhy u mamky Jennie a naďalej som získaval za bezvýznamné množstvo bezvýznamných paňazí nové známosti a zabával som sa, hoci sa mi zabávať nechcelo. - strana 57: Tak som si vyslúžil chclapskú ostrohy. Moje postaveni na pobreží a medzi lupičmi ustríc bolo razom vynikajúce. Pozerali sa na mňa ako na dobrého chlapíka, nie ako na zbabelca. A odo dňa, keď som sedel v prístave mesta Oakladnu na míľniku a sopel som k onomu predsavzatiu, nikdy som sa už nestaral o peniaze. Nikto ma odvtedy už nepokladal za lakomca, zatiaľ čo moja márnotratnosť sa stala zdrojom úzkosti a obáva pre tých čo ma poznali. - strana 58: Život však bol ustavične spätý s pijatikou. Hostince sú klubmi chudobných. - strana 59: "Napime sa", navrhol som mu okamžite po domlke, o ktorej som vedel, že patrí k pijanským obyčajam. Samozrejme, pri pive, ktoré som platil ja, musel ma vypočuť a aj musel čosi povedať. A Johny, ako ozajstný hostiteľ, vyslovil niekoľko taktných narážok, ktoré nám umožnili nájsť viaceré témy na rozhovor. Prirodzene, keďže pprijal moju ponuku, musel aj kapitán Nelson objednať pivo. Bola to príležitosť na ďalší rozhovor. - strana 64: Hans, jeden z námorníkov Franzúza Franka, okamžite sadol do člna a rýchlo vesloval na severné pobrežie. Veľký demižón na zadnej lavici hovoril o jeho poslaní. Už nemohli vydržať, tak dychtili zapiť tých päťdesiat dolátov, ktoré si zarobili. Tak sa správajú tí, čo sa zasvätili Majstrovi Alkoholovi. Keď sa na nich usmeje šťastie, pijú. Keď sa neusmeje, pijú, lebo dúfajú, že šťastie príde. Keď sa neusmejú, pijú, aby na to zabudli. Ak sa stretnú s priateľom, pijú. Ak sa s priateľom pohádajú a stratia ho, pijú. Ak majú úspech v láske, celí šťastní pijú. Ak dostanú košom, pijú z opačného dôvodu. A ak nemajú nič na príci, čo sa dá robiť, dajú si za pohárik, lebo vedia že keď si dajú dostatočný počet pohárikov, začnú sa im mysľou preháňať čudesné nápady, až budú mať s nimi plné ruky roboty. Keď sú triezvi, chce sa im piť, a keď sa už raz napili, chcú sa napiť ešte viac. - strana 70: Vydržal som piť s hociký, pohárik za pohárikom, ba často som vypil viac ako bolo únosné, len aby som dokázal, aký som chlap. Keď jedného rána moju do nemoty spitú kostru vymotali zo sietí, čo sa na brehu sušili napnuté na rámy a do ktorých som sa predchádzajúcej noci hlúpo a slepo zamotal, a keď si pri ďalšej pitke celé pobrežie rozprávalo o tom rozprávalo a chichúňalo a rehúňalo sa pri tom, bol som na seba náramne pyšný. Bol to predsa skvelý kúsok. - strana 75: A kamkoľvek som došiel, všetky cesty lemoval alkohol. Všade sa chlapi schádzali v hostincoch. Boli to kluby chudoby a boli to jediné kluby, do ktorých som mal prístup aj ja. V hostincoch som sa mohol zoznámiť s kýmkoľvek. Mohol som zájsť do krčmy a pozhovárať sa, s kým som len chcel. V cudzích mestách a mestečkách, do ktorých som zavítal, jediným miestom, kam som mohol zájsť, bol hostinec. V hociktorom meste som prestal byť cudzincom vo chvíli, keď som vstúpil do výčapu. - strana 77: Nemohol som predsa z ničoho nič prísť k cudzím ľuďom do bytu. Nik by mi tam neotvoril dvere, nemali pre mňa pri kozube nachystanú stoličku. Ani kostoly a kazateľov som nepoznal. A čo som nepoznal, to ma nepriťahovalo. Veď nemali nijaké čaro, neobstieral ich opar romantizmu, nesľubovali nijaké dobrodružstvo. Boli z takej fajty, ktorej sa nikdy nič neprihodilo. Žili a tvrdli si vždy na tom istom mieste, boli to ľudia poriadkumilovní a systematickí, úskoprsí, obmedzení, umiernení. Nebolo v nich veľkorysosti, nemali fantziu, nepestovali priateľstvá. Ja som chcel spoznať dobrých chlapíkov, prístupných a otvorených, odvážnych a občas aj strelených, chlapíkov so širokým srdcom, s otvoreným náručím, a nie zbabelcov s králičím srdcom. A tu sa zasa musím posťažovať na Majstra Alkohola. Nivočí práve tých správnych chlapíkov - tých, čo majú v sebe oheň a nadšenie, v ktorých je veľkosť, srdečnosť, a tie najlepšie ľudské vlastnosti. A Majster Alkohol v nich disí plameň, otupuje čulosť a ak ich nezabije hneď, ani z nich nenarobí šialencov, urobí z nich hrubcov, otupí ich a pôvodnú dobrotu a vycibrenú náturu prevráti a pokazí. (+) - strana 81: Spoznal som čo je nechuť do jedla. Spoznal som, čo