Archív kategorií: gancovky

Moje skúsenosti, názory, analýzy a porovnania.

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní

Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Tiež sa vám po príchode z práce už nič nechce robiť? Napriek tomu, že v práci je všetko v pohode (samozrejme ak vás nesabotuje šéf či kolegovia), tak doma je to inak?

Mne sa také niečo stalo. Nakopili sa mi fotky na spracovanie. Nie kvôli tomu, že by som si na ne nevedel nájsť čas, ale kvôli tomu, že sa mi nechcelo (do toho vôbec púšťať).
Aj som si kvôli tomu zobral dovolenku, no moc som ich vtedy nespracoval. Ako je to možné?
Veď v práci mi všetko ide ako po masle, baví ma to, jedinú chvíľkovú únavu cítim len po obede, no kávička to zvláda. Čo je doma iné?

Prečo je také zložité namotivovať sa doma? Prišiel som na to. Je v tom zásadný rozdiel.
Všetky princípy v tomto článku ešte ale nenapíšem. Len tipy, čo sa s tým dá robiť:

  • jednak preto, lebo ešte potrebujem skompletizovať všetky nadobudnuté vedomosti
  • zadruhé: už len samotné uvedomenie si – že k “domácej” motivácii treba pristupovať inak– je zásadné zistenie a v mnohých prípadoch aj dostatočné (na prekonanie “lenivosti”)
  • zatretie: v tomto článku sa chcem zamerať vyslovene na spracovanie fotiek – čo všetko sa s tým dá robiť – hoci sa hodí aj nefotografom

Najprv je ale nutné opísať, v čom je “spracovávanie fotiek” iné, prečo je nutné to nevzdať a ako som sa “dostal do problémov”. Až potom napíšem, čo všetko som dosiahol aj bez pochopenia princípov (a toho zásadného zistenia). Zacitujem aj tipy iných a zopár postrehov z kníh.

Väčšine fotografom už budú stačiť informácie v tomto článku.
Vlastne to podstatné tu už je, len nie názorne vysvetlené.
Dá sa aplikovať nielen na fotografovanie (spracovávanie fotiek), ale aj na iné činnosti.

Celý článok tu: Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

Dodatok 24.9.2015: kapitoly Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení Dôsledky
Dodatok 26.9.2015: nová kapitola Keď porovnával porovnateľné
Dodatok 27.9.2015: obrázok vplyvu clony f/8 a gancovinu; v závere odstavec  Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Dodatok 14.10.2015: nová kapitola Tendenčný výber záberu pre porovnanie
Dodatok 28.4.2017: nová kapitola Doslov

Ako dopadne recenzia foťáku so 40 megappixelovým módom, ak ho zrecenzuje Nikonista?
(pre nezainteresovaných: Nikon prišiel ako jeden z prvých s 36 megapixelovou FF zrkadlovkou a dnes už všetky jeho APS-C majú 24 megapixelov => zjavne vsádza na kvalitu)
Ako dopadne recenzia ostrenia Sony, keď ho bude recenzovať majiteľ Canonov? Ako bude hodnotiť vysoké ISO modelu A7S, ktoré v tomto prevyšuje najlepší model jeho značky?
Prečo “recenzie cudzích značiek” vyznievajú tak, ako vyznievajú?

Možno ste si všimli, ale po uvedení Olympusu E-M5 a jeho 40-megapixelového módu (zo 16M snímača) vznikli 2 druhy “recenzií”:

  • v niektorých tento mód prekonával dokonca 36 megapixelový Nikon
    (ktorý mal u zrkadloviek dovtedy najviac)
  • v ďalších zase prevládali len roztrasené zábery

Pokračovať v čítaní

Keď je bezzrkadlovka lepšia na šport, ako zrkadlovky

Začnem trošku akoby mimo témy. V jednej diskusii zaznela veta:

přes tu kritiku mám X-E1 rád, rád s ním fotím a prodávat ho neplánuju, protože za tu cenu nic lepšího jen tak neseženu. Reálné fungování s ním není ani zdaleka tak dramatické, jak to vypadá

Čosi podobné som vlastne prežíval s mojou prvou bezzrkadlovkou E-P1: všetky recenzie kritizovali pomalosť ostrenia, tak som si to bol v predajni preveriť, či by mi to na moje účely stačilo (chcel som foťák len na fotenie kamošov pri akcoškách). Keďže to ostrenie nebolo horšie ako u Fujiny F50fd, ktorú som na to dovtedy používal (hlavne v zlom svetle predajne), tak som ju tam hneď aj objednal (chcel som DZ kit, no mali len s pancakom).

