Gancovky http://www.gancovky.sk Informácie o kvalitných foťákoch (hlavne o bezzrkadlovkách); Gancove skúsenosti a postrehy; témy čo treba riešiť/poznať .. a búranie starých dogiem. Tue, 03 Dec 2019 00:11:33 +0200 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.3 Október 2019: predalo sa viac bezzrkadloviek ako DSLR http://www.gancovky.sk/2019/12/oktober-2019-predalo-sa-viac-bezzrkadloviek-ako-dslr/ http://www.gancovky.sk/2019/12/oktober-2019-predalo-sa-viac-bezzrkadloviek-ako-dslr/#respond Tue, 03 Dec 2019 00:11:25 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2548 V auguste 2018 predaje bezzrkadloviek prvý krát prekonali zrkadlovky .. v yenoch.
Teda cena za predané MILC bola už vyššia ako za DSLR, ale aj tak sa stále predávalo viac DSLR.
(hoci sa predalo viac DSLR, ale za nižšiu cenu, teda predávali sa hlavne tie lacné)

V septembri “zarobili” už o 80% viac, v októbri to bolo až o 99% viac (teda skoro 2x).
Ale až v októbri sa to “konečne zlomilo” aj v počte kusov: predalo sa o 3,7% viac MILC ako DSLR.

Ovšem, nie všade:

  • hoci v Japonsku sa predalo 2,35x viac MILC
  • v USA sa (naopak) predalo 1,66x viac DSLR

Pre porovnanie som si vypočítal pomer kusov a cien pre jednotlivé regióny:

Pomery kusov a tržieb za 2019/10

Ako som už spomenul, v Japonsku sa predalo o 135% viac MILC a zarobili až 234% viac.
Ale aj v USA (napriek vyšším počtom o 66%) zarobili o 31% viac MILC.
V Európe to už bolo porovnateľné: MILC viedli len o 7% (v kusoch, v sume je to až o 138% viac)

Predaje DSLR:MILC – pomer medzi predanými kusmi a tržbami (za 2010/10)

Ako to bolo mesiac predtým?

Pomery kusov a tržieb za 2019/09

Pred mesiacom to ešte v počtoch predaných kusov vyzeralo inak:

  • celkovo o 8% viedli DSLR
  • v USA viedli DSLR o 93%
  • aj v Európe DSLR viedli, aj keď len o 11%
  • v Japonsku sa ale predalo o 197% viac MILC (skoro 3x)
    (aj v zbytku Ázie sa darilo viac bezzrakdlovkám)

V tržbách to bolo jasné: MILC to vyhrali všade

Predaje DSLR:MILC – pomer medzi predanými kusmi a tržbami (za 2010/09)

Záver

Hoci len tesne (o necelé 4 percentá), v októbri 2019 sa prvý krát predalo viac bezzrkadloviek ako zrkadloviek. Predpokladám ale, že ten rozdiel sa bude postupne zväčšovať: keďže žiadna nová DSLR nebola od tej doby predstavená.

V poslednej dobe boli ale predstavené nové MILC: Olympus E-M5 III, Nikon Z 50, Canon EOS M200, Sony A9 II a FujiFilm X-PRO 3. Keďže sa jedná o cenovo dostupnejšie APS-C a mFT modely (na rozdiel od FF modelov, predstavených minulý rok), tak očakávam, že sa cena za DSLR trošku viac priblíži k cene za DSLR, ale pomer predaných kusov sa viac nakloní na stranu MILC.

]]>
http://www.gancovky.sk/2019/12/oktober-2019-predalo-sa-viac-bezzrkadloviek-ako-dslr/feed/ 0
Prekvapivé porovnanie Z6 a EM1-X na ISO 25600 http://www.gancovky.sk/2019/10/prekvapive-porovnanie-z6-a-em1-x-na-iso-25600/ http://www.gancovky.sk/2019/10/prekvapive-porovnanie-z6-a-em1-x-na-iso-25600/#respond Sat, 05 Oct 2019 21:28:46 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2515 Možno sa pýtate, na čo je článok o porovnávaní najnovšieho FF a MFT snímača na ISO 25600?
Veď každému musí byť jasné, že 4X väčší snímač vyrobený podobnou technológiou jednoducho musí menej šumieť. Samozrejme aj šumí (ak ostatné zanedbáme). To nikto nepopiera.

Ale aký je medzi nimi skutočný rozdiel?

Z priloženého RAW porovnania (z dpreview, použitého v diskusii ako argument) to vyzerá, že Z6 je použiteľný aj na ISO 25600, no EM1X sa pri tejto citlivosti neoplatí ani len vyskúšať.
Ale čo ak je to trochu inak?

Keďže mi na tom porovnaní voľačo nesedelo, tak som si to preklepol dôkladnejšie.
No a zistil som, že pravda je trochu zložitejšia.

RAW vs JPG

Väčšina záujemcov o foťáky pri posudzovaní kvality foťáku porovnáva RAW výstup, lebo:

  • sú v ňom všetky detaily, ktoré foťák zachytil
  • v JPG z foťáku je snáď vždy zapnuté nejaké odšumovanie

Na prvý pohľad logické. Takéto porovnanie by malo byť najspravodlivejšie. Ale v praxi nie je.

  • každá firma viac či menej odšumuje aj RAW
  • FujiFilm používa X-Trans masku, ktorá vyzerá nezašumená aj na vysokých citlivostiach
  • naproti tomu foťáky ktoré majú Bayerovu masku vykazujú farebný (RGB) šum, ktorý sa vo výsledných fotkách už u žiadnej firmy nevyskytuje
  • výsledok samozrejme ovplyvňuje aj RAW prevodník – v tomto prípade Adobe Camera RAW (ktorý napríklad u Fuji dával horšie výsledky ako všetky ostatné)

Z6 vs EM1X pri JPG porovnaní

Ani pri JPG porovnaní (ďalej v článku) nevyzerá výsledný dojem príliš rozdielne.

  • u EM1X síce zmizol farebný šum, ale aj farby
  • záber zo Z6 je ešte stále “pekne zelený”

Ešte stále vyzerá záber z EM1X nepoužiteľný a záber zo Z6 použiteľný.
Je to na prvý pohľad aj logické: pri vyšších citlivostiach sa nielenže pridáva šum, ale zároveň sa aj strácajú detaily a farby.

Pravda je ale predsa len trochu trochu iná.

Ako to malo byť?

Spočiatku som si aj ja myslel, že Z6 je OK a EM1X nie je OK. Ale:
– viem, že teoretický rozdiel medzi týmito dvoma foťákmi je max. 2 EV (a v reáli ešte menej)
=> uvedený rozdiel sa mi ale zdal viac ako len 2EV

Napadlo ma zistiť si, ako mal vlastne pôvodný motív vypadať.
Pozrel som si porovnanie na ISO 100 a .. zrazu je všetko inak!

Rozdiely detailov/farieb na ISO 100 oproti ISO 25600

Ako vidíte na priamom porovnaní:

  • záber z EM1X je “šedivý” aj na ISO 100, takže sa nejednalo len o stratu farieb
  • záber zo Z6 je síce zelený, ale väčšina detailov je vymydlených podobne, ako na EM1X
  • no a vďaka high-res shotu vidno, že ani na minimálnej citlivosti Z6 nedokáže zobraziť všetky detaily

Vďaka porovnaniu s originálom je použiteľnosť týchto foťákov zrazu úplne iná:

  • buď sú oba nepoužiteľné (ak má niekto vysoké nároky),
  • alebo sú oba použiteľné (pri nižších nárokoch, alebo pri záberoch na mobil)
  • až v treťom rade je použiteľný len ten zo Z6

Je to už teda diametrálne iné tvrdenie ako na počiatku.

Rozdielne farby v tej istej scéne

Prečo sú vlastne tie zábery také odlišné? Prečo je jeden šedivší ako druhý?
Aj nad tým som sa zamýšľal. A našiel logické vysvetlenie.

Rozdiel je spôsobený dvoma faktormi:

  • ten prvý je v tom, že v rozdielnom podaní zelenej
    • Nikon má zelenú teplejšiu (do žlta), inú ako väčšina iných (viď nižšie)
    • Olympus má konzervatívnejšiu + zosvetľovanie tieňov má “šedivšie”
  • druhý rozdiel je v inom použitom ohnisku a clone
    • fotená scéna teda nebola úplne rovnaká

Pri tej “inej scéne” sa pristavím
(keďže rozdielne farebné podanie je predpokladám každému jasné a nič tam netreba dodávať)

Na tej scéne sú zelené “chumáče” nad šedivým pierkom.
Teda určitá šedivá plocha by sa tam mala vyskytovať aj na ISO 25600.
Keďže porovnávaný výrez je na kraji obrazu, pri rozdielnom ohnisku to spôsobuje, že sa na ten výraz pozerajú foťáky z iného uhla a pri dlhšom EQ ohnisku chumáče menej prekrývajú pierko.
Takisto väčšia HO menšieho snímača mohla spôsobiť väčšiu pravdepodobnosť, že pozadie nebude prekryté bokehom od chumáča (ktoré vďaka tomu bude zaberať menej miesta) a tým pádom zostane šedivejšie na väčšej ploche.

Ako sú na tom iný výrobcovia foťákov?