je to zobúdzať sa ráno a celý sa triasť s rozochveným žalúdkom, s prstami takmer ochrnutými, a spoznal som aj, ako pijan túži po pohári neriedenej whisky, aby sa postavil na nohy. (Och, Majster Alkohol je úžasný travič. Spálený, ochabnutý a otrávený mozog aj telo naladí do pôvodnej tóniny tým istým jedom, ktorým otravu spôsobil.) Kúsku Majstra Alkohola nemajú konca-kraja. Pokúsil sa naviesť ma, aby som spáchal samovraždu. Robil vtedy, na čo mu sily stačili, aby ma čo možno najrýchlejšie zabil. Nebol však spokojný s výsledkom a pokúsil sa o iný úskok. Takmer ma dostal a ja som sa pritom čosi o ňom naučil - začal som piť múdrejšie a dômyselnejšie. Naučil som sa, že aj moja konštitúcia, hoci vynikajúca, má svoje hranice, a že Majster Alkohol hranice nepozná. Prišiel som na to, že za hodinku, dve premôže aj moju silnú hlavu, široké plecia aj klenutú hruď, položí ma na lopatky a ako diabol ma začne škrtiť, aby ma pripravil o život. {potom rozpráva ako sa ožral kvôli voľbám, keďže vtedy partajníci a uchádzači o úrady platia v hostincoch} - strana 88: Whisky bola podľa môjho presvedčenia nebezpečná, ale nie zlá. Whisky bola nebezpečná tak ako iné veci na tomto svete. Ľudia od whisky zomierali; ale aj rybári sa prevrátili s člnom a utopili sa, tuláci spadli pod vlak a roztrhalo ich na kúsky. Človek si musí počínať súdne, ak si chce poradiť s vetrami aj vlnami, železnicami aj výčapmi. Opiť sa tak, ako sa chlapi opíjajú, je správne, ale opiť sa treba s rozumom. Už nikdy nebudem piť whisky na kvarty. - strana 94: Bolo zaujímavé, aký súd vyniesli nad Viktorom jjeho druhovia, sami pijani: "Taký chlapík by vôbec nemal piť."Ale Viktor bol najschopnejší námorník na lodi a najsúcejší kamarát na palube. Bol to vynikajúci všestranný typ námorníka; kamaráti poznali jeho cenu, uznávali ho a mali ho radi. Napriek tomu ho Majster Alkohol dokázal premeniť na zúrivého šialenca. A práve na to títo pijani poukazovali. Vedeli, že pijatika - a námorním pije o dušu - robí z ľudí bláznov, ale iba miernych. Zúrivé šialenstvo je nežiadúce, pretože kazí zábavu ostatným a často končí tragicky. Zich hľadiska mierne bláznovstvo možno pripustiť. Ale či z hľadiska celého ľudského pokolenia nie je žiadúce akékoľvek bláznovstvo? A existuje väčší výrobca šialenstva všetkého druhu ako Majster Alkohol? - strana 98: Ľudia dvadsiateho storočia môžu urobiť jedinú rozumnú vec - zakryť tú studňu; urobiť z dvadsiateho storočia naozaj dvadsiate storočie a do devätnásteho storočia a všetkých storočí predchádzajúcich vykázať to čo k nim patrilo - upaľovanie čarodejníc, neznášanlivosť, modloslužobníctvo a nie najmenšie z podobných barbarstiev - Majstra Alkohola. - strana 109: V tomto idylickom období môjho života bol iba jeden problém, totiž hoci som sa zocelený vracal z odvrátenej strany života, bol som plachý a ostýchavý. Luis ma znova a znova povzbudzoval. Ale ja som to s dievčatmi nevedel. Po predčasnom chlapskom živote mi pripadali cudzie a zázračné. Len čo nastala kritická chvíľa, stratil som odvahu aj akúkoľvek podnikavosť. - strana 112: {+} Čo čakajú dievčatá od chlapcov, ktorí s nimi sedia na lavičke a úporen sa snažia zistiť čo je to láska? Čo čakala, že urobím? Čakala, že ju pobozkám? Čakala, že sa o to pokúsim? A ak to odo mňa čaká a ja ju nepobozkám, čo si o mne pomyslí? Och, bola múdrejšia ako ja - teraz to už viem - to malé nevinné dievčatko v sukničke, čo jej siahala po špičky topánok, bolo múdrejšie. Poznala chlapcov odjakživa. Dodávala mi odvahy, ako len dievča smie dodávať odvahy. Rukavičky mala stiahnuté, držala ich v jednej ruke a ja si spomínam, ako ma nimi ľahučko a smelo udrela po ústach, akoby som povedal čosi, čo sa nemá; v tom dotyku bol ľahučký flirt. Dusil som sa od šťastia. Bolo to najúžasnejšie, čo sa mi v živote prihodilo. {+} - strana 114: Keď som sa stretával s ľuďmi, ktorí nepili, na pitie som ani len nepomyslel. Louis nepil. Ani on ani ja sme si to nemohli dovoliť. Ale najdôležitejšie bolo, že sme po tom vôbec netúžili. Boli sme zdraví, normálni abstinenti. Keby sme boli pijani, boli by sme pili, či by sme si to mohli alebo nemohli dovoliť. - strana 116: Niekedy sme mali smolu, keď sme v pätici hrávali