Doplnenie chýbajúcich informácií

Naposledy doplnené články

Keďže občas dopíšem nejakú kapitolu do starších článkov, rozhodol som sa, že jej text zobrazím zároveň aj v tomto osobitnom článku (pre doplnené kapitoly klikni “Pokračovať v čítaní”).
Na hlavnej stránke zobrazím len odkazy (pre zobrazenie celých článkov klikni na ich odkaz).

(Správne) držanie bezzrkadlovky (porovnanie s DSLR)
21.9.2015: pridané 3 obrázky OK/NOOK držania, PS 2 a kapitola neskúsení amatéri

Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (článok v hlavnom menu)
21.6.2015: doplnených ďalších (asi) 13 drobností do kapitoly 20

Je mFT systém (Olympusy/Panasonicy) drahý? Ani moc nie… (z 3. 2. 2015)
16. 5. 2015:
 nová kapitola Softwarové korekcie

Závisí rozmazanie pozadia objektu od veľkosti snímača? (z 3. 5. 2015)
14. 5. 2015: doplnená kapitola
“Rovnaký objekt, clona a ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, rôzne snímače”

Preostrovanie bezzrkadloviek: tracking vs AF-C (z 8. 6. 2014)
10. 5. 2015: doplnená kapitola “Je zložité fotiť pohyb?”

[článok publikovaný v 8. 6. 2014, kapitola doplnená 10. 5. 2015, klikni na názov článku]

Preostrovanie bezzrkadloviek: tracking vs AF-C

Je zložité fotiť pohyb?

Podľa vyjadrenia z roku 2013, s bezzrkadlovkami je fotenie športu nemožné, keďže nezvládajú preostrovať ani pri chôdzi. Nielen ony, ale aj zrkadlovky s tým majú problém:

lidi v chůzi fotografuji celkem pravidelně .. Někdy vyfotím celou kráčející postavu a někdy třeba jen od pasu nahorů, ale ono je samozřejmě vidět, že je to v chůzi.

Pokud uděláte hloubku ostrosti tak 20 cm, tak za 0,1 sekundy se kráčející člověk pohne asi o 14 cm, takže za 0,1 sekundy nekontinuálního ostření máte zkažený záběr.
Když jsem zkoušel bezzrcadlovky, tak v téhle úloze se zcela běžně sekly tak o 20-50 cm pokud vůbec zaostřily.
Udržet pro sérii fotek rovinu ostrosti PROTI VÁM kráčejícího člověka spolehlivě na obličeji tak, aby na snímku byl obličej nebo oči (podle výřezu celá postava – torzo), to nezvládne ani každá zrcadlovka s každým objektivem. Bezzrcátka ostřící kontrastem jsou už bez šance úplně.

Tohle tedy bez prediktivního ostření opravdu nejde. Prediktivní ostření potřebuje PDAF. Prediktivní ostření s CDAF je SciFi.

Tak toľko “teória” .. ako to bolo v praxi o rok neskôr?


[článok publikovaný v 3. 5. 2015, kapitola doplnená 14. 5. 2015, klikni na názov článku]

Závisí rozmazanie pozadia objektu od veľkosti snímača?

Jednoduché ako facka.

Zložitejšie je to už, keď sa pomení viacero vstupných parametrov, alebo keď k tomu ešte pridáme nejakú inú podmienku, napríklad rovnaká veľkosť foteného objektu.

Rovnaký objekt, clona a ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, rôzne snímače

Najčastejšie sa u rôznych snímačov porovnávajú podobné zábery z hľadiska obsahu:

Rozmazanie pozadia 3x zoomovým kompaktom (pre výsledok skreslenia so SW korekciou, prejdi myškou nad obrázkom)

Približné pozadie u kompaktu na 3x zoome (pre porovnanie pozadia u m4/3 seťáku, prejdi myškou nad obrázkom)

Na uvedenom príklade je zreteľné, že pozadie z 8x menšieho snímača je menej rozmazané.
Ale v tomto prípade je rozdielny nielen snímač, ale aj reálna ohnisková vzdialenosť. Oba tieto faktory zväčšujú/zmenšujú HO a zároveň majú kumulatívny vplyv na rozmazanie pozadia.