Určite ste si položili otázku: ktorá zelená je tá správnejšia?

Kvôli odpovedi na túto otázku sa dá buď pozrieť von z okna, ako asi vyzerá zelená tráva 😉 alebo dá sa aj pozrieť, ako túto časť scény vykresľujú ostatní výrobcovia foťákov.

Záber zo Sony sa viac podobná odtieňom zelenej na Olympuse a na vysoké ISO sa podobá najviac nízkemu
Na moje prekvapenie sa na Olympus na nízke ISO najviac podobá Canon (aj šedivými miestami).
No na vysoké ISO vidno aj zmenu farby: zo zelenej je zelenožltá, zo šedivej je hnedošedá (alebo zelená).
Aj Panasonic má podobný odtieň zelenej ako Olympus, na vysoké ISO mi pripadá trošku tmavší
Až FujiFilm má mierne teplejšie podanie zelenej na nízke ISO, na vysokom pre zmenu stráca hnedú farbu.

Takmer všetci výrobcovia (okrem FujiFilm-u) produkujú podobné farby ako Olympus.
No takmer nikto už nedokáže na vysoké ISO zachovať správne farebné “šedivé” miesta.
Je to možno paradox, ale najvernejšie zobrazujú farby práve Olympus a Sony.
(ostatní výrobcovia si radšej nejakú farbu vymyslia, len aby nezobrazovali šedivú)

Takže nie je pravda to, čo som si myslel na začiatku: že Olympus stráca farby na vysoké ISO.
On sa ich naopak snaží zachovať čo najvernejšie. Oproti foťákom, čo si farby dotvárajú podľa najbližšieho okolia, to potom na niektorých miestach môže vyzerať šedivejšie.

Preto na prvý pohľad môže podávať slabšie výkony, ako by mal.

Zhrnutie

Porovnávanie dvoch záberov je zložitejšie ako sa na prvý pohľad zdá:

  • je absolútne bezpredmetné, aký výkon foťák podáva “v RAW”
    • dokonalý signál z RAW sa v skutočnosti ani nedá získať
    • nikto taký výstup v praxi nepoužíva
    • no a vďaka RGB šumu – ktorý sa na výsledných záberoch nevyskytuje – býva takéto porovnanie skreslené
  • výsledný dojem môže byť skreslený, ak nevieme ako má pôvodný záber vyzerať
    • preto je lepšie si pre porovnanie zohnať čo najkvalitnejší zdrojový obrázok
    • ak nemáme možnosť vidieť originál, pomôže aj záber na základné ISO
    • alebo môžme zahrnúť do porovnávania aj obrázky od iných (firiem)
  • no a dokonca na výsledok môže mať vplyv aj rôzne ohnisko/clona
    • a to nielen na ostrosť (ktorá je u každého systému na rôznych clonách iná)
    • ale aj na samotné farby, ktoré môžu byť ovplyvnené kompozíciou/bokehom

Rozdiel medzi mFT a FF je v skutočnosti menší, ako sa môže zdať pri porovnávaní RAW.
Navyše najviac ho vidno až na špecifických motívoch, farbách, alebo na citlivostiach, ktoré len málokto používa. Napríklad ISO 25600. To ale neznamená, že by tu už mFT bolo nepoužiteľné.
Záleží od situácie: ak si niekto výsledok bude pozerať na mobile, tak je kľudne možné použiť aj tú najvyššiu citlivosť, ktorú mFT zvládne.
(alebo prinajhoršom sa aj toto dá previesť do čiernobiela 😉 )

Celkom ma ale prekvapilo, aký veľký môže byť rozdiel už na základné ISO.
(kedy sa ešte neprejavujú žiadne obmedzenia jednotlivých snímačov)
Prekvapivý bol pre mňa aj rozdielny prístup k záberom na vysoké ISO medzi jednotlivými výrobcami. U mňa vyhráva prístup Sony a Olympusu. Ostatní si “tak trochu vymýšľajú”.

Možno práve preto už roky radšej používam JPG priamo z foťáku a nie RAW prevodníky.
Na výstupe z Lightroomu (ešte z E-P1 na ISO 6400) som totižto videl čosi podobné: očné beľmo malo podobnú farbu ako pleť okolo. Realistickejšie sa mi zdalo z Olympus viewera.

]]>
http://www.gancovky.sk/2019/10/prekvapive-porovnanie-z6-a-em1-x-na-iso-25600/feed/ 0
Tipy na fotenie makra kompaktom/ultrazoomom http://www.gancovky.sk/2019/07/tipy-na-fotenie-makra-kompaktom-ultrazoomom/ http://www.gancovky.sk/2019/07/tipy-na-fotenie-makra-kompaktom-ultrazoomom/#respond Sun, 21 Jul 2019 14:08:46 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2524 tipy pre lepšie makro fotky z kompaktu/ultrazoomu
Tipy pre lepšie makro fotky z kompaktu/ultrazoomu

Aj s ultrazoomom sa dajú spraviť zábery ako s väčšieho snímača (s pekne rozmazaným pozadím). Stačí len vedieť ako na to:

  • treba vyzoomovať – teda ten istý predmet fotiť z väčšej vzdialenosti
  • fotiť z nižšej výšky – aby pozadie predmetu bolo čo najďalej
  • priblížiť sa – čím sa zvýši pomer vzdialenosti od predmetu a pozadia
  • no a vybrať si nerušivé pozadie

Chcel som o tom napísať článok už dávnejšie, ale keďže na digimanii vznikol podobný, tak ja už nemusím 🙂

Ako sa dajú fotiť krajšie fotky kompaktom/ultrazoomom (ale nie mobilom, lebo nemá optický zoom), sa možno dočítať v článku 5 tipů pro lepší makro fotky kompaktem a ultrazoomem.

]]>
http://www.gancovky.sk/2019/07/tipy-na-fotenie-makra-kompaktom-ultrazoomom/feed/ 0
High-res shot (3): porovnanie detailov s 2x zoomom http://www.gancovky.sk/2019/03/high-res-shot-3-porovnanie-detailov-s-2x-zoomom/ http://www.gancovky.sk/2019/03/high-res-shot-3-porovnanie-detailov-s-2x-zoomom/#respond Fri, 15 Mar 2019 14:55:05 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2499 Počas svojho testu so seťákom som si uvedomil, že keď sa z 20-megapixelového snímača vytvorí 80-megapixelový výstup, tak je výslednom zábere scéna podobná 2-násobnému zoomu.

Je mi jasné, že rovnaký výsledok (výrez z high-res) by vznikol len za ideálnych podmienok
(keby bola kresba objektívu dokonalá + keby high-res shot produkoval 4x viac detailov)
Či high-res produkuje 4x viac detailov nevieme, ale že kresba seťáku nie je dokonalá, je istota.
(hlavne na mFT snímači, na ktorom tých 80 megapixelov seťák určite dokonale nevykreslí)

Ale ani bežné zábery neprodukujú dokonalé detaily, takisto objektív na väčšom zoome už môže mať horšiu kresbu ako na menšom. Porovnanie s high-res shotom môže byť zaujímavé.

Aby som zistil rozdiely, nafotil som:

  1. záber na 15mm: nafotil som ho na high-res shot + vytvoril 80 megapixelový JPG z RAW
  2. záber na 30mm: normálny JPG záber v rozlíšení 20 megapixelov

Aký bol nakoniec rozdiel medzi výrezmi z týchto dvoch záberov?

Zdrojové súbory (RAW a prekonvertované JPG) si môžte stiahnuť odtiaľto:

Tu sú výsledné výrezy:

mZuiko 12-50 na 15mm: highres (2M výrez z 80 megapixelového JPG), klikni pre plné rozlíšenie
mZuiko 12-50 na 30mm: normálny záber (2M výrez z 20 megapixelového JPG), klikni pre plné rozlíšenie
mZuiko 12-50 na 30mm: highres (2M výrez z 80 megapixelového JPG zmenšeného na 20M), klikni pre plné rozlíšenie

Ako vidíte, rozdiel medzi highres na 15mm a normálnym záberom na 30mm je veľmi malý.
Omnoho väčší je rozdiel na 30mm: medzi highres a normálnym záberom

Už v náhľade vidno rozdiel vo farebnosti (WB) na 15 a 30mm, ale tento rozdiel nebol spôsobený high-res módom (keďže farebnosť na 30mm je podobnejšia), ale skôr inou kompozíciou.

Ďalšie rozdiely môžte vyjadriť v diskusii.

]]>
http://www.gancovky.sk/2019/03/high-res-shot-3-porovnanie-detailov-s-2x-zoomom/feed/ 0
High-res shot (2): odstránenie artefaktov http://www.gancovky.sk/2019/01/high-res-shot-2-odstranenie-artefaktov/ http://www.gancovky.sk/2019/01/high-res-shot-2-odstranenie-artefaktov/#respond Tue, 22 Jan 2019 17:28:45 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2484 Dodatok 5.2.2019: napísaný postup opravy v Paint.NET

Ako už vieme z minulých článkov, high-res shot dokáže výrazne zvýšiť ostrosť výsledných záberov. Pri nevhodnom použití – kvôli pohybu – ale môžu vzniknúť artefakty
(ak sa pohne/roztrasie foťák, alebo sa na scéne pohybujú nejaké objekty)

Našťastie, ak je väčšina scény neroztrasená, dajú sa pomerne jednoducho nahradiť/vylepšiť.