sanchopedro o pijatiku a niekto znás dvakrát za sebou prehral. Také nešťastie znemanlo vždy čosi medzi 25 až 80 centov, podľa toho, koľko hráčov si objednalo desaťcentové nápoje. Ale dočasne sme unikali neblahým následkom takého nešťastia, keď nám pri bare výdavok zapísali na sekeru. Samozrejme, to iba odďaľovalo deň platenia a zvádzalo nás, aby sme minuli viac, ako by sme platili v hotovosti. - strana 127: Za potuliek po Spojených štátoch som dospel k novým názorom. Ako tulák som sa ocitl mimo spoločnosti, ba dokonca nižšie, ako v podpalubí. Mohol som pozorovať, ako celý stroj vlastne beží. Videl som, akosa krútia kolieska spoločenskej mašinérie a pochopil som, že fyzickú prácu si nevážia tak, ako mi to nahovárali učitelia, kazatelia a politici. udia bez remesla boli ako bezcenné stádo. Ak sa ktosi aj remeslu vyučil, musel vstúpiť do odborov, aby vo svojej profesii vôbec musel pracovať. A jeho odbory sa potom museli biť a zápasiť so zväzmi zamestnávateľov o vyššie mzdy a kratšiu pracovnú dobu. Aj zväzy zamestnávateľov sa bili a zápasili. V ničom som nevidel dôstojnosť. - strana 129: V núdzi, keď sa už človek nemá kam obrátiť, keď už mu nezostáva ani len kúsoček záruky, ktorú by od neho žiadal úžerník so zatvrdnutým srdcom, môže zájsť za známym výčapníkom. Vďačnosť je v ľuďoch od narodenia. Len čo má človek, ktorému takto pomohli, znova peniaze, verte, časť z nich rád minie za barovýým pultom tohto výčapníka, čo sa tak priateľsky k nemu zachoval. - strana 130: Necchem tým nijako vynášať majiteľov hostincov. Píšem tak preto, aby som odkryl moc Mjastra Alkohola a aby som vykreslil aspoň jednu z obrovského množstva ciest, po ktorých človeka unáša, keď sa dostane do styku s Majstrom, až kým na jej konci nezistí, že ďalej bez neho už nevládze ísť. - strana 132: {potom ako 3 mesiace naplno študoval 19 hodínm denne aby zvládol dvojročné učivo} Pre do mnou sa objavila Benicia. Zamieril som do zátoky Tunerovej lodenice, obišiel som Solano a hnal som sa okolo tŕstia a rybárskych člnov až tam, kde som za starých čias býval a do nemoty sa opíjal. A práve tu sami prihodilo čosi, čomu som mnoho nasledujúcich rokov neprisudzoval vážnosť. Nemal som v pláne zastaviť v Benicii. Prúd bol príhodný, vietorm i vyhovoval a bola to celkom príjemná plavba. Predo mnou sa objavila Býčia hlava a Vojenské meče, označujúce vstup do Suisundského zálivu, nad ktorým, ako ssom vedel, býva často hmla. A predsa, keď som zrakom spočinul na rybárskych bárkach, kotviacich pri brehu v šasine, nezaváhal som ani na chvíľu a stočil som kormidlo, zaiahol plachtu a zamieril som k brehu. V tej chvíli som v hĺbke zmätenej mysle vedel, čo chcem. Chcel som sa napiť. Chcel som sa opiť. Bol to príkaz. Nedalo sa o ňom pochybovať. Moja vypätá a zmorená myseľ väčšmi ako čokoľvek iné potrebovala zbaviť sa únavy, a to tak, ako sa jej zbaviť vedel. A o to práve ide. Po prvý raz vo svojom živote som vedome, dobrovoľne zatúžil vypiť si. Bol to nový, celkom odlišný dôkaz Majstrovej moci. Nie telo túžilo po alkohole. Chýbal duši. Moja prepracovaná a vyčerpaná myseľ túžila zabudnúť. - strana 141: V tom to je. Majster Alkohol sa privráva ľuďom slabým a zlyhávajúcim, unaveným a vyčerpaným. Je najjednoduchším východiskom. A po celý čas klame. Telu dodáva nepravú silu, duchu falošný vzlet a veciam zdanie čohosi čím nie sú, robí ich oveľa krajšími, ako sú v skutočnosti. Nesmieme však zabudnúť, že Majster Alkohol má veľa tvárí. Tak, ako sa prihovára slabým a vyčerpaným, prihovára sa aj nadmieru silným, prekypujúcim životom , unudeným a zaháľajúcim. Dokáže sa zavesiť do hociakého človeka v hociakej nálade. Staré lampy zamení za nové, sivosť skutočnosti zamení za trblietavvosť predstáv a nakoniec podvedie všetkých, čo kráčali vedno s ním. - strana 152: Finančný úspech mi dovolil dožičiť si viac času na telesný pohyb. Viac som jazdil na bycikli, najmä preto, že som bicykel vyplatil zo záložne; boxoval som a šermoval, chodil som po rukách, skákal do výšky aj do diaľky, strieľal som, hádsňzal som oštepom a plával. A naučil som sa, že telesné zaťaženie si vyžaduje viac spánku ako zaťaženie duševné. Nie - strana 153: Až dovtedy som mal iba obmedzený kruh priateľov. Ale