Požadovanú funkciu spĺňal dokonale.

Vo všetkých diskusiách sa prepieralo, že bezzrkadlovky sú pomalé a že nie sú vhodné na šport. Nebol dôvod neveriť. Ale keďže som “pingpongista”, napriek tomu som skúsil fotiť aj v hale.
No potom sa stalo niečo zvláštne:

Pokračovať v čítaní

Gancovky (logo)

Bleskovky

V poslednej dobe som namiesto nových článkov skôr dopĺňal tie staršie. Pridal som:

A aby ste už nikdy netvrdili že nefotím, tu je zopár mojich cvakov z oficiálnych akcií, čo som voľakedy dával buď na Facebook, alebo tu na Gancovky:

Manipulatívne reklamy

Predajnosť Canonu (alebo: zrkadlovky nie sú rodinné foťáky)

dodatok 14.1.2014: kapitola Reklamé kampane, 20.2.2014: vysvetlenie čo je to profesionálny fotopaparát

Canon je aktuálne najpredávanejšia značka fotoaparátov.

Prečo?
Tu je zopár možných dôvodov:

  • má výstižne zvolený názov
  • mal v minulosti dobrý štart (z ktorého dodnes ťaží)
    • vychoval si generáciu verných následníkov
  • jeho najlacnejšie kvalitné objektívy sú nepoužiteľné v bežnom živote
  • venuje sa viac marketingu ako skutočným inováciám
    • jeho taktikou je ponúkať druhotriednu kvalitu za nižšiu cenu
  • jeho ovládanie je naschvál iné ako u iných foťákov

Zdá sa vám to málo? Mne nie. Vysvetlím, prečo si to myslím…

Pokračovať v čítaní

Offtopic: Drogy jsou špatný, anooo?

dodatok 15.11.2014: doplnená kapitola Gamblerstvo – vysvetlenie závislostí podľa South Park – u
dodatok 5.11.2016: do kapitoly “Súvisiace” pridaný odkaz na video s ďalšou teóriou vzniku závislostí

Pamätáte si túto hlášku zo South parku? Ja si na ňu spomeniem vždy keď počujem slovo drogy.

V tomto článku by som sa chcel trošku povenovať závislostiam, zosumarizovať skúsenosti z knihy “Majster alkohol”, rozanalyzovať reklamnú kampaň “Zober loptu, nie drogy” a vyjadriť na tieto veci svoj názor.

Skrátka pozrieť sa na závislosti z (určite) netypického pohľadu.

Gancovina: Prečo offtopic (Ukáž / Skry)

Pokračovať v čítaní

Novšie generácie PEN-ov: vplyv ich vylepšení

Prešiel som viacerými foťákmi rôznych typov a značiek (už som spomínal).
Nakoniec som skončil u nezrkadloviek Olympus PEN, lebo sa na moje použitie najviac hodia.

Vďaka novým možnostiam fotenia sa mi zmenili fotografické zvyklosti a zvýšili nároky na komfort. Mnohé z nich majitelia zrkadloviek nedokážu pochopiť, preto som ich tu spísal a vysvetlil. Čo konkrétne?

Pokračovať v čítaní

Vtip: fotenie - očakávanie a realita

Zopár vtípkov

Nejrychlejší způsob, jak vydělat peníze na fotografii, je prodat svůj fotoaparát.

Fotograf je pozvaný ke kamarádovi na párty. Přinese pár nových fotek na ukázku.
Hostitelka se podívá na fotky a chválí:
– Ty fotky jsou fakt skvělý! Musíš mít asi fakt dobrej foťák, co?
Fotograf poděkuje a pustí se do jídla. Po večeři se otočí k hostitelce a děkuje za jídlo:
– Večeře byla fakt skvělá! Musíš mít asi fakt dobrej hrnec a měchačku, co?

Pokračovať v čítaní

Vývoj rýchlosti zaostrovania bezzrkadloviek Olympus

Bezzrkadlovky Olympus boli v čase uvedenia asi najpomalšie zaostrujúcimi foťákmi s výmennými objektívmi:

  • ich prvé dva objektívy (seťák 14-42 mm a pevná 17-ka F/2.8 ) hlučne a pomaly zaostrovali
  • ich snímač ešte nebol vyladený na rýchle vyčítavanie zaostrovacích dát

Odvtedy sa ich zaostrovanie iba zrýchľovalo:

  • po vydaní nového firmwaru (u modelov E-P1, E-P2 a E-PL1) nastalo zrýchlenie asi o 15%
  • s modelom E-PL1s prišiel prvý MSC seťák, čím sa zaostrovanie skrátilo asi na polovicu
  • model E-P3 (s ešte vyladeným novším seťákom) už bol najrýchlejšie zaostrujúcim foťákom
    (pri tomto tvrdení boli vymenované aj podmienky pri ktorých najrýchlejšie zaostroval)

Nezrýchlilo sa len zaostrenie, zrýchlilo sa aj nabiehanie po zapnutí, reakcia na spúšť (shutter lag), zobrazenie záberu po odfotení, sekvencia záberov, …

Niektoré z týchto oneskorení sa dajú zmerať a sú dostupné na stránkach imaging-resources, v prípade EVF lag sú informácie priamo zo stránok výrobcu. Tabuľka s hodnotami:

Pokračovať v čítaní

ilustračná fotka zo stretnutia s kamošmi

Fotenie s amatérkou

Myslíte si že fotenie je jednoduché?

Zobraz výsledky
Poznámka: po zobrazení sa už nedá hlasovať

Loading ... Loading ...

V jednu sobotu (začiatkom decembra) som bol na husacích hodoch s kamošmi. Trošku som ich pofotil, ale len tých čo sedeli na opačnej strane stola ako ja. Tak som dal foťák do ruky kamoške nech odfotí ostatných (a aj mňa), alebo hocičo čo ju zaujme.

Pokračovať v čítaní

Bežkyňa fotená s E-P5 + 75mm F1.8 - výsek

Preostrovanie bezzrkadloviek: tracking vs AF-C

Dodatok 23.9.2014: ukážka dvoch sérií s preostrovaním28.3.2015: pridaný záber bežkyne (per-pixel výrez) 10.5.2015: pridaná kapitola “je zložité fotiť pohyb?” 

Prevláda názor že (dnes už jedinou podstatnou) nevýhodou bezzrkadloviek je pomalé ostrenie a preto sa nehodia na šport.

V mojich minulých článkoch o zaostrovaní som už vysvetlil že je rozdiel medzi zaostrením (AF-S) a preostrovaním (AF-C). Vysvetlil som ako je možné že v AF-S môžu byť bezzrkadovky najrýchlejšie, no aj dôvod prečo nemusia byť najrýchlejšie zároveň aj v AF-C.

No nedávno som si pri fotení bežeckej štafety vyskúšal aj fotenie s preostrovaním.
Podobný rozdiel aký je medzi AF-S a AF-C je zároveň aj medzi AF-C a AF-C+Tr: to čo sa hodí pre jeden systém sa nemusí hodiť aj pre druhý.

Ako je najlepšie fotiť pohyb bezzrkadlovkami a prečo?

Pokračovať v čítaní

Ako vznikajú nedorozumenia

Prečo si fotografi v diskusiách nemusia rozumieť?

Prečo existuje toľko veľa rôznych názorov? Prečo nie sú jednotné a občas si aj odporujú?

Pri výbere toho správneho foťáku narazí začínajúci fotograf (alebo aj ten pokročilý, ak túži po zmene) na rôzne odporúčania a názory. Inak mu môžu radiť kamaráti a diskusie na webe (zvyčajne odporúčajú len to s čím majú vlastné skúsenosti), inak recenzenti alebo predavači.

Prečo to je tak?

Je to tým že existujú aj rôzne typy fotografov (nielen fotoaparátov a fotografických oblastí).
Majú rozdielne požiadavky, skúsenosti, názor, zvyklosti, .. a navzájom si nemusia rozumieť.

Rozdelenie podľa názoru

Podľa skutočného presvedčenia (a teda požiadaviek na techniku/výstupy) fotografov rozdeľujem na tieto kategórie:

  1. cvakač
  2. nastavovač
  3. umelec
  4. dokumentarista/reportér
  5. predavač
  6. pózer
  7. recenzent
  8. geek

Hoci všetky vymenované typy majú vplyv na názory ostatných, skutočnými fotografmi sú len prví štyria. V čom sa môžu líšiť? Čím prešli? Čo vyformovalo ich názory? Ktorý z nich vám najlepšie poradí?

Hodnotenie obrázku na internetovej galérii

Mínusujete? Podceňujete? Aj to o vás niečo hovorí…

Bezdôvodne vám niekto škodí, uráža vás alebo (napríklad) tvrdí že neviete fotiť?

Je to spôsobené tým, že on sám sa cíti menejcenný a týmto spôsobom si to kompenzuje.
V diskusiách alebo fotogalériách sa to prejavuje aj “mínusovaním”.

Ako to môže vyzerať v praxi, prečo takéto reakcie vlastne vznikajú a čo sa s tým dá robiť?

Pokračovať v čítaní