Treba na to (aspoň u Olympusu):

  • vygenerovať JPG zábery aj z ORI (single záber) aj z ORF (high-res) RAW-ov
  • pomocou layerov ich prekryť (napríklad vo freewarovom paint.NET)
  • premazať artefakty high-res shotu zväčšeným jednoduchým záberom

Detailnejší postup ako na to (plus ešte zopár ďalších tipov), je popísaný ďalej:

Čo k tomu potrebujeme

  1. aby sa oplatilo artefakty odstraňovať, nesmie byť záber roztrasený ako celok
    • foťák sa nesmie vôbec hýbať, aj ľahký závan vetra môže výsledok znehodnotiť
  2. aby sme vôbec mali z čoho zachraňovať, treba high-res odfotiť do RAW (prípadne + JPG)
    • tým vzniknú 2 RAW súbory: ORF (high-res) + ORI (jednoduchý záber)
  3. z oboch týchto RAW-ov potrebujeme najprv pregenerovať JPG (cez Olympus Viewer)
    • z ORF vznikne 80M záber, z ORI vznikne 20M záber (u PEN-F)
  4. potrebujeme ešte editor, ktorý podporuje vrstvy (layers), napríklad Paint.NET

Samotný postup

Príprava záberov

Pozor si musíme dávať už pri vytváraní samotných záberov z RAW: high-res shot nie je tak doostrovaný ako sú jednotlivé zábery. Ich spojenie by potom vyzeralo neprirodzene.
Pri vytváraní JPG z ORI súboru teda odporúčam vypnúť aj doostrovanie aj odšumovanie:

Vypnutie odšumovania a doostrovania v Olympus Vieweri

Pri vytváraní 80-mpix JPG highres súboru už možno ponechať štandardné nastavenia.

Postup v Paint.NET

Na prekrytie artefaktov možno použiť hociaký editovací program, ktorý podporuje vrstvy (layers). Ja sa snažím zložitejším programom vyhýbať, preto popíšem postup vo freewarovom programe, ktorý si Paint.NET, ktorý si môže vyskúšať každý.

Postup je takýto:

  • otvoriť najprv ORI súbor: menu File -> Open (alebo “Ctrl+O”)
  • zväčšiť ho na 200%: menu Image -> Resize
  • v okne “Resize” navoliť: “Best quality” + “By percentage: 200%”
  • pridať highres ako vrstvu: menu Layers -> Import From File…
  • nastaviť si Tool: “zmizík”
  • zväčšiť mu priemer (z 2 pixelov napríklad na 30): hodnota “Brush width”
  • zväčšíme si záber na 1:1 v mierke zobrazenia vpravo dole
  • a potom už len mažeme, čo sa nám nepáči
Odstraňovanie artefaktov z Olympus high-res shotu

Záver

Aktuálna verzia High-res shotu síce môže na výsledných záberoch spôsobiť pohybové artefakty (ktoré nevyzerajú prirodzene), ale tieto sa vďaka uloženému ORI záberu dajú veľmi jednoducho odstrániť.

Sú na to síce potrebné vrstvy, ale existujú aj jednoduché freewarové programy, ktoré nič nestoja a dajú sa na toto použiť. S uvedeným postupom som to zvládol aj ja 🙂
(ktorý sa editovaniu v programoch snaží vyhýbať a preto žiaden zložitejší program ani nemám)

PS1: tento postup sa dá použiť aj na opravu iných záberov (ak sú správne zarovnané)

PS2: toto je moja prvé úspešné použitie vrstiev.
Predpokladám, že pre skúsenejších grafikov nepíšem nič nové .. ale o postupe, ako by sa dal nahradiť rozmazaná časť záberu iným som zatiaľ inde nečítal.

]]>
http://www.gancovky.sk/2019/01/high-res-shot-2-odstranenie-artefaktov/feed/ 0
High-res shot pomôže aj seťáku (mZuiko 12-50/F3.5-6.3) http://www.gancovky.sk/2019/01/high-res-shot-pomoze-aj-setaku-mzuiko-12-50-f3-5-6-3/ http://www.gancovky.sk/2019/01/high-res-shot-pomoze-aj-setaku-mzuiko-12-50-f3-5-6-3/#respond Mon, 21 Jan 2019 00:03:02 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2476 Napriek tomu, že “setový” mZuiko 12-50 nepatrí medzi tie najkvalitnejšie objektívy (poľa meraní je to jeden z najmenej ostrých skiel systému mFT), vyskúšal som si s ním spraviť niekoľko testov high-res shotu. No a zostal som príjemne prekvapený:

Očividne high-res shot dokáže pomôcť aj tým najlacnejším (to moje stálo 149 eur) sklám.
(a to som bol do teraz presvedčený, že na high-res sú potrebné tie najkvalitnejšie)

Ale pekne po poriadku. Najprv teória:

DxO mark testy

Ako som už písal, mZuiko 12-50 nepatrí medzi tie najkvalitnejšie objektívy.
V DxO mark-u dosahuje dokonca len ostrosť 5 “perceived” megapixelov.
(čo je v porovnaní s “pro” seťákom, ktorý dosahuje 12 P-Mpix žalostne málo)


DxO mark skóre + namerané parametre

Malo by to teoreticky znamenať približne toľko, že už 20 megapixelový snímač je pre neho zbytočný. Takúto ostrosť má aj na 16-megapixelovom E-P5, čo tiež naznačuje, že by mu už žiadne navyšovanie megapixelov nemalo pomôcť.

Čo ale ak je high-res shot viac ako len obyčajné navyšovanie megapixelov?
Kým to nepreveríme, nezistíme…

Porovnanie high-res a normálneho záberu

Ako už vidno z ilustračného obrázku, zlepšenie tam naozaj nastalo. A brutálne 🙂

PEN-F + mZuiko 12-50 (15mm, F/5, 1/125s, ISO 200) – výsek zo single záberu z ORI RAW
PEN-F + mZuiko 12-50 (15mm, F/5, 1/125s, ISO 200) – výsek zo zmenšeného high-res záberu

Na tomto porovnaní, high-res dokázal zobraziť kresbu chodníka, trávu, kresbu ihličia, kôru stromov, proste všetky detailíky, ktoré dovtedy boli “rozpatlané”.

Okrem toho sa aj výrazne zlepšili farby. Hlavne zelená (je teraz taká “sviežejšia”).
Ale aj chodník, stromy .. proste je to iné. Menej “šedivé”. Jednoducho krajšie.
Až takú zmenu som neočakával.

Full zábery (aj s RAW) som uložil na google drive: https://drive.google.com/open?id=1DshYX48scD5-9YMg5a1mJNc4AmVm-C67 (kliknutie otvorí novú kartu)

Teoretické rozdiely

Prečo je ten rozdiel medzi meraniami a výsledným high-res až taký výrazný?
A to aj napriek tomu, že podľa meraní aj “single shot” záberu objektív nedokáže nasýtiť snímač.

  • možno mám výnimočne kvalitný kus (málo pravdepodobné)
  • možno v DxO marku robia nejakú systematický chybu (ešte menej pravdepodobné)
  • možno súčasné objektívy (aj ten môj) sú už z novšej/kvalitnejšej série (žeby?)
  • alebo high-res pridáva detaily, ktoré pridanie megapixelov dodať nedokáže:

Z princípu bayerovej masky vyplýva, že pri jednoduchom zábere foťák “zahodí” asi 2/3 farebných informácií (keďže sníma osobitne “červenú”, “zelenú” a “modrú”). Pri vytváraní výsledného JPG si potom tie chýbajúce dáta “domyslí”.

V prípade high-res sú spracované všetky farebné informácie + zároveň sú znásobené posunom o pol pixelu. Podľa výsledných fotiek sa to možno nezdá, ale “80-mpix high-res” pravdepodobne dokáže zobraziť viac dát ako 80-megapixelový snímač.

Ale či je to pravda, tak to sa tak skoro asi nedozvieme.

Záver

Možno to znie nepravdepdoobne, ale high-res shot pomáha aj menej kvalitným sklám.

Nielenže zlepšuje detaily, ale vylepšuje aj farby, dynamický rozsah a odstraňuje “patlanie”.
Dokáže dokonca zlepšiť aj ostrosť skla, ktorému už nepomohol viac megapixelový snímač!

]]>
http://www.gancovky.sk/2019/01/high-res-shot-pomoze-aj-setaku-mzuiko-12-50-f3-5-6-3/feed/ 0
Vyrovná sa ostrejšie sklo svetelnejšiemu? Low/light porovnanie 17/1.8 a 12-40/2.8 http://www.gancovky.sk/2019/01/vyrovna-sa-ostrejsie-sklo-svetelnejsiemu-low-light-porovnanie-17-1-8-a-12-40-2-8/ http://www.gancovky.sk/2019/01/vyrovna-sa-ostrejsie-sklo-svetelnejsiemu-low-light-porovnanie-17-1-8-a-12-40-2-8/#respond Thu, 03 Jan 2019 23:53:02 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2462 Ako vidno na ilustračnom obrázku, aj objektívy s rôznou svetelnosťou môžu dosahovať rovnaké DxO mark skóre. Čo to vlastne znamená?