teraz som bol v kurze. Pozývali ma, najmä na obedy, získal som veľa priateľov a známych, ktorých majetkové pomery boli oveľa lepšie ako moje. Mnohí znich pili. Pili doma a aj mňa ponúkali alkoholom. Nikto z nich však nebol pijan. Pili s mierou, a aj ja som s nimi pil s mierou, na znak kamarátstva a toho, že si vážim ich pohostinnosť. Netrápil som sa kvôli tomu, že zasa pijem, po alkohole som netúžil, ani som ho nepotreboval a jeho vplyv n amňa bol taký zanedbateľný, že sa už ani nepamätám na svoj prvý koktail ani na prvú škótsku so sódou. Nuž a mal som svoj vlastný dom. Keď človeka pozývajú do iných domov, musí celkom samozrejme pozývať iných do svojho domu. Tak sa prejavuje narastajúci životný štandard. A pretože ma v iných domoch ponúkali nápojmi, nemohol som sa zachovať inak, iba podávať nápoje aj vo svojom dome. Zásobil som svoj dom pivom, whisky a červeným stolovým vínom. Od tých čias je môj dom vždy dobre zásobený. A po celý ten čas som si nerobil z Majstra Alkohola ťažkú hlavu. Pil som, keď pili iní, pil som s nimi a pitie som pokladal za spoločenský akt. A len neveľmi som sa staral o to, čo pijem, PIL SOM, čO PILI INí. aK SI VYBRALI WHISKY, PIL SOM AJ JA WHISKY. Ak pili ďumbierové pivo alebo sarsaparillu, pil som aj ja to isté. A keď som nemal doma návšetevu, nuž čože, nepil som nič. Fľašky s whisky som mal vždy v izbe v ktorej som písal, a celé mesiace, ba roky som nevedel, čo to je napiť sa, keď som sám. Keď ma pozvali na obed, všimol som si, ako príjemne a lahodne hreje koktail pred jedlom. Zdalo sa mi, že je to čosi náramne vhodné a príjemné. No aj pri mojej čulosti a životaschopnosti mi chýbal tak málo, že som nikdy nepokladal za potrebné vypiť si koktail, keď som jedol sám. - strana 154: {no navštevoval ho chlapík, ktorý s ním pil whisky, pripil sa, no on alkohol ani nepocítil} Okrem toho som sa už Majstra Alkohola nebál. Dostal som sa do najnebezpečnejšieho štádia, keď človek uverí, že on je pánom Majstra Alkohola. Dokázal som to počas dlhých rokov práce a štúdia a bol som so sebou spokojný. Môžem piť vtedy keď sa mi zachce, odmietnuť, keď sa mi zachce, piť tak, aby som sa neopil a nado všetko som si dobre uvedomoval, že alkohol mi nechutí. V tom období som pil presne z tej istej príčiny, ako som pil so Scottym a s harpunárom a s ustricovými pirátmi - pretože to bola chlapská obyčaj, a ja som ju musel zadržať, ak som sa tiež chcel stať chlapom. - strana 155: A vtedy, vytrénovaný dlhým cvikom a hriešnou sebadôverou, dal som sa pri istých príležitostiach nahovoriť na pitie o stávku. Samozrejme, stalo sa tak pri cestách za dobrodružstvom v rozmanitých končinách sveta, a bývala to vec cti. Iba čudná chlapská pýcha vedie človeka k tomu, aby pil zarovno s ostatnými chlapmi, len aby dokázal, že má takú istú pevnú palicu ako oni. Ale tá čudná chlapská pýcha nie je len výmysel, je to skutočnosť. - strana 158: Moje skúsenosti neboli celkom obyčajné. Ppreštudoval som priveľa z reálnych vied a prežil priveľa z reálneho života. V búrlivej mladosti som urobil odvekú chybu, že som sa hnal za pravdou priveľmi unáhlene. Postŕhal som z nej závoje a pohľad na ňu bol príliš hrozný, nezniesol som ho. Skrátka, stratil som svoju krásnu vieru takmer vo všetko okrem ľudskosti, a ľudskosť, v ktorú som ešte veril, bola naozaj veľmi nahá. Tá zdĺhavá choroba z pesimizmu je pridobre známa, pozná ju väčšina z nás, a tak sa ňou nemusím podrobne zaoberať. - strana 159: Zradilo ma, za čo som bojoval a kvôli čomu do noci horela moja lampa. Úspech - tým som pohŕdal. Uznanie - to boli vyhasnuté uhlíky. Spoločnosť, muži a ženy nad kopami kalu a špinou pobrežia a palúb - hrozil som saich odpornej duševnej priemernosti. Láska k žene - to bolo ako všetko ostatné. Peniaze - spať som mohol odrazu iba v jednej posteli a načo mi bol príjem na sto biftekov denne, ked som mohol zjesť iba jeden? Umenie, kultúra - zoči-voči železným zákonom biológie, také veci boli smiešne a tí, čo sa nimi zaoberali, ešte smiešnejší. Z toho, čo vravím, možno vidieť, ako veľmi som bol chorý. Narodil som sa ako bojovník. Za čo som bojoval, ukázalo sa nehodné boja. Zostával ĽUD. Môj boj bol na konci, ale ešte vždy zostávalo čosi, za čo bolo