Uvedený príklad teda neodpovedá na otázku v nadpise, keďže je rozdielny nielen snímač, ale aj objektív; tento článok je o niečom úplne inom: len o vplyve samotného snímača.

bolo v praxi o rok neskôr?


[článok publikovaný v 3. 2. 2015, kapitola doplnená 16. 5. 2015, klikni na názov kapitoly]

Je mFT systém (Olympusy/Panasonicy) drahý? Ani moc nie…

Ceny mFT objektívov majú ešte rezervy na znižovanie. Aj kvôli možnostiam SW:

Softwarové korekcie (dodatok 16.5)

Okrem teoreticky nižších nákladov kvôli menšej veľkosti, cena u mFT (a vlastne u všetkých bezzrkadloviek) môže byť do budúcna nižšia aj vďaka možnosti nahradiť časť drahej optiky softwarom (píšem “v budúcnosti”, keďže najprv sú nutné výdavky na vývoj).

O možnostiach softwaru som tu dokonca napísal celý článok:

Už teraz sa využíva software na korekciu skreslenia a keby nebolo Photozone, možno by si to ani nikto nevšimol. Sťažovať si na skreslenie (a vlastne teraz už aj na aberáciu) u bezzrkadloviek je teda v dnešnej dobe bezpredmetné.


[článok publikovaný v 9. 12. 2013, kapitola doplnená 14. 6. 2015, klikni na názov kapitoly]

Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu – ďalšie výhody (v skratke)

Drobnosti dodané  14.6.2015:

  • MILC môžu softwarovo skorigovať skreslenie objektívov už pri fotení
    (písal som o tom v súvisiacom článku #13)
  • stabilizácia snímača u ich stabilizuje aj hľadáčik (u DSLR nie)
  • u MILC so stabilizovaným snímačom je vždy stabilizovaný aj “AF senzor”
    • u DSLR so stabilizáciou snímača nie je stabilizovaný nikdy
    • u DSLR bez stabilizácie snímača nebývajú stabilizované svetelné sklá
  • cez hľadáčik sa na snímač môže dostať svetlo a tak spôsobovať odlesky (sťažoval sa majiteľ D7100)
    • výsledný záber môže mať iný “bookeh” ako záber v hľadáčiku
  • metering snímač môže byť ovplyvnený svetlom horného LCD displeja
  • v Panasonicu GH4/G7 je možnosť robiť zábery zo 4K videa (teda rýchlosťou 30 fps)
    • predpokladám, že takéto riešenie má budúcnosť, lebo už spracovávanie záberov fotených rýchlosťou 10 fps je príliš pracné (vyberať dobré a mazať zlé zábery) a aj zábery v JPG zaberajú veľa miesta (nie to ešte v RAW)
    • má to navyše výhodu v tom, že sa neminie buffer a na výsledky stačí aj menšia karta
  • vďaka možnosti menšieho snímača môže u nich existovať skladný objektív so 600 mm EQ
    (už na APS-C takéto objektívy vážia približne kilo a pol a sú citeľne drahšie)
  • vďaka nim existujú “zaplatiteľné” modely čo zvládajú 9+ fps (čo je fakt “game changer”)
  • na pozretie fotky netreba “chimping” (oddialenie pohľadu z hľadáčika a pozretie na displej)
  • u fotenia prírody môže byť focus peaking využitý aj v hľadáčiku (zo súvisiaceho článku #14)

O vplyve elektronického hľadáčika je tam toho viac. Napríklad:

For me, the EVF simplifies the process of taking pictures and makes it more predictable.

Už som spomínal, že s MILC sa dá rýchlejšie naučiť fotiť:

  • existuje o tom aj článok: CSC fotoaparáty – ideálne na učenie (poznámka: celý článok je platený, ale aj v ukážke je to dostatočne vysvetlené)
  • naopak, ku cene zrkadlovky je ešte vhodné pripočítať cenu základného kurzu jej ovládania
    • no aj po absolvovaní kurzu býva problém s nimi fotiť
      (napríklad v diskusii Pár začátečnických dotazů boli zásadné problémy nielen s nesprávnym jasom, ale aj s ostrením)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.