Podľa DxOMark lens testing protocol and scores: skóre objektívu vyjadruje množstvo informácií, ktoré dané sklo dokáže zachytiť na určitom foťáku, pri špecifickom low-light osvetlení (150 lux) a pri expozícii 1/60 sekundy.

Keďže mZuiko 17mm/1.8 a mZuiko 12-40mm/2.8 majú podobné skóre, tak by pri nastavenom čase 1/60 sekundy (a určitom osvetlení) mal byť aj výsledok podobný.
(samozrejme nie z hľadiska HO, ale z hľadiska výsledných detailov)
Ak ale na foťáku so svetelným sklom nastavíme čas 1/60 sekundy (a foťák nastaví clonu F/1.8), so sklom s clonou F/2.8 musí foťák nastaviť približne 2.4x vyššie ISO.
To by ale znamenalo, že na jednom foťáku môže byť (napríklad) ISO 4000 na kvalitnejšom skle podobné ako ISO 1600 na menej kvalitnom skle!

Moje testy poukázali na to, že to tak naozaj je.
Teda .. môže byť. Za určitých podmienok.
Môže .. ale samozrejme: nemusí to tak byť vždy.

Ako som testoval, alebo problémy porovnania pevného skla a zoomu

Pôvodne som chcel odfotiť len 2 podobné zábery na programovej automatike
(keďže automatika foťáku sa snaží nastavovať čas 1/60 sekundy):

  • jeden záber na mZuiko 17mm
  • jeden záber na mZuiko PRO 12-40mm

No už samotné “podobné zábery” sa ukázalo byť problémom:

  • problém 1) nestačilo foťák len položiť na podložku, lebo zoom presahuje spodok foťáku
    => teda po položení na podložku smeroval vyššie ako pri položení foťáku so 17-kou
  • problém 2) pevné sklo – keďže je kratšie – zobrazovalo z toho istého miesta širší záber
    => teda aby som mohol nafotiť “to isté”, tak zoom musel byť ďalej

Ďalším zaujímavým problémom bolo, že mi foťák namiesto ISO 1600 a najnižšej clony F/1.8 nastavoval ISO 2000 a clonu F/2. Ešte stále neviem prečo.
Pootočením rollera som potom nemohol nastaviť najnižšiu clonu (v Ps móde sa dá nastavovať len vyššia clona) a preto som neskôr musel fotiť v režime “priorita clony”.

Ako testovací obrázok som si najprv zvolil návod z pivného koncentrátu.
Keďže sa mi ale na clonách F/1.8 a F/2.8 nevošiel celý do HO (fotil som príliš zblízka + opretý papier nebol “kolmo”), ako druhý testovací obrázok som si zvolil iný pivný motív: darčekovú krabicu z piva Urpiner. Vďaka väčším rozmerom sa mi vošla akurát na šírku záberu, takže sa mi ľahšie komponoval záber pre rôzne objektívy.
Síce som to pár centimetrov posunul, ale aj tak bolo badať problémy s HO.
Preto som pre istotu spravil aj tretie porovnanie (ešte z väčšej vzdialenosti).
No aj v ňom bol výsledok podobný ako u toho prvého.

Aby som dosiahol rovnaké svetelné podmienky, zatiahol som žalúzie a fotil som pri osvetlení žiarovkou. To mi umožnilo do porovnávania zahrnúť aj E-M1 mark II, ktorý som na druhý deň mal na skúšku u seba.
(na jednom foťáku som mal síce manuálne nastavený WB a na druhom automatický, ale pre porovnávanie detailov to stačí)

Prvé porovnanie: detaily na rôznych clonách

Svoj prvý test som spravil len na PEN-F:

  • záber 1: na zoome mi vyšlo ISO 2000
  • záber 2: na pevnom skle vyšlo ISO 800

Kvôli porovnaniu porovnateľnejšieho som ešte spravil zábery na rovnakú clonu/ISO:

  • na pevnom skle pri F/2.8 – tam mi ale foťák nastavil ISO 1600 (nie tých 2000)
  • a na zoome pri ISO 800 mi foťák nastavil 1/30 sekundy

Pre zaujímavosť som ešte na oboch foťákoch nastavil ISO 3200 a clonu F/2.8

  • u oboch skiel mi vyšla expozícia 1/100 sekundy
  • no ale záber so zoomu bol vo výsledku trošku tmavší

Výsledok:

mZuiko 17 vs 12-40: porovnanie výsekov pri podobnom čase, ISO alebo clone (klikni pre detailné porovnanie)
  • ISO 2000 zo zoomu sa mi zdal dokonca kvalitnejší ako ISO 800 z pevného skla
  • paradoxne aj na zaclonenom pevnom skle (vyzeralo ISO 1600 porovnateľne ako ISO 800)

Pre istotu som pri ďalšom porovnaní už vypol gradáciu (zosvetľovanie tieňov).

Druhé porovnanie: PEN-F versus E-M1 mark II

V druhom teste (záber na krabicu s fotkami pív) už vyšli expozičné časy konzistentne (no musel som kvôli najnižšej clone použiť prioritu clony):

  • foťák mi s pevným sklom určil parametre F/2 a ISO 2000
  • na pevne nastavenej clone F/1.8 mi vyšlo ISO 1600
  • na zoome vyšlo ISO 4000
  • podobné parametre vyšli na oboch foťákoch

Výsledok bol tentokrát trochu iný:

mZuiko 17 vs 12-40: porovnanie výsekov pri podobnom čase na rôznych foťákoch (PEN-F a E-M1 mark II)
  • na PEN-F už bolo ISO 4000 odšumovaním viac zasiahnuté
    • navyše trošku tam bolo badať aj žlté fľaky
  • na E-M1 mark II bolo pre zmenu ISO 4000 citeľne ostrejšie (a bez fľakov)

Vplyv výkonu foťáku?

Keďže mi na rôznych foťákoch vyšli rôzne výsledky, tak ma napadlo prekontrolvať aj DxO mark skóre na iných foťákoch. Pre môj aktuálny PEN-F tam síce výsledky nie sú, ale zmerali aspoň môj predchádzajúci: Olympus PEN E-P5 (ktorý má podobné DxO mark skóre foťáku).

DxO mark: mZuiko 17mm vs 12-40mm (EP5)

Na moje prekvapenie u neho tie 2 objektívy už nedosahovali rovnaké skóre, ale svetelnejšie sklo malo skóre vyššie (čo mimochodom celkom pekne odpovedalo aj môjmu druhému testu).

Pre pripomenutie, takýto je výkon objektívov na E-M1 mark II:

V jednoduchosti sa teda dá povedať, že výkonnejšiemu foťáku pomôže skôr ostrejšie, ako svetelnejšie sklo. Je to vlastne aj logické:
Ak na určitom foťáku dva objektívy zachovávajú toľko isto detailov
=> tak na slabšom foťáku viac detailov odstraňuje šum/odšumovanie (ako nižšia ostrosť skla)
Teda menej kvalitné svetelnejšie sklo vtedy tých detailov poskytne viac, ako to menej svetelné
(hoci kvalitnejšie)

Tretie porovnanie: na trošku väčšej vzdialenosti

Pre istotu (aby som vylúčil vplyv nízkej HO) som spravil ešte jeden test, hoci už len s PEN-F.
Tentokrát vyšlo ISO 1250 (na clone F/1.8) a ISO 3200 (na clone F/2.8).
Na ISO 1250 a clone F/2.8 vyšiel tiež expozičný čas 1/30 sekundy (ako v iných testoch).

Aj v tomto teste dosahovalo vyššie ISO na kvalitnejšom objektíve rovnaké, alebo lepšie výsledky ako nižšie ISO na menej ostrom skle.

Zhrnutie

DxO mark merania objektívov (ich skóre) sa skutočne zhodujú s reálnymi testami.
Na ostrejšom skle je možné použiť vyššie ISO, ako na tom menej ostrom. Stále môže dosahovať podobné, alebo aj lepšie výsledky.

Zníženie ostrosti odšumovaním na vysokých citlivostiach môže byť totižto porovnateľné so znížením ostrosti nižšou kvalitou použitého skla. Vďaka tomu aj menej svetelné sklo (alebo sklo s nižšou “ekvivalentnou clonou”) môže dorovnať, alebo aj prekonať to svetelnejšie.
(alebo “naopak”: foťák so slabším snímačom, môže vďaka ostrejšiemu sklu dorovnať/prekonať foťák s teoreticky kvalitnejším snímačom)

Keďže zaclonením sa ostrosť svetelných objektívov zvyšuje (a foťák vtedy zvláda aj vyššie ISO), nemusí to mať ani veľmi zlý vplyv na kvalitu .. ani v horšom osvetlení. Výsledok dokonca môže byť detailnejší, hlavne na relatívne nízkych citlivostiach, alebo na kvalitnejších foťákoch.
Ak by už ale na PEN-F malo vyjsť ISO 4000 (a viac), asi by sa to už neoplatilo. Ale na E-M1 mark II je ešte aj toto ISO bezproblémové; kvôli vyššej ostrosti je na ňom teda možné zacloniť (alebo používať menej svetelné, ale kvalitnejšie sklo) .. dokonca aj v zlých svetelných podmienkach.