hodno bojovať - ĽUD. - strana 160: .. vrhol som sa s ešte prudším zápalom do boja za socializmus, ... Vtedy mi "umiernení" radikáli vyčítali, že moje úsilie bolo také zanietené, také nebezpečné a nezdravé, také ultrarevolučné, že som spomalil vývoj socialistického hnutia v Spojených štátoch o päť rokov. Po čase by som rád poznamenal: pevne verím, že som urýchlil vývoj socialistického hnutia v Spojených štátoch prinajmenej o päť minút. - strana 160: A bol som veľmi šťastný. Život bol ku mne dobrý, vedel som sa tešiť z maličkostí. Veľké veci som odmietal brať priveľmi vážne. NaĎalej som čítal knihy, no už nie tak dychtivo. Zmyslom tejto kapitoly je, že zo zdĺhavej choroby, ktorá z času na čas navštívi väčšinu znás, som sa dostal bez pomoci Majstra Alkohola. Láska, socializmus, ĽUD - zdravé výtvory ľudskej mysle - to ma vyliečilo a zachránilo. - strana 164: Dostávame sa k jadru. Ako sa postaviť zoči-vodči spoločenským stykom, keď sa ich pôvab pominul? Majster ALkohol! Ten nekonečný trpezlivec čakal celé štvrťstoročie, ba viac, kedy ho v tvŕdzi chytím za ruku. Tisíc trikov mu vďaka mojej konštitúcii a šťastiu zlyhalo, mal ich však v zásobe ešte veľa. Jeden, dva či viac koktailov ma zmierilo s hlúposťou hlúpych ľudí. Koktail, alebo niekoľko koktailov pred obedom mi umožnilo z celého srdca sa smiať na tom, čo už dávno nebolo na smiech. Koktail bol bičík, ostroha, kopanec mojej vyčerpanej mysli a unudenému duchu. Vzbudil smiech, vylúdil pieseň a roztancoval fantáziu, takže som sa vedel smiať aj spievať aj tárať bláznovstvá ako najtemperamentnejší zo spoločnosti, alebo s vervou a náruživosťou bľabotať, čo uspokojilo nafúkaných trkvasov, ktorí sa inak zhovárať nevedeli. Bez koktailu som bol spoločník na zaplakanie; ak som si dal aspoň jeden, bol zo mňa spoločník na pohľadanie. Dosiahl som falošné vzrušenie, nadrogoval som sa do veselosti. - strana 169: Nikdy soms a nezaujímal o kokraily, nevedel som ako sa pripravujú. Preto som požiadal barmana z Oakladnu, aby mi ich narobil do zásoby a poslal mi ich. Keď som nemal hostí, nepil som. No všimol som si, že keď som skončil rannú prácu, teší ma, ak mám nejakého hosťa, lebo si s ním môžem vypiť koktail. ... Jedného dňa mi ktorýsi priateľ priamo a bez ostychu navrhol, aby sme si dali ešte jeden koktail. Vypil som ten druhý koktail s ním. Hrialo ma silnejšie, smiech bol hlbší a zvučnejší. Človek na takú skúsenosť nezabúda. Niekedy si takmer myslík, že naozajstne piť som začal preto, lebo som bol tak veľmi šťastný. - strana 170: TODO pridať {po príjemnom dni s manželkou} Cítil som sa tak dobre, že nejakým spôsobom, nevedeno ako, narástla vo mne nenásytná túžba cítiť sa ešte lepšie. Bol som taký šťastný, že sami zachcelo vyletieť so svojím šťastím ešte do vyšších výšin. A vedel som ako. Desaťťisíc stretnutí s Majstrom Alkoholom ma to naučilo. Nikoľkokrát som vyšiel z kuchyne za fľaškou s koktailom a zakaždým z nej ubudol jeden chlapský dúšok. Výsledok bol nádherný. Nemal som v hlave, nebol som pripitý; alkohol ma rozohrial, žiaril som, moje šťastie kvitlo. Život bol ku mne štedrý, a ja som túto štedrosť ešte znásobil. Bola to veľká chvíľa - a pre mňa jedna z najväčších. Ale zaplatil som za ňu neskôr, ako ešte uvidíte. Človekna taký ážitok nezabúda a vo svojej ľudskej hlúposti si nevie uvedomiť, že niet nezmeniteľného zákona, ktorý ustanovuje, že tie isté veci majú tie isté následky. Niet ho, inak by tisícka faka ópia privolala takú istú rozkoš ako prvá, inak by jediný koktail namiesto mnohých rozpálil po roku plnom koktailov rovnakú vnútornú žiaru. Raz pred obedom, len čo som dokončil dopoludňajšiu prácu a nemal nijakého hosťa, nalial som si koktail. A potom, keď som nemal hostí, denne som píjal predobedňajší koktail. A nikdy mi ani len na um nezišlo, že by som si ho kvôli čomusi nemal vypiť. Keby som chcel, mohol som si denne kúpiť tisíc koktailov. A čože už bol koktail - jediný koktail - pre mňa, čo som pri toľkých príležitostiach a za toľko rokov vypil nepredstaviteľné množstvo oveľa tvrdšieho alkoholu, a predsa mi to neublížilo? - strana 171: jedného dopoludnia, o pol dvanástej, ešte skôr, ako som si ľahol do siete, dal som sikoktail. Nasledujúci deň som to zopakoval. Samozrejme, o pol jednej, skôr ako som začal obedovať, vypil som druhý koktail. Čoskoro som sa pristihol, že sedím za stolom, uprostred tisícky slov, čo som mal napísať, a teším sa na koktail o pol dvanástej. Vtedy som si už celkom uvedomil, že túžim po alkohole. Ale čo na tom? Nebál som sa Majstra Alkohola. Poznal som sa s ním už celé veky. Vedel som piť s rozumom. Počínal som si rozvážne. Už nikdy sa nenapijem navyše svojej miery. Poznám hrozby a pasce Majstra Alkohola, rozmanité spôsoby, akými sa ma v minulosti pokúšal zniesť zo sveta. Ale to všetko jeminulosť, dávna minulosť. Už nikdy sa nespijem do nemoty. Už nikdy sa neopijem. Cchel som len - a toľko som aj pil - aby som sa odviazal a rozjaril, aby som v sebe prebudil veselosť, aby som sa mohol smiať a tak trochu som chcel aj rozhýbať v mozgu červíky faktázie. Dokonale predsa ovládam aj sám seba, aj Majstra Alkohola. - strana 172: Ale rovnaký povzbudzujúci prostriedok nevyvolá v ľudskom organizme vždy takú istú odpoveď. Čoraz častejšie som zisťoval, že v jedinom koktaile nebolo nijakej inšpirácie. Jediný koktail ma nehcával neprebudeného. Nijaká žiara, nijakž smiech. Musel som vypiť dva, alebo tri koktaily, aby som dosiahol pôvodný účinok. A ja som ten účinok potreboval. ... Stalo sa to pravidlom - tri koktaily za hodinu medzi pracovným stolom a obedom. A to sú dva najosudnejšie pijanské návyky - piť pravidelne a piť osamote. Keď bol niekto u mňa na návšteve, vždy s ami chcelo piť. Keď som nemal návštevu, pil som sám. Potom som urobil ďalší krok. Keď môj návštevník pil iba do istej miery, vypil som dva poháriky, kým on jeden - pohárik s ním a jeden bez nehoa tak, že o tom nevedel. Ten druhý pohárik som vypil ukradomky tak, že o tom nevedel. Ten druhý pohárik som vypil ukradomky a, čo je ešte horšie, piť osamote som začal aj vtedy, keď som mohol mať hosťa, chlapa, kamaráta, s ktorým som sa mohol napiť. Ale Majster Alkohol mi aj teraz pomohol nájsť výhovorku. Nepatrí sa privádzať hosťa do rozpakov ustavičným vynukovaním a opíjať ho. Keby som ho donútil - ak toľko nezvládne - piť zároveň so mnou, celkom iste by som ho spil. A tak nemôžem urobiť nič iné, len si každý druhý phárik ukradnúť, alebo si odoprieť takú náladičku, akú bude mať hosť, keď si vypije polovicu. - strana 175: Čím viac som pil, tým viac ma nutklao piť, aby som dosiahol vytúžený výsledok. ... Raz som sa ponáhľal. Nemal som čas vo všetkej počestnosti vypiť viac koktailov. Zišla mi na um skvostná myšlienka. Nakázal som barmanovi, aby mi namiešal dvojitý koktail. Odvtedy vždy keď som sa niekam ponáhľal, objednal som si dvojitý koktail. Šetrilo to čas. Toto pravidelné a ťažké pitie malo za následok, že som otupel. Moja myseľ si tak privykla na vzpruženie a ozivenie spôsobené umelými prostriedkami, že bez nich sa odmietala vzpružiť a oživiť. Alkohol sami stal bezvýhradnou podmienkou, ak som sa mal stretnúť s ľuďmi, ak som chcel byť spoločensky na úrovni. - strana 177: {keď zomrel na bacily dáky zdravý človek ktorý prestal fajčiť cigary} V živote niet spravodlivosti. Všetko je lotéria. ... Pil som však z rozumom a inteligentne. Dbal som o to, aby som pil najlepšie nápoje. Hľadal som vzpruhu a upokojenie a odmietal som trest v podobe nekvalitných nápojov a opilstava. !!! Musím mimochodom poznamenať, že keď človek začne piť s rozumom a uvážlivo, sám prezrádza, ako ďaleko až zašiel. !!! - strana 180: Ale chápte ma, prosím spávne. Neopíjali sme sa tak ako sa opíjanie zvyčajne chápe - netackali sme sa, nepadali sme z nôh, neotupovali sa nám zmysly. Skúsený a pravidelný pijan so silnou telesnou sústavou nikdy neklesne až tak hlboko. Pije, aby sa cítil dobre, nie viac. Dôsledne sa vyhýba následkom z prepitia a všetkým dôsledkom prílišného pitia, nespíja sa do nemoty a tak, aby stratil úctu k sebe, lebo nesmierne pitie také následky nemáva. - strana 181: Belosi v trópoch prekonávajú príkre zmeny povahy. Zdivejú, zbescitňejú. Dopúšťajú sa ukrutností, o akých by sa im doma, v ich pôvodnom zmepisnom pásme ani nesnívalo. Sú nervózni, podráždení a menej mravní. A pijú, ako nikdy predtým nepili. Piti eje jednou z mnohých podôb degenerácie, ktorá nastáva, keď sú belosi pridlho vystavení