]]>
http://www.gancovky.sk/2019/01/vyrovna-sa-ostrejsie-sklo-svetelnejsiemu-low-light-porovnanie-17-1-8-a-12-40-2-8/feed/ 0
Bezzrkadlovky môžu šumieť menej ako zrkadlovky http://www.gancovky.sk/2018/12/bezzrkadlovky-mozu-sumiet-menej-ako-zrkadlovky/ http://www.gancovky.sk/2018/12/bezzrkadlovky-mozu-sumiet-menej-ako-zrkadlovky/#respond Wed, 12 Dec 2018 06:52:17 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2445 Ako som sľúbil v minulom článku o nových foto-možnostiach, fotenie s pomocou elektronickej uzávierky môže mať aj jednu podstatnú výhodu, o ktorej bude tento článok. Ako je už z nadpisu jasné, tou výhodou je “nižší šum”. K takémuto poznaniu som dospel po prečítaní článku: First GH5s vs Sony A7sII comparison by IR: “GH5S looks slightly better than the A7S II”

V ňom – už podľa nadpisu – dosahoval Panasonic GH5s v priamom porovnaní lepšie výsledky, dokonca aj ako Sony A7sII. A to aj napriek tomu, že má skoro 4x menší snímač (čo by teoreticky malo znamenať, že by mal skoro 2 EV zaostávať).

Ja vôbec možné aby menší snímač prekonal iný – výrazne väčší – aj v miere šumu?
Podaril sa vari Panasonicu nejaký zázrak?
Spravili recenzenti z imaging-resources pri teste nejakú chybu?
Alebo bol ten článok klamlivý?

Menší snímač skutočne môže v šume dorovnať svoju veľkostnú nevýhodu. V tomto prípade do ISO 25600 dokonca ten väčší prekonával. Ovšem nebolo to spôsobené ani kvalitnejším odšumovaním (predsa len: vylepšenia algoritmov nebývajú také výrazné), ani zázračným novým snímačom (hoci snímač v GH5s bol skutočne nový).
Porovnávané zábery z GH5s ale neboli spravené v štandardnom móde.

Natískajú sa teda otázky:
Q: môžu tento neštandardný mód využiť aj iné foťáky?
A: Áno, bezzrkadlovky ho využiť môžu, hlavne tie novšie
Q: Ako to GH5s vlastne dokázal?
A: jeho zábery boli lepšie (ako by mali byť), lebo sa na porovnávanie použili zábery z videa
Q: Môžu mať vylepšené zábery pomocou videa aj zrkadlovky?
A: Nie, lebo video sa cez hľadáčik DSLR nahrávať nedá (v OVF by vtedy nič nebolo vidno)
Q: prečo majú zábery z videa menej šumu?

Na to už treba viac ako jednu vetu. Tak poďme na to:

Kým sa dostanem k samotnému vysvetleniu, musím napísať celú históriu tohto porovnávania, lebo k pôvodnému porovnaniu sa už nedá dostať:

Prvotné porovnanie a čo sa udialo odvtedy

V spomínanom článku zo 43rumors sa nachádza text:

“At both 12,800 and 25,600, the GH5S looks slightly better than the A7S II at the same ISOs, which is both unexpected and subjectively highly impressive for a camera featuring a sensor that is a fraction the size of the other. A sensor significantly smaller than the full-frame A7S II is beating that camera in low-light performance. I never thought I would see the day. With these test results, it’s hard to argue that the GH5S is not the new king of low light.”

V tejto citácii Panasonic GH5s prekonával aj dovtedajšieho “low light šampióna vo videu” Sony A7sII. V odkazovanej recenzii na GH5s (ani v pôvodnej newske na imaging-resources
The new king of low-light? Video-centric Panasonic GH5S arrives, gets its first real-world field test ) už ale tento text nenájdete. Recenzenti ho prepísali. Už je tam len text:

Editor’s note: This section has been updated to reflect new footage captured with the A7S II. Originally we claimed the GH5S performed better at high ISOs than did the A7S II, but that was based on incorrectly comparing resampled still images from the A7S II with 4K video frame grabs from the GH5S. Comparing apples to apples with video grabs from both cameras, the GH5S still does surprisingly well up to about ISO 6400, but beyond that the Sony’s larger sensor and dynamic noise reduction catapults their camera’s capabilities far beyond what we expected, and changed our opinion in the comparison. Likewise, the A7S II’s full-frame sensor leads it to do much better shooting high-ISO still images as well, although the GH5S does deliver surprisingly good images for a Micro Four Thirds camera.

O týždeň neskôr vyšiel ďalší článok Review Redo: Sony A7S II vs Panasonic GH5S High ISO Comparison. V ňom sa recenzenti ospravedlňujú, že hoci ich záberom bolo chceli porovnávať video, u A7sII použili na porovnanie obyčajné zábery. Pôvodne sa totižto moc na video nezameriavali, preto video zábery z A7SII nemali. Neuvedomili si, že medzi videom a “single-shot” zábermi môže byť až taký veľký rozdiel.

Pri opakovanom porovnávaní (už priamo na videu) bol výsledok porovnania iný: GH5S sa držala “len” po ISO 6400 a u vyšších už bola A7SII lepšia. Aj tak to bol pre menší snímač veľmi pekný výsledok. V článku je ale aj vysvetlenie, prečo boli zábery z videa menej zašumené.

Prečo je šum vo videu iný ako v obyčajných záberoch?

Recenzenti sa to snažili vysvetliť v kapitole “Background: Why is video noise reduction so different than that for still images?”:

The big difference between stills and video imagery is that the camera has a lot more information available to it with video, to help separate the subject from the noise. This is because images are flying by at 24, 30, 60 or more frames per second, while the subject content isn’t changing nearly that fast. What’s more, parts of the subject that are moving quickly are going to be pretty blurred, so the camera can really crank up the noise reduction in those areas of each frame, because it doesn’t need to worry about preserving subject detail. Still cameras try to guess and do the same, but there’s always a question of whether what it’s seeing is noise or just subtle subject detail.There are a couple of different types of noise in camera sensors, but for the purposes of our discussion here, they boil down to just two types: random/uncorrelated noise and pattern noise. Pattern noise is noise that varies across the surface of the sensor; manufacturing variations mean that some pixels may generate more noise than others, be stuck or leaky (tend to accumulate charge not caused by incoming light), etc. This is pretty easy to deal with, though, since once it’s identified, it’ll always be happening in the same areas, so can be compensated for regardless of what’s going on with the subject.Random noise is more difficult, since we don’t know where it’s going to come from, but that also means it’s going to vary randomly from one frame to the next. In the extreme case of a camera on a tripod shooting a still life, it gets easier and easier to figure out what’s subject and what’s noise, just by watching for long enough. Over long periods of time, all the random noise will average out to zero, and we’ll be left with a very clean view of the subject.But stationary subjects aren’t very interesting, and with video, the scene in front of the camera is always going to be changing. But not all of it, though, and even when things are moving, it’s often a case of the same stuff just moving around on the sensor surface. If we’re clever enough, we can figure out what’s moving where, and still look across multiple frames to remove the noise.The catch, of course is that “if we’re clever enough” part. Motion estimation does in fact require a lot of cleverness and a boatload of processing, but a lot of smart engineers have been working on the problem for decades, and camera image processors are getting pretty crazy-powerful these days. So cameras like the A7S II and GH5S can do a lot to reduce image noise by looking at the multiple frames streaming through them. The bottom line is that still images from modern cameras are pretty much always going to show more visible noise than video frame-grabs at the same ISO, and both the A7S II and GH5S do a great job of taking advantage of frame to frame processing to ferret out noise.

V skratke by sa dalo povedať, že video – vďaka až 60 záberom za sekundu, ktoré sa až tak moc nemenia – získava omnoho viac informácií ako jeden obyčajný záber. Kvôli komprimačným algoritmom na video musí foťák zistiť (a predvídať) pohyb na scéne (takzvaný “motion estiamtion”). Vďaka tomu vie, čo ktorá časť scény sa mení a ktorá je statická. Náhodný šum v statických častiach záberu (alebo v tých so zdetekovaným pohybom) sa tak dá veľmi ľahko identifikovať a tým pádom aj odstrániť.
Vo výsledku je záber z videa v podstate vždy menej zašumený ako “single-shot”.

Využitie v praxi u kamier: Z-camera E1 malo ISO 102400

V roku 2015, keď ešte neexistoval GH5s, mFT foťáky mali len 16 megapixelové snímače, maximálne ISO ktoré zvládali bolo ISO 25600. Aj súčasné 20 megepixelové snímače toľko zvládajú (až GH5S si vďaka väčším pixelom dovolil viac).

V tej dobe sa ale na kickstarter-i objavil foto/video modul so 16 megapixelovým mFT snímačom a možnosťou ISO 102400. Teda hodnoty pre mFT dovtedy neslýchané. Je u toho text:

We are creating a camera that will deliver amazing quality without having to spend thousands of dollars. E1 from Z is the smallest 4K ultra-high definition camera with an interchangeable lens system. The E1 is Wi-Fi 802.11N, Bluetooth Low Energy (BLE), and Ambarella A9 image processor equipped. Easily capture cinema-quality 4K 4096×2160 video at 24 frames per second or ultra-high definition video 3840×2160 at 30 frames per second with H.264 compression. Advanced 3D noise filters using motion compensated temporal filtering (MCTF) technology reduces noise and jitter. This allows for incredible low-light performance with the camera’s ability to shoot at up to 102,400 ISO while maintaining high image quality, up to 6400 ISO

Ako si to mohli dovoliť?
Práve vďaka MCTF technológii, teda vďaka “video odšumovaniu” si začínajúca firma mohla dovoliť vyššie ISO ako špecializovaní výrobcovia foťákov, ktorí sa tomu venujú “na plný uväzok”.

Využitie v praxi u foťákov: 6K video with NR

Už aj u foťákov sa niečo podobné využíva. Konkrétne Panasonic dokáže využiť multi-frame NR
(kedy poskladá menej zašumený záber z viacerých “susedných” zo 6K photo)

Názornú ukážku (z recenzie GH5 na imaging resources) vidno na ilustračnom obrázku.

Prečo sa toto nevyužíva bežne?

Vďaka multi-záberovému odšumeniu už mnohé súčasné foťáky dokážu znížiť šum pri záberoch na vysoké citlivosti. Je na to ale nutné použiť špeciálny fotografický mód, v ňom nacvakať niekoľko záberov a foťák ich potom spojí. Vďaka elektronickej uzávierke by to už mohol robiť automaticky aj pri jednotlivých záberoch: spraviť ešte zopár ďalších záberov a znížiť tak výsledný šum. Toto sa už v súčasnej dobe aj deje: robia to tak mobily, aby znížili výsledný šum a zlepšili detaily (tuším som o tom čítal v súvislosti s Google pixel 3)

Prečo to už ale nie je bežne naimplementované vo foťákoch?
Predpokladám, že u foťákov sa s touto technológiou (v “seamless” forme) tak rýchlo nestretneme. Ako problém ale vidím zvýšenú spotrebu energie, ďalší problém môže robiť aj samotné spájanie záberov (pravdepodobne technológia ešte nie je úplne dotiahnutá do dokonalosti a môžu vznikať “duchovia”, ako sa to deje u zle spraveného HDR).

Alebo to proste ešte nie je nutné, lebo predaje bezzrkadloviek zatiaľ ešte neklesajú.
Predpokladám, že si to výrobcovia foťákov strážia ako tajný trumf, s ktorým by prišli na trh, ak by sa im prestalo dariť. Alebo ak by už nevedeli ako ďalej. Ovšem je to “pandorina skrinka”, vďaka ktorej by sa mohlo mnoho vecí zmeniť: súčasné mFT by mohli prekonávať staršie FF foťáky, ale zároveň by už v budúcej generácii nemali čo nové ponúknuť (ani vylepšenie snímača o 1EV v šume/DR by s touto zmenou nevyzeralo až tak atraktívne).

Predajcovia zrkadloviek s tým navyše ani prísť nemôžu (z princípu), hoci im predaje klesajú.
Predajcom bezzrkadloviek sa zatiaľ ešte celkom dobre darí, tak na to nemajú dôvod.
Asi sa do toho tak rýchlo nikto hrnúť nebude.
(a Panasonic so svojou implementáciou nebude “až tak moc presadzovať”)

Záver

Vďaka “videu” (a jeho princípom) je možné vytvárať menej zašumené zábery, ako u obyčajných “single-shot” záberov. Tieto princípy sa už v praxi aj využívajú: pri vytváraní záberov zo špecifického 4K alebo 6K photo módu, ktorý poskytuje Panasonic.

Na moje prekvapenie som o tomto ešte nečítal žiaden porovnávací článok na špecializovaných fotoweboch (žeby preto, lebo to zatiaľ poskytuje len Panasonic, to nebolo pre recenzentov – odchovaných na CaNikone – zaujímavé, keďže “ich firma” to neposkytuje? )
Jediná “lastovička” – ktorá naznačila že z videa vznikajú menej zašumené zábery – bolo práve porovnanie na imaging-resources.

No oni si to nedali do súvislosti s Panasonic implementáciou “multi-frame NR” (čo je vlastne tiež vytváranie záberov z videa), takže ani od nich som sa o prínosoch tohto módu pre fotografiu nedozvedel. Očividne sa tým ale dajú dosiahnuť lepšie výsledky ako z obyčajných záberov.

Vďaka tomuto môžu vo výsledných záberoch bezzrkadlovky poskytovať nižší šum ako zrkadlovky. Už teraz síce bezzrkadlovky poskytujú teoreticky lepšiu kvalitu vďaka roztraseniu ktoré spôsobuje zrkadlo alebo uzávierka (prípadne aj v kombinácii so stabilizáciou).
Toto zníženie ostrosti sa ale zvyčajne neprejavuje na každom zábere a až tak výrazne (ak ja áno, bývava neprávom prisudzované fotografovi) – tak o ňom niektorí ešte nevedia – takže väčšinu zrkadlovkárov to zatiaľ ešte nepresvedčilo ku systémovej obmene.
Ak by ale bezzrkadlovky dosahovali o 1-2 EV lepšie výsledky v šume ako zrkadlovky s rovnakým snímačom, tento rozdiel by už isto neodignorovali.

]]>
http://www.gancovky.sk/2018/12/bezzrkadlovky-mozu-sumiet-menej-ako-zrkadlovky/feed/ 0
Predaje bezzrkadloviek prvý krát prekonali DSLR .. v Yenoch http://www.gancovky.sk/2018/11/predaje-bezzrkadloviek-prvy-krat-prekonali-dslr-v-yenoch/ http://www.gancovky.sk/2018/11/predaje-bezzrkadloviek-prvy-krat-prekonali-dslr-v-yenoch/#respond Tue, 06 Nov 2018 23:23:03 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2423 Organizácia CIPA každý mesiac vydáva štatistiky predajov foťákov (kompakty, DSLR a MILC).
Z týchto dát sa dá veľa zistiť (o aktuálnom stave a priebehu predajov, teda aj o budúcnosti).

Ja sám som vďaka nim napísal už článok Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky a jeho voľné pokračovanie (časť 2): vplyv bezzrkadloviek.

Na základe nich píšu samozrejme aj iný. Ale na fotoweboch čo sledujem, vďaka septembrovým štatistikám tentokrát vznikol len jediný článok. Hodnotil ich tam negatívne:
New CIPA September shipment report: Things are still going bad for the camera business

things still look very bad. There is a new record low of camera shipments for the month of September. The only glimpse of hope we have is that October sales will recover due the availability of the new Nikon and Canon mirrorless cameras

Podľa neho to s foťákmi vyzerá veľmi zle, lebo “tohtoročný september” sa predalo najmenej ILC.
Ja som si ale všimol úplne iné (zaujímavejšie)
 “prvenstvo”, ktoré ostatným uniklo. Pozrel som sa detailnejšie aj na ten “business”, ktorý na tom tiež nie je až tak zle, ako z toho tvrdenia vyznieva.

Treba sa ale na tie štatistické výsledky pozrieť inak.

Predaje sú totižto charakterizované až dvoma parametrami:

  • počtom kusov – tie v podstate až tak veľa neznamenajú, sú zaujímavé len kvôli štatistike
  • sumou tržieb – tie zase zaujímajú výrobcov, lebo len od nich sa odvíja skutočný “business”

Podľa samotných kusov to naozaj nevyzerá optimisticky:

CIPA: prezentované predaje ILC za september 2018 (v 1000 units)

Septembrové tržby

Takto vyzerá vývoj septembrových tržieb od roku 2012 (z ktorých je vytvorený úvodný graf):

Rok Tržby ILC % nárast (ILC) Tržby DSLR Tržby MILC % MILC
2012/08 53434254 36729395 16704859 31,26%
2013/08 63302291 118,47% 43533224 19769067 31,23%
2014/08 55561826 87,77% 41654428 13907398 25,03%
2015/08 49340052 88,80% 36682655 12657397 25,65%
2016/08 49418704 100,16% 36893854 12524850 25,34%
2017/08 50784674 102,76% 32781242 18003432 35,45%
2018/08 51712984 101,83% 24284727 27428257 53,04%

Septembrové tržby za posledné 3 roky (modrá) zostávajú v podstate na podobnej úrovni, dokonca máličko rastú. Nie je teda pravda, že by to bol nejaký problém pre “business”.
Vývoj teda môže pokračovať ďalej, výrobcom v tom financie očividne nebránia. 

Zaujímavé je ale aj (percentuálne) porovnanie vývoja MILC.
Konkrétne v septembri, akoby od roku 2012 takmer vôbec nestúpali.
(dokonca v rokoch 2014-2016 klesli z jednej tretiny na jednu štvrtinu predajov ILC)
Až .. až teraz: v septembri 2018, kedy prvý krát tržby MILC prekonali tržby DSLR (zelenou).

Detailnejšie porovnanie za posledné roky priamo z CIPA štatistík za posledné 3 roky:

Shipments: september 2012-2016

V tomto porovnaní pekne vidno, ako celkové tržby ILC (modrou) zostávajú rovnaké.
Pomer DSLR/MILC sa ale postupne menil, až nakoniec MILC prekonali DSLR.