priveľkej intenzite slnečného svetla. Spotreba alkoholu u nich narastá automaticky. - strana 183: Sila, ktorú dodáva Majster Alkohol, nie je výmysel. Je to naozajstná sila. Pochádza však zo samotného zdroja sily a napokon za ňu treba zaplatiť aj s úrokmi. Ale ako má vyčerpaný človek myslie tak ďaleko dopredu? Tento očividne zázračný prílev sily prijíma podľa jej vonkajšej hodnoty. A nejeden prepracovaný obchodník, odborník, ale aj na smrť unavený obyčajný robotník doplatil na tento omyl, lebo sa s Majstrom Alkoholom musel vydať na cestu vedúcu k smrti. - strana 186: Môj program mi kázal, aby som ráno nepil; po prvý raz som sa napil až keď som napísal tisíc slov. Potom, až do obeda, nasledovalo toľko pohárov, koľko som potreboval na dobrú náladu. Hodinku pred večerou som opäť potreboval rozprúdiť krv. Nikto ma nikdy nevidel opitého, jednoducho preto, že som sa nikdy neopil. Avšak náladu som si robieval dvakrát za deň; keby všetok alkohol, čo som zadeň skonzumoval vypil človek, nezvyknutý na pitie, neudržal by sa na nohách. Kedysi som spával vynikajúco, no postupne som už nespal tak dobre. Ak som sa náhodou prebudil, čítal som - čítanie ma opäť uspalo. Neskôr mi ani to nepomáhalo. Čítal som do druhej alebo do tretej po polnoci a bol som rovnako čulý ako predtým, kým som nezistil, že pohárik ma uspí dôkladnejšie. Niekedy som potreboval dva alebo tri poháriky. - strana 187: Kým som bdel, nebolo chvíle, že by som nebol zatúžil po alkohole. Začal som si vyberať zálohu na svojich každodenných tisíc slov. Pil som už po piatich stovkách slov. Netrvalo dlho a aj svoju tisícovku som otváral pohárikom. Veľmi dobvre som si uvedomoval vážnosť situácie. Vymyslel som si nové pravidlá. Rezolútne sa budem vyhýbať pitiu, kým neskončím s robotou. Nastali však nové a ešte diabolskejšie komplikácie. Ak som sa nenapil, práca sa mi vzpieralapod rukami. Jednoducho nebolo možné s ňou pohnúť. Musel som sa napiť, aby som čosi mohol vôbec urobiť. Začal som sa vzpierať. Napokon ma pochytila nekonečná žiadostivosť po alkohole a celkom ma premohla. Mohl som sedieť za stolom a hrať sa z podložkou a perom, ale slová odmietali plynúť. Môj mozog sa odmietal formovať myšlienkami, pretože bol ustavične zaujatý myšlienkou, že na druhom konci izby číha v sktrini Majster Alkohol. Keď som sa celý zúfalý napil, môj mozog sa okamžuite uvoľnil a začal chrliť každodennú tisícku slov. - strana 188: {nakoniec dopil zásoby a už ich nedoplnil a pokúsil sa napísať 1000 slov bez nich} - strana 189: Tá stará zdĺhavá choroba, ktorá bola výlučne chorobou intelektu, prepukla znova. Staré strašidlá, na dlhý čas uspané, znova zdvíhali hlavy. Boli to však odlišné a hroznejšie strašidá. Staré strašidlá, spočiatku čisto rozumové, uspala zdravá a prirodzená logika. Prebudila ich však biela logika Majstra Alkohola, a majster nikdy neuspáva strašidlá, ktoré sám prebudil k životu. Kvôli chorobe z pesimizmu, ktorú spôsobuje pijatika, postihnutý musí piť ďalej, aby našiel úľavu, ktorú Majster Alkohol síce sľubuje, alen nikdy neposkytne. Ako len opísať tú bielu logiku tým, ktorí ju nikdy nepoznali? Bude asi lepšie, ak si najprv povieme, aké nemožné je opísať ju. - strana 191: Tento ťažný kôň, ako ostatné kone, ako všetky ostatné živé bytosti, vrátane človeka, je oslepený životom a má omámené zmysly. Chce žiť, bez ohľadu na to, za akú cenu. Životná hra je dobrá, aj keď celý život bolí, aj keď všetko živé napokon prehráva. Taký je zákon pravdy, ktorý sa udržuje nie pre vesmír, ale pre živé bytosti v ňom, ak chcú aspoň chvíľu jestovať, skôr ako sa pominú. Tento zákon pravdy, nehľadiac na to, aký je myslý, je zdravou, obyčajnou a racionálnou pravdou, ktorej musí život uveriť, aby prežil. Človek, ako jediný medzi živými bytosťami, dostal do vena hrozné privilégium rozumu. Človek so svojím rozumom dokáže preniknúť cez klamný povrch vecí a pozrieť sa na vesmír, ktorý sa k nemu správa drzne, lebo sa o človekaa jeho sny nezaujíma. Môže to urobiť, ale nie je dobré, ak to naozaj urobí. Žiť, žiť bohato, žiť plným životom, byť skutočne ivým (to znamená byť tým, čím je), na to musí byť oslepený životom a musí mať omámené zmysly. Čo je dobré, je aj pravdivé. (+) - strana 