Prelomový mesiac

V porovnaní s augustom predchádzajúceho mesiaca sa toho veľa zmenilo:

  • oproti minulému mesiacu sa:
    • počty MILC sa o 80000 zvýšili (o 28%), no u DSLR naopak o toľko klesli (o -12%)
    • tržby sa ale zvýšili o viac ako polovicu (o 58%), no u DSLR klesli len mierne (o -5%)
  • v porovnaní s minulým rokom:
    • počty MILC citeľne nestúpli (len o 2%), ale u DSLR výrazne klesli (o -26%)
    • zato tržby MILC stúpli výrazne (o 58%), no u DSLR klesli len trochu (o -12%)

CIPA shipments: v septembri 2018 bezzrkadlovky prekonali zrkadlovky, hoci v auguste ešte pomerne dosť zaostávali

Čo sa vlastne v tomto mesiaci udialo?

  • konala sa Photokina – v podstate zameraná len na bezzrkadlovky
  • boli predstavené FF bezzrkadlovky od Nikonu a Canonu
  • bol vydaný FujiFilm X-T3 (prvé APS-C, čo zvláda 20fps), ktorý je dosť populárny
  • koncom mesiaca bol oznámený Fujifilm GFX 50S (Medium formát MILC)
  • z DSLR bol len koncom augusta vydaný Nikon D3500
  • v našich končinách Olympus spustil cahback a Nikonu naopak cashback skončil

Boli teda predstavené niektoré nové, zaujímavé a pomerne dosť drahé bezzrkadlovky.
=> toto sa oproti minulému mesiacu prejavilo väčším zväčšením tržieb ako počtov
(priemerná cena za jednu MILC sa zvýšila)

Zato DSLR bola predstavená len jediná, navyše jedna z najlacnejších
=> tá s predajmi asi moc nezamávala, keďže priemerná cena DSLR sa neznížila

Celoročné predaje

Septembrové čísla vyzerajú inak ako celoročné.

Spravil som si podobné porovnanie a vyzerá priamočiarejšie:

Rok ILC % nárast ILC DSLR MILC % MILC
2012 753163393 627943316 125220077 16,63%
2013 678261832 90,06% 556509244 121752588 17,95%
2014 605323603 89,25% 468206857 137116746 22,65%
2015 578298357 95,54% 429033308 149265049 25,81%
2016 519559750 89,84% 370126941 149432809 28,76%
2017 578328888 111,31% 356911746 221417142 38,29%
(01-08) 2018 420281335 97,98% 233747513 186533822 44,79%

Koncoročné výsledky som odhadol pomocou rozdielu medzi koncom roka a po september:

Jan-Sept 2017 Jan-Sept 2018 full 2017 koeficient Full 2018 (asi)
koeficient ILC 428954666 420281335 578328888 1,3482284582 566635256,317985
koeficient DSLR 266399651 233747513 356911746 1,3397605615 313165699,259823
koeficient MILC 162555015 186533822 221417142 1,3621058815 254078816,046227

No a vyšiel mi z toho takýto graf:

DSLR vs Mirrorless: svetové shipments za roky 2012-2017 + odhad 2018

V tomto grafe bezzrkadlovky ešte zrkadlovky neprekonávajú (keďže predchádzajúce mesiace neprekonávali), ale keďže neočakávam, že ak sa hodnoty pre MILC udržia, do konca roka by sa ten rozdiel mal znížiť a celkové predaje ILC by sa ale ešte mohli zlepšiť.

Ale aj na tomto grafe vidno, že:

  • predaje spočiatku kvôli poklesu DSLR klesali
  • no od roku 2016 tento pokles nahradilo zvyšovanie u MILC
  • celková situácia tržieb sa teda stabilizovala (alebo mierne rastie)

 

Záver

Napriek všetkým výhodám ktoré MILC majú, sa DSLR ešte stále predávajú vo väčších počtoch. Podľa posledných CIPA štatistím (zo septembra) je to stále ešte o polovicu viac.

Vďaka uvedeniu FF bezzrkadloviek od Canonu a Nikonu + zaujímavým FujiFilm-om ich už ale dorovnali aspoň v tržbách. MILC dokonca v tomto parametri DLSR prekonali.
Prvý krát v histórii foťákov.

Čo je ale ešte zaujímavé:

  • tržby za ILC foťáky sa ustálili – čo je dobre, lebo doterajší vývoj môže pokračovať ďalej
    • mobily teda kvalitnejšie foťáky nenahradzujú, ako sa niektorí obávajú
  • lacné bezzrkadlovky boli nahradené drahšími bezzrkadlovkami – čo je tiež dobre
    • výrobcovia sú nútený produkovať kvalitnejšie foťáky a vývoj potom pôjde rýchlejšie
]]>
http://www.gancovky.sk/2018/11/predaje-bezzrkadloviek-prvy-krat-prekonali-dslr-v-yenoch/feed/ 0
Výmena/upgrade foťáku za nový: dôvody pre a proti http://www.gancovky.sk/2018/08/vymena-upgrade-fotaku-za-novy-dovody-pre-a-proti/ http://www.gancovky.sk/2018/08/vymena-upgrade-fotaku-za-novy-dovody-pre-a-proti/#respond Wed, 29 Aug 2018 23:51:04 +0000 http://www.gancovky.sk/?p=2408 Nedávno Nikon oznámil novú bezzrkadlovku Z7. Je parametrami podobná ako DSLR D850.
Len je (samozrejme) menšia, má nové funkcie, sú k nej kvalitnejšie sklá a .. je to bezzrkadlovka.
V podstate je teda vo všetkom podobná alebo lepšia ako jej predchodca (samozrejme až na drobnosti ako výdrž batérie). Dokonalá náhrada. Napriek tomu v diskusii zaznelo:

Z7 nevidím jako náhradu za D850

Hmm… Prečo nie? Veď ako náhrada sa hodí perfektne:

  • v dostatočnej miere dokáže všetko to čo D850
  • poskytuje minimálne tú istú kvalitu + prináša nové možnosti = je teda lepšia
    => teda tým ktorí pokukovali po D850 už teraz pokukujú po Z7
    (čím papierovo tú D850 už teraz dokonale nahradila)

No v praxi musí byť splnené viac podmienok ako len to, že nový foťák je lepší.
Pre nahradenie už existujúceho fotáku existuje až 6 možných dôvodov a musí byť splnených čo najviac z nich (alebo aspoň tie najpodstatnejšie). Sú to dôvody:

  1. citeľne lepší snímač – podľa mňa väčšina ľudí upgraduje (alebo si kupuje svoj prvý foťák) práve kvôli tomuto dôvodu a na inom im až tak nezáleží
  2. väčší výkon – niektorí sú za výkon (rýchlosť/AF) ochotní si priplatiť
  3. výhodná cena – niektorých prinúti k nákupu až dobrý “pomer cena/výkon”
  4. odstránenie problémov – preferujú tí, čo majú nejaké problémy (napríklad s ostrením); tento dôvod sa stáva najpodstatnejším ak sa foťák pokazí (alebo ho ukradnú)
  5. nové funkcie – predpokladám že kvôli tomuto upgraduje najmenšia skupina ľudí,
    keďže funkcie zvyčajne nezlepšujú kvalitu fotiek (skôr pohodlie a možnosti)
  6. osobné dôvody – všetky ostatné špecifické dôvody

Osobné dôvody môžu byť rôzne:

  • tí čo chcú niečo menšie/skladnejšie/jednoduchšie najčastejšie prechádzajú na MILC
  • ak sa niekto obáva o budúcnosť systému ktorý má, tiež prechádza
  • ak niekto nevie čo s peniazmi (alebo chce si spraviť radosť)
  • ak niekto chce byť “in”, tiež môže pokukovať po aktuálnom/štýlovom foťáku
  • ak niekto zažíva vyhorenie (má pocit že nenapreduje, alebo sa trápi)
  • ak niekto po niečom dlhodobo túži, potrebuje, alebo chce si to vyskúšať
  • .. a množstvo iných…

Sú tu ale aj dôvody proti zmene:

  • D1: finančná náročnosť: býva tá najzávažnejšia (hlavne pri množstve nakúpených skiel)
  • D2: deal braker: ak niečo nového foťáku/systému chýba (napríklad 2 sloty na kartu)
  • D3: nedostatočné vylepšenie: ak síce zlepšnie nejaké je, ale len minimálne
  • D4: nechuť/lenivosť/neschopnosť učiť sa nové veci
  • D5: obava z nepredvídaných problémov (hlavne pri zmene systému)
  • D6: zaujatý postoj: ak niekto dlhé roky niečo bojkotuje (napríklad agituje za DSLR), tak by zmenou systému na MILC “šiel proti sebe”
  • D7: pokoj v rodine: ak manželka nedovolí 😉
  • D8: nevhodný čas na upgrade (napr: tesne po nákupe foťáku)
  • D9: zhoršenie nejakého parametra
  • atď.

Ako to s upgradovaním bolo u mňa?

Moje upgrady (a neupgrady)

Foťáky o ktorých som uvažoval, alebo som si ich aj kúpil (zeleným):

  • E-P1 => dôvod 1: chcel som väčšiu kvalitu ako z kompaktu (1)
  • E-P2: mal len hľadáčik navyše, čo som nepotreboval (D3)
  • E-P3 = > dôvody 2 a 5:
    • pôvodne som bol ochotný si priplatiť hlavne kvôli novému procesoru ktorý vylepšoval kvalitu (1), najrýchlejšiemu ostreniu (2) a FullHD (5)
    • ale zaujalo ma viac dotykové ovládanie (5) a podobné funkčné drobnosti
  • E-M5:
    • mal nový snímač (1), rýchlosť (2) a stabilizáciu ktorú som chcel (5)
    • ale mal už hľadáčik a kvôli tomu už bol zbytočne veľký (D2)
  • E-P5 => dôvody 1, 2, 4, 5, 6: 
    • nielenže mal vylepšenia ako E-M5
    • navyše odstránil problém s roztrasením (4) pomocou EFSC
    • podporoval aj AF-C (6) o ktorom som diskutoval na digiarene a dovtedy som nemal
      (umožnil mi nafotiť pohyb, teda to čo moji odporcovia tvrdili že CDAF nedokáže)
    • mal aj externý EVF hľadáčik (6) o ktorom sme tiež diskutovali
  • E-M1, E-M5II: som si nekúpil, hoci mal PDAF (2) alebo high-res (5), ale stále boli veľké (D2)
  • PEN-F => dôvody 2, 3, 5 a 6 (+ trošku aj 1): 
    • má síce nový snímač (1), ale zvláda rovnaké ISO, hoci je použiteľnejšie
    • presvedčila ma výhodná akcia (3) so seťákom za 990 eur
    • má elektronické snímanie (5) rýchlosťou 20fps (2) a pár iných vylepšení
    • a mal aj high-res shot (6) o ktorom som na digiarene diskutoval
  • E-M1 mark II: problém ako vždy .. rozmery (D2)  🙁

Ako vidíte, v každom novšom foťáku mám lepší výkon (2) a nové funkcie (5).
Za tie som si ochotný priplatiť .. tak ako si je niekto iný ochotný priplatiť len za nový snímač.
No v poslednej dobe trošku aj “musím byť in” (6), keďže diskutujem a píšem gancovky.

Vylepšenia predchodcov Z7

Takéto boli posledné vylepšenia FF Nikonov (teda línie ako je Z7):

  • D700: vylepšenia 1,2
    • bol to prvý dostupný FF s lepším 12M snímačom (1) a výkonom (2)
  • D800: vylepšenie 1, D9
    • vďaka zvýšeniu na 36 megapixelov  (1) sa stal veľmi populárnym foťákom
    • rýchlosť snímania mu už ale citeľne klesla (D9), no to už nikomu nevadilo
  • D810: vylepšenie 4,5
    • snímač zostal, no nový procesor vylepšil farby (5)
    • pribudla EFSC v špeciálnom móde (4) ktorá riešila roztrasenie uzávierkou
  • D850: vylepšenie 1,2,5
    • asi najväčší upgrade v histórii Nikonu
    • nevylepšili len snímač (1), AF a znovu citeľne zrýchlili (2)
    • ale pribudol aj výklopný displej a dotykové ovládanie (5)
  • Z7: vylepšenie 4,5, D2
    • nemá ani lepší snímač (1) ani rýchlosť (2): tie sú približne rovnako výkonné
    • má ale plno noviniek: napríklad 5-smerovú stabilizáciu a EVF (5)
    • vďaka tomu že je to MILC tak rieši mnohé problémy DSLR (4)
    • pre profi fotografov je ale deal braker, že má len 1 slot na kartu (D2)

postrehy

Najpredávanejšie foťáky Nikonu boli vždy tie, ktoré menili snímač. 
Vďaka nemu mu bol prepáčený aj znížený výkon (framerate).
Naopak foťáky čo nezlešovali snímač, hoci aj vylepšovali chyby a prinášali nové funkcie už také populárne neboli (určite uznáte, že D810 a D7200 neboli tými najväčšími hitmi Nikonu)

U bezzrkadlovky Z7 spravil Nikon všetko pre to, aby bol čo najmenej populárny.
Keďže ako MILC pridal novú funkcionalitu, zabezpečil aby nemal lepší snímač a rýchlosť
(hoci vďaka tomu že sa jedná o MILC tá rýchlosť mohla byť väčšia)

Napriek tomu že sú ohlasy na nový Nikon rozporuplné, predobjednávky sa len tak hrnú.
Nikon sa už ospravedlnil, že ich všetky do konca septembra nestihne dodať.
Píšu o tom aj na imaging-resources.

Pemarove dôvody

Pemarove Nikony čo si kúpil aj nekúpil:

  • D70 => dôvod 1: prvotný dôvod bol isto rovnaký ako u mňa (1) a isto chcel DSLR (6)
  • D90: mal citeľne lepší 12M snímač (1) a video (5) no asi nezaujal
  • D7000: mal ešte lepší 16M snímač (1) no hlásené problémy s otrením (D2)
  • D7100 => dôvod 1, 2, 4:  24M snímač (1) a ostrenie z D300 (2,4)
  • D7200: mal len vytunený snímač/AF, ale inak len minimálne zmeny
  • D500 => dôvod 1, 2, 5, 6: 
    • nový snímač (1), lepší AF + rýchlejší framerate (2), dotykáč (5)
    • v tom čase sme sa už doťahovali o čo najlepšie stolnotenisové fotky (ktoré s D7100 nedodal), takže za nákupom mohla byť aj snaha preknoať ma (6)
  • D850 => dôvod 1, 6, D9: 
    • dôvodom prechodu na FF býva buď snímač (1) alebo nižšia HO (6)
      (o iných dôvodoch sa neodvážim špekulovať)
    • má nižší framerate ako D500 (D9), hlavne bez gripu

Vylepšenia Z7 vs pemar

Aké sú ale špecifcké pemarove dôvody na upgrade z D850? Aké protidôvody?
Pre neho sú to dôvody: 5, (D2), D3, D5, D6, D8 

  • síce rieši problémy s AF a kompatibilou (4) ale tieto si pemar doteraz nepriznával
  • ako výhoda teda zostáva stabilizácia (5) no tú v diskusiách tiež bagatelizoval
  • je tu ale problém: že je to MILC a on je zástanca DSLR
    • takže jej kúpou by šiel proti “svojmu presvedčeniu” (D6)
  • jeho vyjadrenia znejú akoby to pre neho nebol dostatočný upgrade (D3)
  • svoju D850 kúpil len nedávno (D8)
    • kúpou náhrady bynaznačil, že sa vo svojej voľbe zmýlil (D6)
  • no a vo všetkých jeho príspevkoch hľadá na Z7 len samé chyby (D2)
    • napríklad slabší buffer, 1 karta, slabšia výdrž batérie

Ale mne to pripadá, akoby si len hľadal výhovorku: aby si (sám sebe) nemusel priznať, že s nákupom D850 sa trošku unáhlil (D6), keďže na foťák typu Z7 už roky čakal.
(že sa  proste zmýlil vo svojich predpovediach)

 

Záver

Existuje mnoho dôvodov, prečo by sme chceli nový foťák. 
Spočiatku je to len lepšia kvalita, ale neskôr pribudnú aj ďalšie dôvody.

Pre mňa už tým dôvodom nie je len kvalita samotná, ale hlavne nové funkcie, ktoré mi uľahčujú život, alebo prinášajú nové možnosti. Za ne som si ochotný aj priplatiť.
Možno práve preto, lebo mám bezzrkadlovku, kde sú tieto vylepšenia výraznejšie.

U majiteľov DSLR sú zvyčajne iné dôvody pre upgrade: keďže výkon sa im tak drasticky nezlepšuje ako u MILC, ani do nich nie je občas možné naimplementovať najnovšie vylepšenia, ich dôvodom pre upgrade býva zvyčajne už len kvalitnejší snímač.
Ovšem ten, kto už raz FF snímač má, tak zvyčajne už nepociťuje nutnosť zvyšovať kvalitu.
Obzerá sa potom už skôr po výkone/rýchlosti a funkciách. A tie majú zase viac CROP-ové foťáky s menším snímačom (preto napr: veľa wildlajfistov prešlo z FF do mFT).

S výhľadom do  budúcnosti teda predpokladám, že majitelia MILC budú ochotnejšie upgradovať ako majitelia DSLR. Hoci je teraz “éra FF modelov”, verím tomu, že aj neskôr sa budú stále najviac predávať CROP-y. No a po predstavení FF od Nikonu isto výraznejšie klesnú upgrady DSLR (keďže tým Nikon naznačil, že aj on už verí bezzrkadlovkám).

Tak ako existuje mnoho dôvodov pre zmenu, existujú aj dôvody proti zmene.
Napríklad ja neakceptujem zbytočne veľký foťák, nech by mal aj lepšiu kvalitu alebo funkcie.
Iní ale môžu mať iné dôvody. Aj bez “finančnej stránky veci” tých dôvodov tiež môže byť viac. 

PS1: aké boli vaše dôvody pre a proti?  Môžte napísať do diskusie.
PS2: nezabudol som náhodou na niečo dôležité? (dosť narýchlo som to zbúchal .. to nezvyknem)

]]>
http://www.gancovky.sk/2018/08/vymena-upgrade-fotaku-za-novy-dovody-pre-a-proti/feed/ 0