195: Idem na koni, obzerám sa okolo seba a na každej strane vidím neľútostné, nekonečné škody, ktoré spôsobil prirodzený výber. Biela logika núti otvárať dlho zatvorené knihy a podľa odstavcov a kapitol zoraďuje krásy a divy, ktoré vnímam iba v podobe márnosti a prachu. Okolo mňa je bzukot a šum a ja ho počujem iba ako bzukot komára života, pištiacehjo svoju kvílivú a pomätenú pieseň. - strana 197: {keď videl hrdlačiaceho robotníka, zmrzačeného prácou} "Mozog má úplne tupý, ani nevie, že je jav" navráva mi s chcicotom biela logika. "Zmysly má opité. Je otrokom sna o živote. Mozog má plný neskutočných predstáv a povier. Verí v nadpozemský lepší svet. Načúval fantáziám prorokov, ktorí mu do mozgu vštepili nádhernú bublinu raja. Pociťuje nevysloviteľné nejasnosti o samom sebe a neskutočnosti, ktoré si sám vytvára. Vidí sa v marvinách, ktoré sa mátožne tackajú dňami a nocami priestoru a hviezd. Ani na chvíľu nezapochyubuje, že evesmír stvorili pre neho a že je jeho údelom žiť navždy v nehmotnom a zmyslami nepostrehnuteľnom kráľovstve, ktoré on a jemu podobní stvorili z podobenstiev a klamu." "ale ty, čo si čítal knihy a čo poznáš moje hrozné tajomstvá - ty vieš, že je tvojím bratom aj bratom prachu, kozmickým žartom, hračkou chémie, odetým zvieraťom, ktoré vyrástlo z kopy vreštiacich zverov, čírou náhodou z dvoch palcov na nohách, ktoré mu umožnili postaviť sa. Rovnako je aj bratom gorily a šimpanza. Bije sa v hneve do pŕs, reve a trepoce sa v divej zúrivosti. Pozná údesné, atavistické pudy a skladá sa zo všetkých pozostatkov priepastných a potlačených inštinktov. "Sníva však, že je nesmrteľný", nesmelo namietam. "Je nádherné, keď taký tupec dokáže vysadnúť na plecia času a osedlať si veľnosť" "Ba!" znie odpoveď. "Zavrel by si azda knihy a vymenil si miesto s touto bytosťou, ktorá je iba chúťka a žiadostivosť, hračka žalúdka a slabín?" "Byť hlúpy znamená byť šťastný", namietam. "Task teda tvoj ideál šťastia je rôsolovitý organizmus, plávajúci v pokojnom, vlažnom a temnom mori, však?" Ach, obeť nepremôže Majstra! - strana 198: "Pi," hovorí biela logika. "Greňéci verili, že bohovia im dali víno, aby dokázali zabudnúť na biedny život. A spomeň si, čo povedal Heine" Nuž, pamätám na výrok toho plamenného Žida. 'S posledným výdychom je po všetkom. Je po radosti, po láske, po smútku, po makarónoch, po divadle, po lipách, po malinových cuukríkoch, po sile ľudských vzťahov, po klebetách, po štekote psov, po šampanskom' "Tvoje jasné biele svetlo je chorobné", hovorím bielej logike. "Klameš" "Lebo ti vravím prisilnú pravdu", odsekne. ... "To Liu Ling," doráža biela logika, "vyhlásil, že pre opitého človeka sú veci tohto sveta iba žaburinou na vode. Výborne!" - strana 202: Racionaizmus zúžený iba na sentiment. Na konci celého premýšľana sa vždy pridŕžal myšlienky o nesmrteľnosti. Fakty premieňal v skúmavke nádeje na slová viery. Najzrelšie plody rozumu na ohlupovanie rozumu. Z najvyššieho končiara rozumu James učí zbaviť sa premýšľania a uveriť, že všetko je dobré a dobré aj zostane - starý, prastarý trik metafyzikov, pri ktorom rozumovou úvahou odstránili rozum, aby unikli pesimizmu, ktorý je dôsledkom prísneho a četného myslenia. - strana 203: Ale človek si to nikdy neprizná. Odmieta priznať vlastnú pominuteľnosť. ... Škriabe sa na svoju kôpku hnoja a ako dieťa, ktoré v tme hmatká medzi strašidlami, volá k bohom, že je ich mladší brat, väzeň živých, ktorému je súdené byť takým slobodným ako sú oni - také sú pomníky jeho sebectva, podopierané sebaúctou, sú to však sny a prach zo snov, čo zmiznú, keď zmizne spiaci a ktorých niet, keď ieto ani jeho. - strana 208: A ako ten, čo prežil dávnu krvavú vojnu a kričí: "Už nikdy vojnu!" aj ja volám: "Už nikdy viac nech naša mládež nemusí bojovať s tým jedom!" Jediný spôsob ako zamedziť vojnu, je prestať bojovať. Jediný spôsob, ako zamedziť pitie, je prestať piť;. - strana 212: Latinská švrť - odrau som v študentskýcj kabaretoch, okolo mňa sú veselé tváre a bodrí duchovia, upíjajú z chladného, dobre vypáleného absintu, kým naše hlasy sú čoraz zvučnejšie a znejú, ako je to tu zvykom, keď spomínajú pánaboa, umenie, demokraciu a ostatné jednoduché problémy existencie.